Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-253-2011.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/253/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Študentský pôžičkový fond, Bratislava, Panenská 29, IČO: 31 784 623, zastúpeného AENEA Legal s.r.o., Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti odporcom: 1/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, H. J. E., 2/ Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXA, K., 3/ Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 488,45 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
odporcovia v 1. až 3. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 491,45 Eur s úrokom vo výške 4 % ročne zo sumy 488,45 Eur za obdobie od 11.08.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 500,72 Eur za obdobie od 26.03.2009 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť ostatných odporcov do výšky poskytnutého plnenia a to v mesačných splátkach po 50 Eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok, do úplného zaplatenia dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,
odporcovia v 1. až 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 29 Eur a na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 97,46 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.08.2011 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov v 1. až 3. rade na zaplatenie sumy 488,45 Eur s príslušenstvom spoločne a nerozdielne tak, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu do výšky poskytnutého plnenia. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že odporca v 1. rade požiadal o poskytnutie študentskej pôžičky, ktorá mu bola schválená a poskytnutá vo výške 663,88 Eur. Následne, napriek viacerým výzvam, nesplácal poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto celková dlžná suma na nezaplatenej istine, poplatkoch a úroku činí 488,45 Eur.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol podaný odpor zo strany odporkyne v 3. rade. Táto poukázala na skutočnosť, že má nízky príjem a že zo strany navrhovateľa jej bola zaslaná výzva na doplatenie zbytku pôžičky, ktorá bola uhradená.
Taktiež odporca v 2. rade podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že kontaktoval odporcu v 1. rade ako aj odporkyňu v 3. rade a bol ubezpečený, že predmetná záležitosť je vysporiadaná.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu v 1. rade, ktorý bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom bolo prihliadnuté na obsah spisu.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcu v 2. rade, odporkyne v 3. rade, oboznámením návrhu na začatie konania, výziev na úhradu, žiadosti o pôžičku, zmluvy o pôžičke, upomienok, sadzobníku poplatkov a náhrad ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Na základe žiadosti odporcu v 1. rade zo dňa 04.10.1999 bola medzi navrhovateľ a odporcom v 1. rade uzavretá zmluva o pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu č. XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Na základe tejto zmluvy poskytol navrhovateľ odporcovi v 1. rade peňažnú pôžičku vo výške 20.000,- Sk, pričom odporcovia v 2. a 3. rade zabezpečili pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade vo forme ručiteľského záväzku. Následne odporca v 1. rade nesplácal pôžičku v zmysle dohodnutých podmienok, za čo mu zo strany navrhovateľa boli zasielané upomienky, ktoré boli zasielané aj ručiteľom. Navrhovateľ poskytol pôžičku vo výške 663,89 Eur, pričom 4 % - ný zmluvný úrok predstavuje za dobu trvania pôžičky sumu 195,57 Eur a poplatky a náhrady za hotové výdavky navrhovateľa predstavujú sumu 292,58 Eur. Predmetné poplatky a náhrady boli účtované v zmysle sadzobníka poplatkov a náhrad počas celej doby trvania ich vzťahu, nakoľko od uzavretia zmluvy o pôžičke odporca v 1. rade nesplácal riadne a včas túto pôžičku, pričom odporca v 1. rade následne uhrádzal s meškaním jednotlivé splátky, na ktoré bol viackrát vyzvaný. Dlh odporcu v 1. rade sa stal splatným dňa 26.03.2009, kedy bol v omeškaní viac ako s dvoma splátkami.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičky možno dohodnúť úroky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 % - tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodu účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade bola platne uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej splnenie bolo zabezpečené ručiteľským záväzkom odporcov v 2. a 3. rade. Odporca v 1. rade, napriek viacerým výzvam zo strany navrhovateľa, nesplnil svoju povinnosť vrátiť pôžičku, preto súd považoval za dôvodné priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 491,45 Eur. Táto pozostáva z dlžnej istiny, úroku ako aj poplatkov a náhrad za hotové výdavky navrhovateľa, tak ako to vyplýva zo zisteného skutkového stavu. Je zrejmé, že výška poskytnutej
pôžičky, ani výška dohodnutého zmluvného úroku ako aj rozsah vrátenia pôžičky, nebola medzi účastníkmi sporná, preto v tomto smere súd nevykonával ďalšie dokazovanie. Vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania. Odporcovia v 2. a 3. rade sú zaviazaní plniť zo svojho ručiteľského záväzku, pričom súd nezaväzoval odporcov v 1. až 3. rade na zaplatenie dlhu spoločne a nerozdielne, nakoľko sa nejedná o spoločný záväzok, pričom z tohto dôvodu bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. Navrhovateľ má právo na zaplatenie dlžnej sumy s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť ostatných odporcov do výšky takto poskytnutého plnenia, čo vyjadruje to, že odporcovia v 2. a 3. rade ručia za splnenie povinnosti odporcu v 1. rade.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd priznal navrhovateľovi taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výška je v súlade s citovaným nariadením vlády SR s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase začatia omeškania činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,5 %, čo po zvýšení o 8 % činí 9,5 %. Priznaný úrok vo výške 4 % ročne vyplýva z podmienok dohodnutých v zmluve o pôžičke.
