Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-19-2024.pdf
PDF · 93.93 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/19/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu A. poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava proti žalovanému RI – NO, export-import, s.r.o., so sídlom nám. A. H. Škultétyho 7, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 027 324, zast. JUDr. Jozef Školník, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš o zaplatenie 684,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-14Cb/5/2023-78 zo dňa 12. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-14Cb/5/2023-78 zo dňa 12. septembra 2023 v prvej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 684,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 684,14 Eur od 02.10.2019 až do zaplatenia do 3 dní od jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % zo sumy 684,14 Eur od 26.09.2019 do 01.10.2019. V tretej výrokovej vete priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 684,14 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 26.09.2019 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 25.09.2018 uzavrel poistnú zmluvu č. 6600064128 na dobu neurčitú s ročným poistným plateným štvrťročne, pričom poistenie zaniklo dňa 25.09.2019 podľa § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. Podľa § 803 ods. 1 OZ má žalobca právo na poistné za dobu do zániku poistenia v sume uplatnenej v žalobe.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal zástupca žalovaného odpor, v ktorom poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, nakoľko predmetná poistná zmluva bola ukončená zákonným spôsobom a poistné bolo uhradené v zodpovedajúcej výške.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 25.09.2018 uvedenú poistnú zmluvu s ročným poistným vo výške 1.418,86
Eur, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú s ročným poistným plateným štvrťročne vo výške 354,72 Eur. Pre výpočet dlžného poistného žalobca postupoval tak, že ročné poistné vydelil 12 mesiacmi, vynásobil počtom mesiacov, za ktoré si nárokuje náhradu a od ktorej sumy odpočítal zaplatenú časť z dlžného poistného, t.j. dohodnuté ročné poistné vo výške 1.418,86 Eur vydelené 12 mesiacmi a vynásobenými 9 mesiacmi, od ktorého odpočítal sumu 380,- Eur, predstavuje nárok uplatnený v žalobe v sume 684,14 Eur.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd posúdil vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny, vzhľadom na postavenie strán sporu, ktorí sú podnikateľmi, ktorí pri svojej podnikateľskej činnosti uzavreli poistnú zmluvu podľa § 788 a nasl. OZ. Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva je typom neupraveným Obchodným zákonníkom použijú sa na vzťah medzi stranami sporu ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúci tento zmluvný typ. Žalobca vystupoval podľa § 788 ods. 1 OZ v zmluve ako poistiteľ a žalovaný ako poistník, ktorý je povinný platiť poistné.
Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že zmluvné strany uzavreli poistnú zmluvu na dobu neurčitú s ročným poistným obdobím počnúc dňom 25.09.2018 s poistným 1.418,86 Eur, splatným v štyroch štvrťročných splátkach vždy v prvý deň príslušného poistného obdobia. Z výpisu z inkasného účtu okresný súd zistil, že žalovaný uhradil poistné dňa 01.10.2018 vo výške 354,72 Eur za poistné obdobie od 25.09.2018 do 25.12.2018 a dňa 19.05.2020 vo výške 380,- Eur ako poistné za obdobie od 25.12.2018 do 25.09.2019. Podľa okresného súdu za toto poistné obdobie nebolo poistné zaplatené v celej výške a poistenie preto zaniklo dňa 01.10.2019 v súlade s § 801 ods. 1 OZ pre nezaplatenie poistného za prvé poistné obdobie (od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky 01.07.2019 za obdobie od 25.06.2019 do 25.09.2019) v lehote troch mesiacov od splatnosti poistného. Okresný súd konštatoval, že strany sporu si dohodli platenie poistného v štvrťročných splátkach a splatnosť poistného ako celku nastala splatnosťou poslednej splátky, teda pre posudzované poistné obdobie dňa 01.07.2019. Uviedol, že zmluvné strany si nedohodli podľa § 565 OZ oprávnenie žalobcu žiadať zaplatenie celého poistného pre nesplnenie niektorej splátky. Splatnosť celého poistného preto mohla nastať až splatnosťou poslednej splátky, kedy bolo splatné celé poistné a od tohto dátumu začala plynúť zákonná trojmesačná lehota, ktorá uplynula dňom 01.10.2019, kedy poistenie zaniklo, keďže nebolo zaplatené v celej výške.
