Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoCsp/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, A., zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Kolárska 4, Bratislava, sídlo advokátskej kancelárie J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 4.764,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -323 zo dňa 08.11.2022, takto

rozhodol:

I. Návrh Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7. 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na pribratie do konania z a m i e t a.

II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III.

III. P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

,,I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 822,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 41,56 eur od 28. 1. 2022 do zaplatenia, zo sumy 19,32 eur od 29. 2. 2022 do zaplatenia, zo sumy 95,20 eur od 28. 3. 2022 do zaplatenia, zo sumy 95,20 eur od 28. 4. 2022 do zaplatenia, zo sumy 95,20 eur od 28. 5. 2022 do zaplatenia, zo sumy 95,20 eur od 28. 6. 2022 do zaplatenia, zo sumy 95,20 eur od 28. 7. 2022 do zaplatenia, zo sumy 95,20 eur od 28. 8. 2022 do zaplatenia, zo sumy 95,20 eur od 28. 9. 2022 do zaplatenia a zo sumy 95,20 eur od 29. 10. 2022 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,-- eur mesačne splatných vždy do 27. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky nastáva splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 72,66 % z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že zmluva

uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje všetky náležitosti podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov platného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca pri posudzovaní schopností žalovanej splácať poskytnutý spotrebiteľský úver vychádzal z nesprávnych údajov, najmä pokiaľ ide o príjem žalobkyne. Poukazal pritom na ust. ZoSÚ sa na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver použije čistý príjem spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nesprávne zistil čistý príjem žalovanej ako spotrebiteľky, keďže vychádzal z toho, že jej príjem bol v priemere 4.894,11 eura. Ako vyplýva z predložených výpisov z účtu žalovanej, žalobkyňa započítala v mesiaci apríl 2019 do príjmu žalovanej aj úhrady od spoločnosti D. E. F., a. s. a to vo výške viac než 6.000 eur a v mesiaci máj 2019 započítala ako príjem úhradu z účtu vo výške 6.000 eur, hoci musel mať vedomosť, že tieto sumy nie sú čistým príjmom žalovanej. Hoci žalobca nemusel zisťovať príjem žalovanej v Sociálnej poisťovni, lebo bola klientkou banky viac ako 6 mesiacov, ale musel vychádzať z údajov, ktoré vedia preukázateľne zistiť informácie o operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa. Platby žalovanej od spoločnosti D. E. a jednorazová platba z iného účtu vo výške 6.000 eur nemôže byť objektívne považovaná za pravidelný čistý príjem žalovanej. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že žalovaná predložila do konania výplatné listiny, nielen svoje, ale aj svojho manžela za uvedené obdobie, z ktorých nepochybne a jednoznačne vyplýva, že jej príjem a príjem manžela bol spolu v priemere vo výške 1.287,66 eura mesačne (žalovaná mala príjem 648,34 eur mesačne a jej manžel 639,32 eur mesačne). U manžela súd započítal aj príjem, ktorý dosahoval ako cestovné, stravné náhrady a vreckové pri zahraničnej ceste, takže v priemere mal čistý príjem zhruba 1.650 eur mesačne. V každom prípade takýto príjem žalovanej a jej manžela nemohol dosahovať výšku 4.894,11 eura tak ako to tvrdil žalobca. Žalobca preto nesprávne vypočítal aj limit ukazovateľa schopnosti splácať úver. Na základe vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou nielen pri zisťovaní príjmu, ale aj výdavkov žalovanej pred poskytnutím úveru tak, aby bolo možné konštatovať, že posúdil jej schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou. V zmysle ZoSÚ žalobkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou a preto nebola oprávnená vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie poskytnutého úveru a zároveň musí byť poskytnutý úver posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový. Keďže súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca v dôsledku nekonania s odbornou starostlivosťou nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, súd zaviazal žalovanú len na doplatenie splátok, ktoré boli splatné ku dňu rozhodnutia súdu, t. j. 08. 11. 2022, t.j. celkovo vo výške 822,48 eura. Vzhľadom na žiadosť žalovanej o umožnenie splácania dlhu v splátkach, súd prvej inštancie umožnil splatný dlh vo výške 822,48 eura vrátane úroku z omeškania z jednotlivých čiastkových plnení, aby ho žalovaná uhradila v splátkach po 100 eur mesačne.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej len ,P“ ). V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že úspech žalobkyne predstavoval 13,67 % a úspech žalovanej je 86,33 %. Pri odpočítaní úspechu žalobkyne od úspechu žalovanej tak súd prvej inštancie priznal žalovanej vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 72,66 % z celkových trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených , a . Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že bonita žalovanej pred poskytnutím úveru bola skúmaná nedostatočne a že sa má navyše jednať o hrubé porušenie povinností pri posudzovaní bonity. Žalobca je toho názoru, že pri poskytnutí úveru konal v súlade s právnymi predpismi a bonitu žalovanej overil dostatočne a konal tak s odbornou starostlivosťou v súlade s ZoSÚ. Žalobca dostatočne posúdil schopnosť žalovanej splácať úver, a tým postupoval pri poskytovaní úveru v súlade s ust. a ZoSÚ. Žalobca na posúdenie bonity využil v danom prípade nasledovné zdroje informácií a to : dopyt do SRBI /NRKI reportu, z ktorého vyplynulo, že žalovaná nebola v omeškaní so splácaním svojich záväzkov, nemala teda žiadnu omeškanú splátku, dodržiavala platobnú disciplínu a existujúce záväzky plnila riadne a včas. Z predmetnej listiny vyplýva, že žalobca riadne vykonal dopyt do úverového registra, čím si splnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v ZoSÚ. Ďalej ide o žiadosť o poskytnutie úver, z ktorej vyplývajú, okrem iného, aj údaje o rodinnom stave žiadateľa o úver, vyživovacích povinnostiach, o výdavkoch žiadateľa a pod. A napokon ide prehľad kreditných a debetných obratov na bežnom účte žalovanej, nakoľko pre ňu banka dlhodobo viedla bežný účet, z ktorého vyplývajú príjmy aj výdavky žalovanej, na základe čoho bola banka schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť jej bonitu. Na základe posúdenia kreditných obratov na účte, ktoré predstavovali reálne platby v prospech účtu

