Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/43/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Petra Straku v právnej veci navrhovateľa V. S., nar. XX.XX.XXXX , bytom Z. XXX, N., právne zastúpený JUDr. Tiborom Bickom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Považskej Bystrici, Dukelská 972/7-3 proti odporcovi Ing. A. Z., bytom Ul. O. XXXX, A., t. č. N. X, N. v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -134 zo dňa 27.1.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 313,88 Eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Tibora Bicka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -88 zo dňa 22.5.1995 zo sumy 19,92 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne počnúc dňom 29.9.2011, ktoré je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred, až do doby kým sa nezmenia pomery. Dlžné výživné za obdobie od 29.9.2011 do 31.1.2012 v sume 569,66 Eur uložil súd odporcovi zaplatiť k rukám navrhovateľa v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 592,62 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania obsahu pripojených listinných dôkazov, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -88 zo dňa 22.5.1995, potvrdením o štúdiu navrhovateľa, zmluvy o ubytovaní, potvrdením o evidencii matky navrhovateľa v evidencii nezamestnaných, daňového priznania odporcu, výpisov z listov vlastníctva nehnuteľností vlastnícky patriacich odporcovi, a to LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, ako aj peňažných denníkov odporcu súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -88 zo dňa 22.5.1995 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 600 Sk mesačne. V tom období bol navrhovateľ v predškolskom veku a odporca dosahoval príjem 3400 Sk. V súčasnosti je navrhovateľ študentom 1. ročníka Mengelovej univerzity v Brne na fakulte ekonomiky a manažmentu. Je ubytovaný na internáte, kde platí mesačne 134 Eur, náklady na cestovné má vo výške 34 Eur, náklady na mestskú hromadnú dopravu má vo výške 25,20 Eur mesačne, náklady na stravu cca 80 Eur mesačne. Ročne má náklady na nákup školských pomôcok vo výške 120 Eur. Navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá nie je zamestnaná.

Odporca v súčastnosti súkromne podniká v oblasti správy počítačových siet. Podľa podaného daňového priznania dosiahol v roku 2010 príjmy vo výške 5 823,49 Eur, jeho výdavky predstavovali 4 144,17 Eur. Z predloženého denníka za rok 2011 vyplýva príjem 7 413,95 Eur a výdavky 4 339,50 Eur. Taktiež vyplýva, že na osobnú spotrebu si vyplatil odporca sumu 3 132,06 Eur a v roku 2010 na osobnú spotrebu si vyplatil 1 980 Eur. Odporca je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, ktoré podľa jeho vlastného vyjadrenia nie sú žiadnym spôsobom využívané a v budúcnosti plánuje na týchto pozemkoch výstavbu.

Následne súd citoval ust. § 78 ods. 1, 3 § 75, § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine a uviedol, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena okolností na strane navrhovateľa a odporcu. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom navrhovateľ bol v predškolskom zariadení a v súčasnosti študuje na vysokej škole, s čím podstatným spôsobom vzrástli výdavky na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb.