Podľa okresného súdu mal teda žalobca podľa § 803 ods. 1 OZ právo na zaplatenie poistného až do dátumu jeho zániku ku dňu 01.10.2019, t.j. za celé ročné poistné obdobie, ktoré začalo dňa 25.09.2018 a skončilo sa k uvedenému dňu. Podľa výpisu z inkasného účtu predstavovalo poistenie sumu 4-krát po 354,72 Eur, teda 1.418,86 Eur a po odrátaní úhrad vykonaných žalovaným vo výške 354,72 Eur zo dňa 01.10.2018 a 380,- Eur zo dňa 19.05.2020 žalobca mal nárok na poistné v sume 684,14 Eur. Žalobca mal pritom nárok na zaplatenie alikvotnej čiastky poistného za obdobie od 26.09.2019 do 01.10.2019, avšak keďže si uplatňoval nárok nižší v sume 684,14 Eur, okresný súd viazaný žalobným návrhom mu priznal uplatnenú sumu.
Odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t.j. od 02.10.2019 priznal okresný súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej sumy s odkazom na § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., keďže v čase vzniku omeškania predstavovala základná úroková sadzba ECB 0 % a pri zvýšení o 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania 8 % ročne. Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 684,14 Eur od 26.09.2019 do 01.10.2019 v tejto časti okresný súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal úspech v konaní v rozhodujúcej časti priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP. Uviedol, že okresný súd dňa 12.09.2023 vydal predmetný rozsudok, keď sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil a v ktorom rozsudku rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 684,14 Eur s príslušenstvom a zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Podľa žalovaného okresný súd neodstránil dostatočne rozpory v rozsahu vykonaného dokazovania ako aj skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného. Okresný súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a v hodnotení dôkazov je logický rozpor a výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené. Poukázal na to, že
žalobca v žalobe tvrdil, že poistenie zaniklo dňa 25.09.2019, a teda žalovaný nárok sa týka poistného obdobia od 25.09.2018 do 25.12.2018 s ročným poistným 1.418,86 Eur a obdobia od 25.12.2018 do 25.09.2019, pričom za posledné poistné obdobie nebolo poistné zaplatené v celej výške, ale len v sume 380,- Eur dňa 19.05.2020. Poistenie preto zaniklo dňa 01.10.2019 podľa § 801 ods. 1 OZ pre nezaplatenie poistného za prvé poistné obdobie od splatnosti poslednej štvrťročnej splátky 01.07.2019 za obdobie od 25.06.2019 do 25.09.2019 v lehote troch mesiacov od splatnosti poistného.