žalovanej ako aj debetných obratov na účte, bol žalovanej predschválený limit úveru. Pri určovaní výšky príjmu žalobca vychádzal z kreditných obratov na účte žalovanej, keďže táto možnosť mu vyplývala z ust. § 7 ods. 43 ZoSÚ a teda v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia nemal žalobca povinnosť overovať príjem žalovanej prostredníctvom Sociálnej poisťovne resp. v iných registroch. Poukázal na to, že výška čistých príjmov žalovanej na základe kreditných obratov na účte za obdobie posledných troch mesiacov bola vo výške 4894,11 eur. Kreditné obraty za obdobie 4/2019 boli vo výške 6.981,56 eur, kreditné obraty za obdobie 5/2019 boli vo výške 7.700,70 eura a za obdobie 6/2019 boli vo výške 0,08 eur (priemer predstavuje 6.981,56 eur + 7.700,70 eura + 0,08/3 = 4.894,11 eura) Existujúce výdavky na peňažné záväzky (splátky žalovanej) ku dňu poskytnutia úveru boli vo výške 1.739 eur, čo vyplýva aj z listiny E. G. – H.. Nová splátka úveru podľa zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania bola vo výške 80,57 eura. Spolu výdavky na peňažné záväzky boli vo výške 1.819,57 eura (1.739 eur + 80,57 eura = 1.819,57 eura). Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej boli vo výške 356,84 eura (suma životného minima, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu 210,20 eura + suma životného minima, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 146,64 eur, tj. spolu 356,84 eura v rozhodnom období, keďže žalovaná v žiadosti uviedla, že je vydatá a teda celkový počet domácnosti bol 2). V zmysle výpočtu podľa ZoSÚ je limit ukazovateľa schopnosti splácať úver vo výške 0,50 a teda menší ako hodnota 1. Uviedol, že v zmysle zákona sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. Žalobca však dodržal všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetných ustanovení. Na základe vyššie uvedeného mal preto žalobca za zrejmé, že si splnil zákonom požadovanú povinnosť pri posudzovaní schopnosti splácať úver pred poskytnutím úveru a teda konal s odbornou starostlivosťou a už v žiadnom prípade sa nemôže jednať o hrubé porušenie povinností, ktorého dôsledkom by mala byť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca taktiež zastáva názor, že sankcie uvedené v § 11 ods. 2 ZoSÚ nie je možné vzájomne kombinovať resp. ich aplikovať popri sebe a teda, súd môže aplikovať len jednu zo sankcie v závislosti od miery porušenia stanovených zákonných povinnosti. Napokon žalobca namietal, že súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 72,66 %, keď pri posudzovaní úspechu a neúspechu v konaní prihliadal nielen na úspech v konaní v časti istiny ale aj v časti príslušenstva. Súd pri výpočte náhrady trov konania postupoval nesprávne, keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu vo výške 4.764,07 eura Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada. Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie pri určovaní rozsahu úspechu/neúspechu vo veci vychádzať z výšky žalobcom uplatnenej istiny 4.764,07 eura a nie zo sumy 6.012,33 eura. Keďže žalobca bol podľa názoru súdu úspešný vo výške 822,48 eur, úspech žalobkyne mal v percentuálnom vyjadrení predstavovať 17,26 % (nie 13,67 %) a úspech žalovanej 82,74 % (nie 86,33 %). Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe žalobcu aj v zamietnutej časti a zaviazal žalovanú uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Podľa jej názoru v prípade poskytovania úveru je veriteľ vždy povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá vyplýva z § 7 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca si pred schválením úveru nezabezpečil potrebné doklady, ktoré by mu objektívne poskytli informáciu o disponibilných príjmoch a reálnych výdavkoch žalovanej a jej manžela. Podľa jej názoru žalobca argumentuje vo svojom odvolaní povrchne a formalisticky, keď tvrdí, že na zistenie informácie o disponibilných príjmoch žalovanej mu postačovali kreditné obraty na bankovom účte vedenom u žalobcu za mesiace XX/XXXX, XX/XXXX a XX/XXXX, údaje z ktorých podľa jeho výpočtov znamenajú priemerný príjem 4.894,11 eur mesačne. Tvrdí, že ona a jej manžel nepoužívali bankový účet vedený u žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. ako svoj hlavný účet, a na tento účet im ani nebola zasielaná mzda a z tohto účtu ani neplatili väčšinu svojich záväzkov. Príjmy žalovanej a jej manžela pozostávali výlučne z príjmov z pracovných pomerov, ktoré boli poukazované na bankový účet vedený práve v F. F., H.. Žalobca v skutočnosti príjmy žalovanej a jej manžela vôbec nezisťoval resp. nemal záujem zistiť. Skutočné priemerné mesačné príjmy žalovanej a jej manžela v období od apríla do júna 2019 činili sumu 1.287,66 eura, čo je vierohodne preukázané listinami pripojeným k vyjadreniu žalovanej zo dňa 21.09.2022. Nesprávne zistené údaje o príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie veriteľa o poskytnutí úveru je potrebné hodnotiť ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti veriteľa. Na rozdiel od žalobcu žalovaná právny názor, že sankcie spojené s porušením odbornej starostlivosti veriteľa v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa majú použiť súčasne v prípade, ak veriteľ porušil odbornú starostlivosť hrubým spôsobom. Takýto právny názor zodpovedá jednak účelu právnej

