Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-38-2012.pdf
PDF · 73.35 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/38/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, Prešov, proti povinnému: R. X., V..XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, Exekútorský úrad v Prešove, Konštantínova 13, pod. EX 3583/2007, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.12.2011, č. k.4Er/609/07-10, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 66,79,- eur.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.11.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. AA 1836219 zo dňa 26.03.2006. Súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča poverením č. 5810 024378* zo dňa 7.12.2007. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/, a § 58 ods. 1 , § 203 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a § 14 vyhlášky MSSR č.288/1995 Z.z. a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania vo výške 66,79 eur.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poukázal na znenie ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku , že súdny exekútor požiadal zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie. Odvolateľ poukázal na to, že exekútor svojím konaním opomenul podstatnú skutočnosť, a to zánik nároku na vykonanie exekúcie. Podľa ust. § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok , o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Keďže exekučný titul č. bloku AA1836219 zo dňa 26.3..2006 nadobudol vykonateľnosť dňa 11.4.2006, dňom 11.4.2009 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie. Odvolateľ je toho názoru , že
úkony vykonané exekútorským úradom po lehote 11.4.2009 sú právne neúčinné, pretože týmto dňom zanikol nárok na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor pochybil v tom, že pokračoval v exekúcii aj vtedy, keď došlo k zániku nároku na vykonanie exekúcie. To znamená, že mu nepatria trovy, ktoré mu týmto vznikli. Poukázal na ustanovenie § 203 ods.1 Exekučného poriadku, že súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, ak došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. K zastaveniu exekúcie ,ako je nepochybné , nedošlo zavinením oprávneného. Vzhľadom na to , že v danom prípade sa jedná o prekluzívnu lehotu, na uplynutie ktorej exekútor musí prihliadať z úradnej povinnosti, bolo by proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní, zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale by dokonca znášal aj náhradu trov konania. Tým kto si nesplnil povinnosť a nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, je povinný. Na záver poukázal , že má za to , že v danom prípade ide o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm .f) zákona č. 233/1995 Z.z. , v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že oprávnený nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že vedel , že rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie a teda, že ide o prekluzívnu lehotu a zo skutočnosti, že priestupca neuhradil pokutu v stanovenej lehote a ani neprejavil žiadny záujem dohodnúť sa o jej úhrade, mohol predpokladať, že povinný nebude mať snahu dobrovoľne uhradiť pohľadávku v rámci exekúcie. Súdny exekútor navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť.
Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie otázky, či v predmetnej veci sú dané dôvody na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Na náhradu trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať, s poukazom na ustanovenie § 88 ods.1 č. 372/1990 Zb. zastavenie exekúcie. Exekučný titul v predmetnej veci nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2006 a vykonateľnosť dňa 11.4.2006 , pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 14.11.2007, čím svojím konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 19 mesiacov.
Oprávnený v podanom odvolaní ešte nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil ( odvolateľ žiadal zastaviť podľa § 57 ods. písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. ) a v tejto časti žiadal zrušiť napadnuté uznesenie. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odmietol.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa a k dôvodom rozhodnutia nepovažuje za potrebné nič dodať, pretože sú správne a výstižné.
V odvolacom konaní odvolateľ nebol úspešný a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.