V odvolaní žalovaný uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by mu vznikol nedoplatok na poistnom, pretože v priebehu poistného obdobia došlo k poistnej udalosti na motorovom vozidle žalovaného, ktoré bolo predmetom poistenia a žalovaný sa domnieval, že v rámci plnenia za škodovú udalosť žalobca kompenzoval plnenie v rámci úhrady poistného. Táto skutočnosť nebola predmetom riešenia pred prvostupňovým súdom, pretože konateľ žalovaného zistil predmetné fakty až po vydaní prvostupňového rozsudku z dôvodu zmeny účtovníckej organizácie, ktorá pre jeho spoločnosť vykonávala všetky ekonomické a účtovné operácie, nevynímajúc poistné zmluvy a plnenia s nimi spojenými. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie rozhodnutie a aby bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že trvá na svojich doterajších tvrdeniach a nemá žiadne dôkazy na doplnenie a navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 684,14 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradeného poistného ku dňu zániku poistenia, ktoré podľa žalobcu zaniklo z dôvodu nezaplatenia poistného za prvé poistné obdobie. Okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, keď mal preukázaný vznik zmluvného vzťahu medzi stranami sporu na základe uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 25.09.2018 na dobu neurčitú, s dohodnutým ročným poistným 1.418,86 Eur, splatným v štyroch štvrťročných splátkach vždy v prvý deň príslušného poistného obdobia. Okresný súd mal preukázané zaplatenie prvej štvrťročnej splátky poistného dňa 01.10.2018 v sume 354,72 Eur týkajúce sa poistného obdobia od 25.09.2018 do 25.12.2018, pričom za ďalšie poistné obdobie od 25.12.2018 do 25.09.2019 žalovaný uhradil dňa 19.05.2020 sumu 380,- Eur. Vzhľadom na neuhradenie dohodnutého poistného za prvé poistné obdobie, ktoré bolo splatné ku dňu 01.07.2019 dospel k záveru o zániku poistenia ku dňu 01.10.2019, pričom za prvé poistné obdobie dohodnuté od 25.09.2018 do 25.09.2019 predstavuje neuhradené poistné sumu 684,14 Eur, pretože z dohodnutého ročného poistného vo výške 1.418,86 Eur žalovaný uhradil 354,72 Eur a 380,- Eur.
V priebehu konania žalovaný namietal len to, že predmetná poistná zmluva bola ukončená zákonným spôsobom a poistné bolo uhradené v zodpovedajúcej výške.
Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 801 ods. 1 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia. Ak poistenie zaniklo z dôvodu podľa § 801 ods. 1 alebo § 801 ods. 2, výška poistného, na ktoré má poistiteľ nárok, sa určí z poistného za predchádzajúce obdobie.
Podľa § 366 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu odvolania žalovaného. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného podľa jeho obsahu v súlade s čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP. Z podaného odvolania vyplýva, že žalovaný v ňom poukázal na výroky napadnutého rozhodnutia, ktorými bol zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania, pričom s takýmto rozhodnutím okresného súdu v tejto časti nesúhlasil. Vzhľadom na obsah odvolania, z ktorého je zrejmé, že žalovaný namietal výrok, ktorým bol zaviazaný zaplatiť dlžnú sumu s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania potom vyplýva, že podal odvolanie proti prvému a tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia. Z obsahu odvolania preto vyplýva, že nebol napadnutý druhý výrok rozhodnutia okresného súdu, ktorým bola žaloba v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % zo sumy 684,14 Eur od 26.09.2019 do 01.10.2019 zamietnutá. Predmetom odvolacieho prieskumu preto nebol druhý výrok napadnutého rozhodnutia a v tejto časti je napadnuté rozhodnutie právoplatné.
Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe vyhovel v rozsahu prvého výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 684,14 Eur s prísl. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za vecne správne. Vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní odvolací súd udáva nasledovné.
Žalovaný v odvolaní tvrdil, že nemal vedomosť o vzniku nedoplatku na poistnom, keďže v priebehu poistného obdobia došlo k poistnej udalosti na motorovom vozidle, ktoré bolo predmetom poistenia a domnieval sa, že v rámci plnenia za škodovú udalosť žalobca kompenzoval plnenie v rámci úhrady poistného. Sám v odvolaní uviedol, že táto skutočnosť nebola predmetom riešenia pred okresným súdom, pretože žalovaný zistil predmetné fakty až po vydaní napadnutého rozhodnutia z dôvodu zmeny účtovníckej organizácie. Na tieto dôvody odvolací súd neprihliadol.