normy a zároveň zodpovedá jej jazykovému zneniu (nie je v rozpore). Žalovaná zdôraznila, že sa už v čase čerpania predmetného úveru nachádzala v situácii, kedy „brala úvery na úhradu úverov“, hoci „reč čísel“ musela odborne znalej osobe povedať, že takýto stav je neúnosný. Žalovaná s manželom splácali po 03.07.2019 (deň uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy) naďalej 13 úverov vrátane predmetného úveru žalobcu, na ktorých splácanie disponibilné príjmy žalovanej a jej manžela zjavne nepostačovali. Dôkazné bremeno o dodržaní odbornej starostlivosti žalobca neuniesol, resp. žalovaná predloženými dôkazmi vierohodne preukázala porušenie žalobcu pri skúmaní bonity. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

6. V replike sa žalobca nestotožnil s vyjadreniami žalovanej a opakovane zdôrazňuje, že bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru posúdil dostatočne v súlade so zákonom a už v žiadnom prípade sa nejednalo o hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Žalobca v celom rozsahu poukazuje na svoje doterajšie vyjadrenia v uvedenej právnej veci a na podané odvolanie, na ktorých zotrváva.

7. V duplike žalovaná zotrvala na svojej argumentácii ako aj na svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.01.2023. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca zanedbal odbornú starostlivosť pri skúmaní bonity žalovanej hrubým spôsobom čo má za následok nemožnosť jednorázového zosplatnenia úveru a súčasne bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Skôr, než odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý prvoinštančný rozsudok, zaoberal sa návrhom Občianskeho združenia – Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov Bratislava na pribratie do konania.

