Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5Er-109-2012.pdf
PDF · 80.21 KB
Area
Subarea
5Er/109/2012
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 zastúpený advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému Gabriel Bálint, bytom Brezová 1593/35, Michalovce, IČO: 35023554 zastúpený advokátom JUDr. Michalom Kováčom, Sládkovičova 9, Žilina o vymoženie 1 410,97 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn . Ex 599/12 zastavuje.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd dňa 28.2.2012 poveril súdneho exekútora vymožením pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 07222/11 zo dňa 3.8.2011.
Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal dňa 13.4.2012 o zastavenie exekúcie, nakoľko povinný má za to, že v tomto konaní bola uzavretá označená ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, avšak ide o spotrebiteľskú zmluvu. K prehláseniu povinného, ktoré sa nachádza v Zmluve o úvere, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania povinný uvádza, že povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah tohto zmluvného ustanovenia, nakoľko mu bola zmluvy predložená ako celok. Povinný ďalej uvádza, že zmluvy ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú niekoľko neprijateľných podmienok ako výška odplaty za poskytnutie úveru, požadovane úrokov aj napriek tomu, že Zmluvy o úvere by mala byť bezúročná, keďže v nej absentuje údaj o RPMN ako aj samotné zabezpečenie záväzku blankozmenkou. Na základe uvedeného povinný žiada o zastavenie exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
V predmetnej exekučnej veci bola uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená dňa 6.8.2010. V zmysle bodu 16 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „všeobecné podmienky“) sa obidve zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Zo zmluvy je známe, že si povinný vzal úver vo výške 3 500 EUR, pričom sa zaviazal zaplatiť poplatok vo výške 3 028 EUR. Predmetný úver mal povinný splatiť v 12 mesačných splátkach po 544 EUR.
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 07222/11 zo dňa 3.8.2011 bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému 1 910,97 EUR spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 1 638 EUR od 18.6.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% zo sumy 1 638 EUR od 18.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 434,13 EUR. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že suma 1 638 EUR pozostáva z istiny vo výške 1 002,56 EUR, poplatku za upomienky vo výške 32 EUR, známeho príslušenstva vo výške 272,33 EUR a trov mediačného konania vo výške 603,44 EUR.
Zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“ zmluva uzavretá v zmysle § 497 a nasl. ObZ. a teda malo by sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka tak, ako sa zmluvné strany dohodli v čl. 16 všeobecných podmienok. Povinný v zmluve vyplnil údaje o obchodnom mene, mieste podnikania ako aj identifikačné číslo, taktiež obsahuje predformulovaný text, že úver je poskytnutý za účelom podnikania. Samotná formulácia textu, že úver je poskytnutý za účelom podnikania nepostačuje pre vyvodenie záveru, že úver bol skutočne na tento účel aj použitý. Súd preto vyhodnotil zmluvu ako o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko oprávnený tu vystupuje ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý predmetnú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba. Súd preto na uvedený právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy t.j. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Za neprijateľnú podmienku sa považujú ustanovenia, ktoré v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubí nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).
Súd zistil, že zmluva obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok. Podľa zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 3 500 EUR, za ktorý mal zaplatiť odplatu 3 028 EUR. Súd odplatu, ktorej výška je takmer 87 % ceny úveru, považuje za neprimerane vysokú. Z rozhodcovského rozsudku nie je možné zistiť, ktorá suma prestavuje nesplatený úver a ktorá poplatok za jeho poskytnutie. Z uvedeného dôvodu nie je možné jednotlivé sumy oddeliť, teda nie je možné oddeliť dovolené plnenie od plnenia právom nedovoleného. Z dokladov predložených povinným bolo zistené, že uhradil oprávnenému sumu vo výške 5 553,44 EUR a to nasledujúcimi platbami: dňa 12.11.2011 vo výške 544 EUR, dňa 18.1.2011 vo výške 270 EUR, dňa 19.1.2011 vo výške 300 EUR, dňa 17.2.2011 vo výške 344 EUR, dňa 16.5.2011 vo výške 3 264 EUR, dňa 14.6.2011 vo výške 300 EUR, dňa 17.6.2011 vo výške 303,44 EUR, dňa 19.7.2011 vo výške 150 EUR, dňa 2.8.2011 vo výške 50 EUR a dňa 20.9.2011 vo výške 300 EUR.
V zmysle bodu 6 všeobecných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak sa stane celý dlh splatný, dlžník ma zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná sadzby európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania t.j. 18.6.2011 bola vo výške 1,25 %, teda úroková sadzba v zmysle dohody zmluvných strán mala byť nanajvýš 9,25 % ročne a nie 0,25 % denne ako bola priznaná rozhodcovským rozsudkom. Uvedený úrok predstavuje 91,25 % ročný úrok z omeškania. z uvedeného možno konštatovať, že uvedený úrok je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) a k) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľská zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN) a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Súd po preštudovaní zmluvy zistil, že tá neobsahuje RPMN resp. priemernú RPMN. Pretože zmluva neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 281/2001 o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 281/2001 o spotrebiteľských úveroch veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Zo zmenky predloženej oprávneným vyplýva, že bola vystavená na zmenkovú sumu 2 241,44 EUR. Keďže zákon o spotrebiteľských úveroch zakazuje splnenie dlhu zmenkou s výnimkou ak dlžná suma nedosahuje 30% istiny z poskytnutého úveru v čase jej vyplnenia a oprávnený vyplnil zmenku vo výške celého poskytnutého úveru, konal tak v rozpore so zákonom. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok (čl.13 VP) je v rozpore s ustanovením § 54 OZ. Táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinný ju nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie čl. 13 všeobecných podmienok je teda v rozpore so zákonom.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nie je možné určiť akým spôsobom bola vyrátaná suma za upomienky. Je síce pravdou, že v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku 4 EUR., pre nedostatočnú odôvodnenosť exekučného titulu však nie je možné zistiť koľko upomienok bolo povinnému zaslaných. Oprávnený zároveň požadoval zaplatenie tzv. „známeho príslušenstva“ vo výške 272,33 EUR, pričom v celom exekučnom titule nie je uvedený dôvod priznania uvedeného príslušenstva ani ako bola uvedená suma vyrátaná resp. z čoho pozostáva. Na základe uvedeného nebolo možné posúdiť, či uvedené plnenie je v súlade so zákonom alebo dobrými mravmi. na základe uvedeného súd nepriznal nárok na túto časť príslušenstva.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že povinný zaplatil povinnému celú istinu vo výške 3 500 EUR, pričom túto istinu preplatil o 2 525,44 EUR, aj napriek tomu, že poskytnutie finančných prostriedkov bolo bezúročné. Čo sa týka zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1 638 EUR od 18.6.2011 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6% zo sumy 1 638 EUR od 18.6.2011 do zaplatenia je potrebné podotknúť, že tento nárok povinného je v rozpore so zákonom ako aj s dobrými mravmi, preto súd uvedený nárok v záujme ochrany spotrebiteľa zamietol. Súd na základe zistených skutočností exekúciu zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej často tohto uznesenia.
Čo sa týka trov konania, keďže súdny exekútor do času rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie nepredložil vyčíslenie trov exekúcie, súd rozhodol tak, že o trovách rozhodne samostatným uznesením tak, ako je uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.