Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-150-2012.pdf
PDF · 65.68 KB
Case nature
Subarea
8Co/150/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. č. 7, Nitra, IČO: 35 593 008, zastúpený JUDr. Svorad Petruška, advokát v Nitre, Kupecká 18, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okrensého súdu Nitra č. k. 9C/88/2007-607 zo dňa 23. marca 2012, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod č. k. II. ÚS 42/2011. Svoje rozhodnutie zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP a s poukazom na to, že v priebehu konania zistil, že na Ústavnom súde prebieha konanie pod č. k. II ÚS 42/2011 ohľadom zjednotenia odchylných právnych názorov senátov Ústavného súdu, nakoľko ohľadom problematiky určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy boli zaujaté rôzne právne názory. Vzhľadom k tomu, že pred Ústavným súdom môže byť prijatý zjednocujúci právny názor na problematiku určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy a jej náležitostí, je potrebné, aby sa konanie, ktorého výsledok môže byť ovplyvnený rozhodnutím Ústavného súdu prerušilo a vo veci samej sa rozhodlo až po rozhodnutí Ústavného súdu. K tomuto záveru dospel súd prvého stupňa bez návrhu, keď mal za to, že za danej situácie je vhodné vedenie na súde prvého stupňa do skončenia konania pred Ústavným súdom prerušiť.
Uvedené uznesenie napadol odvolaním navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh odporcu na prerušenie konania zamietne. Podľa názoru navrhovateľa nie je v tomto konaní dôvod na prerušenie konania podľa § 109 OSP a to preto, že do súčasnosti existuje viacero rozhodnutí Ústavného aj Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberajú problematikou reštitučných vecí, pričom Ústavný aj Navyšší súd v reštitučných veciach rozhodli vo všetkých svojich posledných rozhodnutiach v prospech žalobcu Rímskokatolíckej cirkvi. Poukázal na jednotlivé tieto rozhodnutia.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušiť a keďže sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a neexistovali ani dôvody na jeho vydanie.
Súd prvého stupňa videl dôvod na prerušenie konania v danej veci z dôvodu, že na Ústavnom súde prebieha konanie, v ktorom môže dôjsť k zjednoteniu právnych názorov senátov odvolacieho súdu ohľadom problematiky určitosti a zrozumiteľnosti reštitučnej výzvy, čo je dôležitou otázkou a môže mať významný vplyv pre rozhodnutie v tejto veci. Z ku spisu pripojeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. ÚS/42/2011-17 3.2.2011 vyplýva, že Ústavný súd SR prijal sťažnosť Slovenského pozemkového fondu na ďalšie konanie vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručeného v článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/177/2009-575 z 28.9.2010 v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/55/2007-322 z 25.5.2009.
Ústavný súd v tomto rozhodnutí konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa spĺňa všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom predpísané v § 20 Zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti, ktoré sú pre konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb ustanovené v § 50 citovaného zákona a preto, že nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 Zákona o ústavnom súd rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie. Ďalej uviedol, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti Ústavný súd rozhoduje o jej prijatí len vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa ňou namieta. Rozhodovanie o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáha zrušenia označených rozhodnutí, nie je rozhodovaním o základnom práve alebo slobode. Z tohto dôvodu Ústavný súd o tejto časti sťažnosti vrámci jej predbežného prerokovania nerozhodoval.
Sťažovateľ, Slovenský pozemkový fond, namietal nezákonnosť rozhodnutí súdov prvého i druhého stupňa, keď navrhovateľ neuplatnil reštitučný nárok v súlade s § 5 ods. 1 zákonom č. 161/2005 Z. z., nepreukázal v prekluzívnej lehote do 30. apríla 2006 sťažovateľovi, že mu bolo odňaté vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam a nepreukázal v uvedenej lehote ani to, akým spôsobom ustanoveným v § 3 ods. 1 reštitučného zákona mu bolo vlastnícke právo odňaté. Ďalej namietal na strane navrhovateľa nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, keď tento nepreukázal právne nástupníctvo po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi zapísanom v pozemkovej knihe. K uvedenému postupu ho viedli vyššie citované rozsudky Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými mu bola uložená povinnosť vydať a navrátiť Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstvo Banská Bystrica vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Odvolací súd dospel k záveru, že konanie prebiehajúce pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 42/2011, má vzťah výlučne ku konaniam vedeným na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 14C/187/2009 a na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/55/2007. Nemožno konštatovať, že by sa v ňom riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, keďže tento súd si z hľadiska podaného návrhu, navrhovateľom označených dôkazov ich vykonania a vyhodnotenia, a výkladom príslušných zákonných ustanovení musí danú vec riešiť a dospieť ku konečnému rozhodnutiu vo veci.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v danom konaní pred Ústavným súdom sťažovateľ Slovenský pozemkový fond tvrdí, že právoplatným rozhodnutím spomínanými rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici a Okresného súdu Zvolen sa porušili jeho základné práva alebo slobody. Rozhodnutie v uvedenej veci nemôže mať žiadny zásadný význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, keď ako už bolo uvedené vyššie, je súd prvého stupňa povinný v prejednávanej veci na základe návrhu navrhovateľa a ním predložených dôkazov vykonať dokazovanie, vyhodnotiť tieto dôkazy a vo veci rozhodnúť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, keď mal za to, že neexistovali dôvody na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.