Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-24-2023.pdf
PDF · 80.97 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/24/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a z členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v exekučnej veci oprávneného: Claimman, a.s. so sídlom Steinov dvor 2, 811 07 Bratislava, IČO: 50 291 726 proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o vymoženie 273,14 EUR a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, nástupcom súdneho exekútora doc. JUDr. Petra Molnára, PhD. pod sp. zn. EX 92303/19 (pôvodne EX 329/2016), o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 31.08.2020, č. k. 16Er/5055/2016-195, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením sťažnosť povinného zamietol a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 29.1.2016 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 135043 vydaného Okresným súdom Košice I dňa 21.9.2016 bol vykonaním exekúcie poverený pôvodne súdny exekútor doc. JUDr. Peter Molnár, PhD.. Po zániku funkcie pôvodného súdneho exekútora v exekúcii pokračuje ako náhradník súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.. Súdny exekútor doručil povinnému dňa 14.3.2017 upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 329/16 zo dňa 23.2.2017. Povinný doručil súdnemu exekútorovi v 14-dňovej zákonnej lehote dňa 20.3.2017 a 27.3.2017 námietky proti exekúcii. Pôvodný oprávnený v podaní doručenom súdu dňa 10.5.2017 uviedol, že k úhradám, na ktoré poukazuje povinný a k vráteným platbám uvádza, že povinný má u oprávneného pridelený variabilný symbol 0019070705 a pod týmto variabilným symbolom oprávnený neeviduje ani jednu z platieb od povinného na úhradu, ktorých povinný preukazuje. Pôvodný oprávnený platby neeviduje preto, lebo povinný pri platbách uviedol nesprávny alebo žiadny variabilný symbol. Platby povinný realizoval z účtu inej osoby a oprávnený bez správneho variabilného symbolu nemohol platby považovať za platby od povinného a odpočítať ich od dlhu povinného, a preto platby vrátil. Pôvodný oprávnený v podaní doručenom súdu dňa 25.1.2019 uviedol, že v podanej žalobe z 31.5.2004 pri údajoch navrhovateľa je uvedené bankové spojenie, ktoré obsahuje aj číslo účtu na úhradu dlhu, ako aj variabilný symbol povinného. Číslo účtu pôvodného oprávneného, ako aj variabilný symbol obsahujú aj faktúry za poskytnuté služby, ktoré sú súčasťou spisu prvostupňového súdu. Povinnosť pri úhradách uviesť správny variabilný symbol je obsiahnutá aj vo Všeobecných zmluvných podmienkach článok 6, bod 6.5., ktoré platili v čase uzatvárania dodatku k zmluve. Pôvodný oprávnený poukázal na to, že povinný mal u pôvodného oprávneného pridelený variabilný symbol č. 0019070705. Okresný súd Košice I následne uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k. 16Er/5055/2016-164 zo dňa 28.1.2019 námietky povinného
proti exekúcii č. 1 zamietol (I. výrok), námietky povinného proti exekúcii č. 2 zamietol (II. výrok) a námietky povinného proti exekúcii č. 3 a proti trovám exekúcie zamietol (III. výrok). Proti tomuto uzneseniu povinný podal dňa 23.4.2019 v zákonnej lehote sťažnosť. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosti povinného proti napadnutému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a bol názoru, že vyšší súdny úradník pri posúdení námietok povinného proti exekúcii a námietok proti trovám exekúcie aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a náležite zistil aj skutkový stav. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia uviedol, že v danom prípade nedošlo k zániku dlhu splnením zo strany povinného pôvodnému oprávnenému, a to v čase od vydania exekučného titulu do momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie pôvodným oprávneným, ktorá skutočnosť je zrejmá aj z tvrdení povinného (aké sumy, kedy, na aký účet a pod akým variabilným symbolom uhrádzal sám a jeho dcéra z účtu) a z tvrdení pôvodného oprávneného o tom, z akých dôvodov došlo k vráteniu, resp. k čiastočnému vráteniu (dcére povinného) poukázaných platieb. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie ako aj z poverenia vydaného Okresným súdom Košice I dňa 21.9.2016 vyplýva, že predmetom tejto exekúcie je vymoženie uloženej povinnosti 273,14 EUR a trov exekučného konania, teda predmetom tejto exekúcie nie je príslušenstvo pohľadávky v zmysle exekučného titulu, to znamená, že predmetom tejto exekúcie nie je vymoženie úroku z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 273,14 EUR od 4.5.2001 do zaplatenia. Súd pri posúdení návrhu povinného na zastavenie exekúcie poukázal na to, že z ustanovenia § 41 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Vykonateľnosťou rozumieme možnosť vynútiť podrobenie sa súdnemu alebo inému rozhodnutiu prípadne inému exekučnému titulu, ak ten, kto mal povinnosť plniť dobrovoľne, neplnil. Predpoklady vykonateľnosti rozhodnutia rozdeľujeme na predpoklady formálnej vykonateľnosti a materiálne vykonateľnosti. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti rozumieme predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučného titulu a pod materiálnymi predpokladmi vykonateľnosti rozumieme požiadavky kladené na exekučný titul spočívajúce v jednoznačnom určení oprávneného a povinného, presné určenie obsahu práv a povinnosti vrátane rozsahu plnenia a stanovenie lehoty na plnenie. V predmetnej exekučnej veci súd uviedol, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 3.2.2011 č.k. 39C/74/2004-151 by nespĺňal predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti a samotná skutočnosť, že s týmto exekučným titulom povinný nesúhlasí, resp. ho považuje za nespôsobilý exekučný titul a za neúčinný nespochybňuje vykonateľnosť exekučného titulu. Pokiaľ povinný poukázal na to, že pri prejednaní veci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože uvedený rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, súd poukázal na to, že proti tomuto rozsudku mohol povinný podať riadny opravný prostriedok - odvolanie a súd v exekučnom konaní nemôže preskúmavať povinným namietané skutočnosti, ktoré mali byť namietané v pôvodnom konaní. Súd zároveň nezistil ani žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal exekúciu zastaviť. Povinný v podanom odvolaní uviedol, že pominuli dôvody na výkon exekúcie a táto je nezákonná.
4. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril.
5. Dňa 13.07.2023 súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie podanie, v ktorom uviedol, že súlade s § 60 ods. 1 Exekučného poriadku nie je možné exekučnému súdu vrátiť poverenie na vykonanie exekúcie nakoľko bolo doručené elektronicky. Uviedol, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal toto odvolanie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Vychádzajúc z podaného odvolania povinný žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že vymáhané pohľadávka je v celom rozsahu uhradená.
10. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31. marca 2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11. Čo sa týka odvolania povinného, že v priebehu exekúcie už splatili celý vymáhaný dlh, odvolací súd poukazuje na oznámenie súdneho exekútora zo dňa 20.02.2023 v ktorom uviedol, že pohľadávka je uhradená len čiastočne. Až následne v odvolacom konaní súdny exekútor podaním zo dňa 13.07.2023 uviedol, že pohľadávka vrátane príslušenstva a trov exekúcie bola uhradená a exekučné konania č. EX92303/18 sa skončilo.
12. Podľa ust. § 60 písm. b/ Exekučného poriadku (v znení do 31.03.2017), poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 3).
13. Podľa § 46 ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnej správe katastra, že upustil od vykonania exekúcie.
14. Z obsahu súdneho spisu, a to predovšetkým z podania súdneho exekútora je zrejmé, že posudzované exekučné konanie sa skončilo v odvolacom konaní v roku 2023 vymožením celej vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, preto v zmysle zákona došlo ku skončeniu exekučného konania a ďalšie rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov je nedôvodné.
15. Keďže predmetná exekúcia skončila vymožením pohľadávky a jej príslušenstva, je v konaní bezpredmetné sa zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami povinného o úhrade vymáhanej pohľadávky či postupu súdneho exekútora.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky povinného ako nedôvodné nakoľko v čase podania odvolania bolo vecne správne a preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože povinný nemal v tomto konaní úspech a oprávnenému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).