Výšku priznaných náhrad a poplatkov mal súd preukázanú z predloženého sadzobníka poplatkov a náhrad, ako aj zo samotného prehľadu týchto výziev a poplatkov, ktoré sa týkali samotného vedenia účtu odporcu v 1. rade.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil splácanie dlhu v splátkach vzhľadom na sociálnu situáciu odporcov, ktorá je popísaná v odôvodnení trov konania.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. V danom prípade súd bral do úvahy sociálne dôvody, ktoré boli zistené na strane všetkých troch odporcov. Pokiaľ sa týka odporcu v 1. rade, tento ako vyplýva z výpovede jeho matky, odporkyne v 3. rade, je dlhodobo v zahraničí, pričom súd nemal vedomosť o výške jeho príjmu, no je zrejmé, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Pokiaľ sa týka odporcu v 2. rade, tento má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom vo veku 6 rokov, 4 roky a 3 mesiace. Jeho manželka je toho času na materskej dovolenke s príjmom asi 500 Eur mesačne, pričom z jeho príjmu asi 1000 Eur mesačne minimálne 800 Eur ide na nevyhnutné výdavky spojené s bývaním a so splácaním pôžičky, ktorá bola vzatá na bývanie, ako aj na ostatné nutné výdavky. Z uvedeného je zrejmé, že zo zvyšnej sumy, ktorá mu zostáva po zaplatení nevyhnutných výdavkov na bývanie, mu zostáva pre 5-člennú rodinu z jeho príjmu asi 200 Eur a z príjmu manželky suma menšia ako 500 Eur, čo podľa názoru súdu značí, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu zabezpečovania základných životných potrieb jeho a jeho rodiny v prípade náhrady celých trov konania. Taktiež odporkyňa v 3. rade je invalidnou dôchodkyňou s príjmom 318 Eur, manžel poberá asi 85 Eur mesačne, pričom len za elektrinu spláca 93 Eur mesačne a taktiež spláca úver vo výške 260 Eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa v 3. rade taktiež celý svoj príjem potrebuje na zabezpečenie svojich záväzkov, čo súd hodnotil ako sociálne dôvody tiež na jej strane. Tieto okolnosti súd bral do úvahy v súvislosti s výsledkami dokazovania, nakoľko bolo zrejmé, že zo strany navrhovateľa došlo k doručeniu nesprávnej výzvy pre odporkyňu v 3. rade, kde bolo uvedené, že z uvedenej pôžičky musí zaplatiť ešte 112 Eur a bude záležitosť vybavená. Týmto omylom sa dostala odporkyňa v 3. rade do presvedčenia, že predmetná záležitosť je vyriešená, a preto následným výzvam zo strany navrhovateľa nevenovala pozornosť a v tomto smere aj komunikovala s odporcom v 2. rade. Je nepochybné, že túto výzvu omylom zaslal navrhovateľ a preto súd mal za to, že je dôvodné zohľadniť túto zrejmú nesprávnosť z jeho strany v rozhodovaní o trovách konania v spojení so sociálnymi dôvodmi na strane odporcu. Z týchto dôvodov súd priznal náhradu trov konania pre navrhovateľa len sčasti, a to na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 29 Eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 97,46 Eur, a to za dva úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, kde jeden úkon právnej pomoci činí 33,20 Eur + dvakrát režijný paušál 7,41 Eur, čo po zvýšení o 20 % DPH predstavuje sumu 97,46 Eur. Súd má za to, že účasť právneho zástupcu na pojednávaní v Prešove, vzhľadom na charakter sporu ako aj na spôsob obrany zo strany odporcov, nebola účelná, a vyúčtované trovy za účasť na pojednávaní v Prešove vo výške 578,99 Eur súd považuje za neúčelne vzniknuté. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že z úradnej činnosti mu je známe to, že zastupovanie subjektov, ktoré majú sídlo v Bratislave a taktiež ich právne zastúpenie je realizované advokátskymi kanceláriami z Bratislavy, sa realizuje na základe substitučných plných mocí pre advokátov, ktorí vykonávajú svoji činnosť v meste Prešov práve z dôvodu vzniknutých
nákladov na stratu času a na cestovnom, ktoré v porovnaní so samotnou istinou, sú rovnaké. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.