Odvolací súd poukazuje na to, že uvedenú skutkovú okolnosť o poškodení motorového vozidla žalovaného, ktoré bolo predmetom poistenia, prvýkrát žalovaný uviedol až v podanom odvolaní. V zmysle § 366 CSP sa teda jedná o novotu v odvolacom konaní, keď za prostriedky procesnej obrany v zmysle § 366 CSP sa považujú aj skutkové tvrdenie v zmysle § 149 CSP. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil o poškodení motorového vozidla a poskytnutí plnenia zo škodovej udalosti žalobcom, jedná sa o nové skutkové tvrdenie. Odvolací súd preto posudzoval, či boli splnené podmienky uvedené v § 366 CSP, aby odvolací súd mohol na toto skutkové tvrdenie prihliadať.
Z podaného odvolania nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by žalovanému bránili uviesť uvedené skutkové tvrdenie o poškodení motorového vozidla už v konaní pred súdom prvej inštancie. Tvrdenie o tom, že žalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel až po zmene účtovníckej organizácie, ktorá pre neho vykonávala ekonomické a účtovné operácie, nespĺňa predpoklady posúdenia tohto skutkového tvrdenia ako novoty v odvolacom konaní, na ktoré by mal odvolací súd v zmysle § 366 písm. d) CSP prihliadnuť. Skutkové tvrdenie o poškodení motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistenia by mohlo byť prostriedkom procesnej obrany, t.j. novotou podľa § 366 písm. d) CSP, ak by sa jednalo o také tvrdenie, ktoré žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žiadne okolnosti, ktoré by žalovanému bránili uplatniť toto skutkové tvrdenie aj v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný neuviedol. Nie je možné považovať zmenu subjektu, ktorý pre žalovaného viedol účtovníctvo za takú okolnosť, ktorá by žalovanému bránila v uvedení tejto skutkovej okolnosti v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Navyše žalovaný túto okolnosť len tvrdil a nijakými dôkaznými prostriedkami ju nepreukázal a teda nepreukázaná zmena účtovníckeho subjektu na strane žalovaného
neumožňuje považovať skutkové tvrdenie o existencii poškodenia motorového vozidla za novotu, ktorú žalovaný nemohol bez svojej uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Okrem toho, že neboli splnené podmienky na posúdenie tohto skutkového tvrdenia ako novoty, na ktorú by mal odvolací súd v odvolacom konaní prihliadnuť, ani obsahové tvrdenie o existencii poškodenia motorového vozidla nemá vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný v odvolaní poukázal len na to, že sa domnieval o vykonaní kompenzácie zo strany žalobcu v rámci plnenia za škodovú udalosť s nárokom na úhradu dlžného poistného. Žalovaný teda v odvolaní netvrdil, že aj došlo k takejto kompenzácii (čo by opätovne bolo novotou v odvolacom konaní), avšak tvrdil len to, že sa domnieval o vykonaní takejto kompenzácie, čím vysvetľoval absenciu svojej vedomosti o existencii dlhu na poistnom. Mylný predpoklad žalovaného ako zmluvnej strany o tom, že malo dôjsť ku kompenzácii plnenia poskytnutého z dôvodu poškodenia motorového vozidla s dlžným poistným, nemá vplyv na existenciu nároku žalobcu na zaplatenie dlžného poistného ku dňu jeho zániku. Na uvedené tvrdenia preto odvolací súd neprihliadol.
Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutkové a právne dôvody spôsobilé na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a odvolací súd preto považoval jeho prvý výrok, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 684,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 684,14 Eur od 02.10.2019 až do zaplatenia, za vecne správny.
Žalovaný podal odvolanie aj voči tretiemu výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. Pretože okresný súd v rozhodujúcej časti žalobe vyhovel, pričom k zamietnutiu došlo len v časti úrokov z omeškania zo sumy 684,14 Eur od 26.09.2019 do 01.10.2019, potom okresný súd správne konštatoval podstatný úspech žalobcu v konaní a rozhodol správne, keď podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v prvej a tretej výrokovej vete potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ust. § 255 ods. 1 s použitím § 396 ods. 1 CSP. Pretože v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V Banskej Bystrici dňa 15. augusta 2024