10. Platí podľa , že na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.

12. Podľa , navrhovateľ, a to Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, a to práv spotrebiteľa.

13. Pre konanie pred odvolacím súdom sa primerane použijú ustanovenia o konaní na súde prvej inštancie. Všeobecné aj osobitné ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie sa použijú len v prípade, ak to osobitnou úpravou nie je vylúčené. Pokiaľ je pre účely odvolacieho konania určitý procesný postup upravený inak, resp. odlišne od všeobecných a osobitných ustanovení pre konanie pred prvoinštančným súdom, aplikuje sa táto osobitná úprava určená pre odvolacie konanie. Ust. určuje výslovne, že je vylúčené použitie ustanovení o pristúpení subjektov do konania. Takýmto pristúpením subjektu do konania môže byť aj pristúpenie právnickej osoby, ktorej predmetom je činnosť na ochranu práv podľa osobitného predpisu, týkajúcich sa spotrebiteľov. Vzhľadom na to, že pred prvoinštančným súdom tento subjekt v konaní nevystupoval, nie je prípustné rozširovať konanie pred odvolacím súdom o nový pristupujúci subjekt, hoci aj na ochranu práv spotrebiteľa. Žalovaná pred prvoinštančným i odvolacím súdom je zastúpená kvalifikovaným advokátom, jej práva a povinnosti sú chránené na odbornej úrovni, preto nie je ani nevyhnutné a zákon to vylučuje, aby pre účely ďalšieho konania vo veci vstúpil do konania ďalší subjekt. Preto odvolací súd návrh na pribratie tohto subjektu do konania zamietol.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené žalovaná odvolaním nenapadla, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 636991 zo dňa 03.07.2019 je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 636991 zo dňa 03.07.2019 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere vychádzajúc z postavenia žalobcu ako veriteľa a žalovanej ako dlžníka zo zmluvy a že je namieste aplikovať ZoSÚ.

18. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 20 písm. a) ZoSÚ sa na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver použije čistý príjem spotrebiteľa.

20. Podľa § 7 ods. 43 ZoSÚ pri spotrebiteľskom úvere, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky nemajú povinnosť overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v sociálnej poisťovni, ak za a) spotrebiteľ je ich klientom viac ako 6 mesiacov a za b) banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky vedia preukázateľne zistiť informácie o platobných operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zodpovedal pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ žalobcom všetky otázky, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovne.

22. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho

osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

23. Správne preto súd prvej inštancie prihliadajúc na uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, že je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ

24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pred súdom prvej inštancie preukazoval, že postupoval v súlade s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere tým, že na posúdenie bonity žalovanej mal zdroje z dopytu do SRBI z ktorého vyplynulo, že k dátumu podania žiadosti o úver nebola žalovaná v omeškaní so splácaním žiadneho záväzku evidovaného v tomto registri. Zároveň žalobca mal k dispozícii prehľad kreditných a debetných obratov na bežnom účte žalovanej, nakoľko pre ňu dlhodobo viedla bežný účet, a mal tým prehľad o jednotlivých platobných operáciách a poznal príjmy žalovanej prichádzajúce na tento účet. Podľa žalobcu výška čistých príjmov žalovanej bola v priemere 4.894,11 eura mesačne a jej výdavky boli 1.739 eur mesačne (spolu s manželom spoludlžníkom) a teda v zmysle opatrenia Národnej banky SR č. 10/2017 bol limit ukazovateľa schopnosti splácať úver u žalovanej 0,50 a teda nižší ako číslo 1.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si pred schválením úveru nezabezpečil potrebné doklady, ktoré by mu objektívne poskytli informáciu o čistých príjmoch žalovanej tak ako to vyplýva z § 7 ods. 20 písm. a) ZoSÚ. Žalobca argumentoval vo svojom odvolaní formalisticky, keď tvrdí, že na zistenie informácie o čistých príjmoch žalovanej mu postačovali kreditné obraty na bankovom účte vedenom u žalobcu za mesiace 04/2019, 05/2019 a 06/2019, údaje z ktorých podľa jeho výpočtov znamenajú priemerný príjem 4.894,11 eura mesačne (04/2019 - 6.981,56 eur, 05/2019 - 7.700,70 eur, 06/2019 - 0,08 eur). Z uvedených údajov je zrejmé, že tieto kreditné obraty nemôžu byť považované za príjem, ktorý môže byť braný do úvahy pre schvaľovanie poskytnutia úveru. Žalobca z popisu kreditných obratov, ktoré boli poukazované na bankový účet žalovanej vedený u žalobcu, by bol musel zistiť pri zachovaní odbornej starostlivosti, že sa nejedná o pravidelne príjmy žalovanej. Platby žalovanej od spoločnosti Home Credit a jednorazová platba z iného účtu vo výške 6.000 eur nemôže byť objektívne považované za pravidelný čistý príjem žalovanej. Na druhej strane žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie predložila listiny, podľa ktorých sú priemerné mesačné príjmy žalovanej v období od apríla do júna 2019 činili u žalovanej sumu 648,34 eura mesačne a jej manžela 639,32 eura, resp. pri započítaní cestovných náhrad 1.650 eur, čo predstavuje rozdiel medzi skutočnými čistými príjmami a formálnymi príjmami zistenými žalobcom (č. l. 104 až 107 spisu).

26. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nesprávne zistené údaje o príjmoch spotrebiteľa mali za následok nesprávne rozhodnutie veriteľa o poskytnutí úveru a je potrebné hodnotiť ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti veriteľa. Nemožno teda konštatovať, že zo strany právneho predchodcu žalobcu sa jednalo o konanie s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ZoSÚ. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru je správny. Žalobcovi tak vznikol nárok iba na nezaplatené splatné splátky ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, t.j. 822 eura s príslušným úrokom z omeškania.

27. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku, že sankcie spojené s porušením odbornej starostlivosti veriteľa v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ, t.j. nemožnosť jednorázového zosplatnenia spotrebiteľského úveru – ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úver, ak veriteľ hrubo porušil odbornú starostlivosť, nemožno použiť súčasne v prípade, ak veriteľ porušil odbornú starostlivosť hrubým spôsobom. Možnosť použitia oboch sankcii podľa uvedeného ustanovenia zodpovedá jednak účelu právnej normy a zároveň zodpovedá jej jazykovému zneniu (nie je v rozpore).

28. Žalobca namietal aj výrok III. o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72,66 % o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca namieta, že do základu výpočtu pomeru úspechu a neúspechu súd prvej inštancie započítal aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré podľa jemu známej súdnej praxe nemali byť započítané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na súdnu prax na Krajskom súde v Prešove, konkrétne rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011 sp.zn. XXX/XX/XXXX, ktorý bol publikovaný v najprávo.sk dňa 11.03.2011. Právna veta znie tak, že „niet žiadneho dôvodu nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré pri ich kapitalizovaní dosahujú rozsah uplatnenej istiny.“ Zároveň odvolací súd poukazuje na novšie rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 27.05.2021 a uznesenie XXXXXX/XX/ XXXX zo dňa 11.02.2021, v zmysle ktorých boli potvrdené výroky o trovách konania, ktoré do základu výpočtu pomeru úspechu a neúspechu započítali aj príslušenstvo pohľadávky.

29. Pokiaľ je predmetom civilného konania vedľa pohľadávky tiež jej príslušenstvo, je nutné pri rozhodovaní o náhrade trov podľa miery úspechu vo veci posúdiť mieru úspechu v celom spore, t.j. nielen ohľadne pohľadávky, ale tiež ohľadne jej príslušenstva (Najvyšší súd Českej republiky z 03.12.2015 aj s odkazom na Nález Ústavného súdu Českej republiky z 30.08.2010 sp.zn. ).

30. V danom prípade odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie pokiaľ zohľadnil na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem žalovanej istiny 4.764,07 eura aj žalobcom požadovaný úrok vo výške 1.246,20 eura a úrok z omeškania vo výške 2,06 eura. Tak, ako odvolací súd uviedol vyššie kapitalizovane úroky, úrok z omeškania spolu predstavujú sumu 1.248,26 eura, čo je suma vysoká vo vzťahu k istine 4.764,07 eura (niečo viac ako 1/4). Súd prvej inštancie preto správne vypočítal úspech žalovanej, ktorý predstavoval 86,33 % a jeho neúspech vo výške 13,67 %. Správne teda rozhodol o nároku žalovanej vo vzťahu k žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 72,66 %, ako rozdiel medzi pomerom úspechu žalovanej a neúspechom žalobcu. Odvolacia námietka žalobcu v tomto smere nie je dôvodná.

31. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

32. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. v ako vecne správny, postupom podľa a potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( )

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).