Súd zohľadnil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj možnosti a schopnosti odporcu. Poukázal na to, že odporca podniká a podľa predložených daňových priznaní v posledných rokoch dosahoval zisk v podnikaní. V každom roku si vyplácal výdavky na osobnú spotrebu. Súd neuznal tvrdenie odporcu, že jeho príjmy majú klesajúcu tendenciu, pretože z peňažného denníka za rok 2011 vyplýva, že dosiahol príjem o cca 1 600 Eur vyšší ako v roku 2010, pričom výdavky sa pohybovali zhruba na rovnakej úrovni ako v roku 2010. Pri hodnotení majetkových pomerov súd zohľadnil, že odporca je aj spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností a podľa názoru súdu je v možnostiach odporcu platiť výživné v sume 160 Eur, ktoré je primerané aj odôvodneným potrebám navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd zvýšil výživné na sumu 160 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Odporca platil výživné navrhovateľovi v sume 19,92 Eur, nad rámec výživného ničím neprispel, a preto za obdobie od 29.9.2011 do 31.1.2012 mu vznikol dlh na výživnom vo výške 569,66 Eur (4 mesiace po 140,08 Eur a alikvotná časť za mesiac september 2011 v sume 9,34 Eur). V súlade s ustanovením súd uložil odporcovi zaplatiť dlžné výživné v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , tým, že priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov právneho zastúpenia. Zdôraznil, že každý účastník má právo dať sa zastúpiť advokátom pokiaľ to považuje za potrebné pre uplatnenie svojich práv. Nemožno účastníkovi nepriznať náhradu trov konania len z toho dôvodu, že by spĺňal podmienky, aby mu bola poskytnutá bezplatná právna pomoc. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 1 592,62 Eur, k zaplateniu ktorých zaviazal odporcu. Výšku priznanej náhrady špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Namietal vyhovujúci výrok o zvýšení výživného, dlžný výrok, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania. Poukázal na to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom v dôsledku čoho, vec nesprávne právne posúdil. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd zameral dokazovanie výlučne na zistenie jeho zárobkových a majetkových pomerov. Poukázal na to, že za rok 2010 celkový jeho príjem predstavoval 139,90 Eur mesačne, ročne 1 697,32 Eur. Zdôraznil, že výdaje na osobnú spotrebu sú len účtovnou operáciou, ktorou si podnikateľ vypláca zisk, resp. zálohu predpokladaného zisku z podnikania. Zdôraznil, že jeho príjem v roku 2010 nedosahoval ani čiastku životného minima v roku 2010, ktorá bola vo výške 185,19 Eur. Ďalej namietal nesprávne hodnotenie dôkazov, t. j. predložený peňažný denník za rok 2011 z dôvodu, že súd nesprávne stanovil jeho príjem v roku 2011 vo výške 3132,06 Eur. Podľa jeho prepočtov bol jeho čistý príjem v roku 2011 nižší o 100 Eur. Od nesprávne stanoveného príjmu následne súd nesprávne stanovil aj výšku určeného výživného. Namietal porušenie zásady úmernosti životnej úrovne nezaopatreného dieťaťa a rodiča. Uviedol, že v oblasti, v ktorej podniká je profesionálna konkurencia a nedosahuje také príjmy k akým dospel súd prvého stupňa. Ďalej namietal, že pokiaľ majetkové pomery navrhovateľa mu nedovoľujú študovať na vysokej škole v zahraničí, mal študovať na vysokej škole v Slovenskej republike. Štúdium na vysokej škole podľa názoru odporcu nie je základnou životnou potrebou navrhovateľa. Navrhol zvýšiť výživné max. na čiastku 80 Eur. Taktiež namietal priznanú náhradu trov konania. Bol toho názoru, že v danom prípade navrhovateľ nebol v celom rozsahu úspešný, lebo sa domáhal zvýšenia výživného na sumu 220 Eur a medzi účastníkmi bola sporná čiastka 140 Eur, lebo on navrhoval výživné vo výške 80 Eur. Z tohto dôvodu mal súd aplikovať na rozhodnutie o trovách

konania ust. , a preto navrhol vo výroku o trovách konania náhradu trov konania pomerne rozdeliť.

Súčasťou podaného odvolania je daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb odporcu za rok 2011 (v spise na č. l. 143 a 148), výkaz o majetku a záväzkoch (v spise na č. l. 149).

Právny zástupca navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd zistil správne skutkový stav veci, ako aj majetkové a zárobkové pomery a možnosti odporcu. Uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je študentom riadneho štúdia na vysokej škole, a teda nemá možnosť pracovať, nakoľko sa štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Tvrdenie, že si mal vybrať vysokú školu inú a nie v Českej republike považoval za neopodstatnené. Zdôraznil, že odporca mu s výberom školy nepomáhal ani neporadil. Navrhované určenie výživného vo výške 80 Eur považoval za neakceptovateľné. Zdôraznil, že navrhovateľ sa nemohol zúčastniť pojednávania, lebo je študentom denného štúdia na vysokej škole. Ďalej podotkol, že odporca sa od narodenia navrhovateľa o neho nezaujímal, nekontaktoval ho, navyše uhrádzal doteraz výživné v nižšej výške, ako je minimálne zákonné výživné, ktoré v súčasnosti je vo výške 26 Eur. Taktiež nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov konania. Uviedol, že priznaná náhrada bola spojená s účelným uplatnením práva navrhovateľa. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 313,88 Eur, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania ( ) s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli účastníci písomne upovedomení, ako aj bol oznámený na úradnej tabuli súdu ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil ( ). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Namietané nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku ktorých by mal súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdiť nebolo opodstatnené. Súd náležite skúmal či od poslednej úpravy pomerov došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu určeného výživného. Je nesporné, že k zmene pomerov došlo, lebo výživné bolo určené v čase, keď mal navrhovateľ 4 roky, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn.11C 699/1992 v rámci spojeného konania s konaním o určení otcovstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v tom čase.

Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výška životnej úrovne rodičov zodpovedá výške určeného výživného pre dieťa.

