Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-33-2012.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/33/2012
Uznesenie
Okresný súd Revúca v právnej veci navrhovateľa Solidní finance, uzavřený investiční fond, a.s., IČ: 29235871, so sídlom Brno, Špitálska č. 8, právne zastúpeného Mgr. Radkem Zapletalem, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Senica, Železničná č. 1511, proti odporcovi H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., Q.. I. Č.. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou W.. M. P., súdnou tajomníčkou informačného centra Okresného súdu H., o zaplatenie 43,27 s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že n e m á právomoc konať v predmetnej veci.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 28.02.2012 sa navrhovateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom v členskom štáte Európskej únie (Česká republika) domáhal od odporcu, ktorý je občanom Slovenskej republiky, zaplatenia sumy 43,27 € s príslušenstvom.
Súd počas konania zistil, že odporca sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a súdu sa ani vykonaným šetrením bydlisko odporcu nepodarilo zistiť. Vzhľadom na túto skutočnosť súd uznesením č.k. 3C/33/2012-57 zo dňa 17.05.2012 ustanovil odporcovi na zastupovanie v konaní opatrovníčku W.. M. P..
Na základe výzvy súdu sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila opatrovníčka odporcu, ktorá namietala nedostatok právomoci Okresného súdu Revúca na prejednanie a rozhodnutie predmetného súdneho sporu. Uviedla, že v predmetnom súdnom spore sa jedná o právny vzťah so zahraničným prvkom, nakoľko v ňom navrhovateľ, ktorý je obchodnou spoločnosťou so sídlom podnikania v Českej republike, uplatňuje svoj návrh na zaplatenie sumy 43,27 € s prísl. voči odporcovi - fyzickej osobe, nepodnikateľovi s trvalým pobytom evidovaným na území Slovenskej republiky. Nakoľko bydlisko odporcu v danom prípade nie je známe (pričom nie je známe ani to, či sa bydlisko odporcu vôbec nachádza na území SR), má opatrovníčka odporcu za to, že nie je v právomoci Okresného súdu Revúca predmetnú vec prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na námietku opatrovníčky odporcu súd skúmal, či má právomoc konať v predmetnej veci.
Na daný právny vzťah so zahraničným prvkom (žalobca - obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie (Česká republika) a žalovaný - fyzická osoba nepodnikateľ s trvalým pobytom evidovaným v členskom štáte Európskej únie (Slovenská republika)), sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (nariadenie Brusel I).
Navrhovateľ - obchodná spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie (ČR), sa domáha zaplatenia sumy 43,27 € s prísl. od odporcu - fyzickej osoby, nepodnikateľa s trvalým pobytom evidovaným na území Slovenskej republiky. V zmysle návrhu na začatie konania vznikol daný záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy o preprave uzavretej na území Českej republiky medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom.
Podľa čl. 2 nariadenia Brusel I., ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa čl. 59 ods. 1 nariadenia Brusel I., na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Otázku bydliska posudzuje súd podľa svojho národného práva, v danom prípade práva slovenského. Slovenské právo vychádza z definície bydliska používanej na účely § 85 O.s.p. Bydliskom fyzickej osoby je miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava s úmyslom zdržiavať sa v ňom trvalo. Z hľadiska určenia bydliska pritom nie je rozhodujúce, kde je účastník konania podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel občana trvale sa v určitom mieste zdržiavať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržiavať.
Z citovaného čl. 2 nariadenia Brusel I. vyplýva, že navrhovateľ môže podať žalobu ohľadne nárokov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný svoje bydlisko.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skúmal, či je v danej veci splnená podmienka stanovená čl. 2 nariadenia Brusel I., teda či odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky a zistil, že v registri obyvateľov SR má odporca uvedený už iba záznam H. - hlásený pobyt bezdomovca. Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený zamestnávateľ ktorý by za odporcu na území SR platil odvody. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Revúcej vyplýva, že odporca sa už dlhšiu dobu nezdržiava v mieste trvalého bydliska, avšak bližšiu adresu odporcu príslušníci obvodného oddelenia uviesť nevedeli. Rodičia odporcu na základe výzvy súdu oznámili, že nemajú vedomosť o tom, kde sa odporca zdržiava.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že v predmetnej veci nie je bydlisko ani súčasný pobyt odporcu známy. Nie je preto splnená podmienka čl. 2 nariadenia Brusel I. pre založenie medzinárodnej právomoci súdu Slovenskej republiky na konanie v predmetnej veci.
Nariadenie Brusel I. smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť, ktorého súčasťou je aj právo byť žalovaný na vhodnom súde. V predmetnom spore je takýmto súdom v zmysle čl. 2 nariadenia súd štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný. Nariadenie Brusel I. ponecháva otázku určenia bydliska účastníka konania na národnom práve, v tomto prípade práve slovenskom, ktoré ho chápe ako miesto známeho faktického pobytu fyzickej osoby. V danom prípade nebolo preukázané, že by žalovaný mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na tieto skutočnosti má súd za to, že nie je splnená podmienka čl. 2 nariadenia Brusel I. a preto súd námietke opatrovníčky odporcu vyhovel a vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci s poukazom na ustanovenie čl. 26 ods. 1 nariadenia.
Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.), ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Ak existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd musí konanie zastaviť. V danej veci nemožno vec postúpiť, pretože takýto postup nie je možný v prípade, ak právomoc konať má iný členský štát. Na základe uvedeného súd konanie zastavil podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Banská Bystrica prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.