Zmena predchádzajúcej právnej úpravy bola súdom prvého stupňa správne posúdená a vyplývala z ust. § 78 Zákona o rodine, na čo súd prvého stupňa správne poukázal. Od roku 1995, kedy bolo určené výživné na mal. navrhovateľa vo výške 600 Sk uplynulo od rozhodnutia vo veci samej takmer 17 rokov i napriek tomu, že navrhovateľ nastúpil na základnú školu, na strednú školu nedošlo k zmene úpravy výživného. Navyše odporca iným vecným plnením, ani žiadnou inou čiastkou na výživu navrhovateľa neprispieval. Určené výživné pre navrhovateľa v súčasnosti ako vysokoškoláka vo výške 160 Eur nemožno považovať za neprimerané. Je nesporné, že navrhovateľ má vyššie náklady na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb spojených s prípravou na budúce povolanie. Táto uplatnená námietka, t. j. porušenie zásady úmernosti životnej úrovne medzi oprávneným a povinným v konaní o

zvýšenie výživného nebola opodstatnená. Odporcovi svedčí zákonná vyživovacia povinnosť dokiaľ dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Aj bez rozhodnutia súdu o zvýšení výživného bolo povinnosťou odporcu prispievať primerane navrhovateľovi aj v čase jeho maloletosti zvýšeným výživným, príp. iným vecným plnením za účelom uspokojenia jeho odôvodnených potrieb, ako aj zachovania rovnakej životnej úrovne rodičov.

Je nesporné, že odporca je podnikateľ, v oblasti správy počítačových sietí. Je spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, a preto na tieto skutočnosti nebolo možné neprihliadať. Tvrdené skutočnosti odporcom v odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil jeho preukázané výdaje a príjmy z podnikateľskej činnosti vyplývajúce z daňového priznania za rok 2010 a 2011 boli právne irelevantné. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a odporca je povinný zo zákona prispievať na výživu navrhovateľovi podľa svojich možností a schopností. Na strane odporcu neboli preukázané žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by neodôvodňovali zvýšenie výživného. Navyše navrhovaná suma 80 Eur je neprimeraná veku a odôvodneným nákladom na štúdium na vysokej škole u navrhovateľa. Tvrdenie, že navrhovateľ si mal vybrať vysokú školu v Slovenskej republike nebolo opodstatnené. Voľba budúceho povolania je vecou navrhovateľa. Aj štúdium na vysokej škole v Slovenskej republike je rovnako nákladné ako štúdium na akejkoľvek vysokej škole napr. aj v Českej republike.

Namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, t. j. predložených listinných dôkazov odvolací súd považoval za neopodstatnené. Hodnotenie dôkazov je vecou súdu, nie účastníkov konania. Súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. , jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam. Nebolo možné neprihliadať pri zvýšení výživného na tú skutočnosť, že odporca od určeného výživného v roku 1995 platil do roku 2012 len výživné vo výške 19,92 Eur, čo nepredstavuje v súčasnosti ani minimálne zákonné výživné, ktoré platí každý bez ohľadu na výšku svojho príjmu, t. j. napr. aj zo sociálnej dávky vo výške 62,50 Eur, ktorú poberá.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, dlžnom výživnom, ako aj súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v súlade s ust. .

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov.

V sporovom konaní pri rozhodovaní o trovách konania platí zásada zodpovednosti účastníka za výsledok sporu. Je nesporné, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, lebo výška navrhovaného zvýšenia výživného závisela od úvahy súdu, na čo súd prvého stupňa správne poukázal. S prihliadnutím na okolnosti daného prípadu, a to, že od predchádzajúcej právnej úpravy uplynulo takmer 17 rokov, odvolací súd považoval za správne a spravodlivé priznanie plnenej náhrady trov konania, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s právnym zastúpením v tomto konaní. Bez poskytnutej právnej pomoci, navrhovateľ ako študent denného štúdia v zahraničí by sa nemohol zúčastňovať nariadených pojednávaní, ani realizovať právo na súdnu ochranu z dôvodu, prípravy na budúce povolanie zamerané na technické vzdelanie. Len poskytnutím právnej pomoci, navrhovateľ si mohol zabezpečiť svoje zákonné právo na zvýšenie výživného. Priznanú náhradu trov konania preto odvolací súd považoval za účelne uplatnenú a nevyhnutnú na dosiahnutie zvýšenia výživného.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 253,94 Eur (vyjadrenie k odvolaniu, Vyhlášky MS SR č. o odmene a náhrade advokátov za poskytnutie právnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,63 Eur ( citovanej vyhlášky). Právny zástupca preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), a preto mu bola priznaná aj DPH vo výške 20 % zo sumy 261,57 Eur, t. j. v sume 52,31 Eur ( citovanej vyhlášky). Celkom z titulu trov odvolacieho konania bola priznaná náhrada vo výške 313, Eur. Povinnosť odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vypláva z ust. .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.