Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2T-4-2011.pdf
PDF · 123.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/4/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Martinom Baločkom v trestnej veci proti obžalovanému C. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. apríla 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný
C. E., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom I. T. č. XXX,
okres A., bez zamestnania,
je vinný, že
dňa 16. 12. 2008 o 12.00 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, evidenčného čísla RV-420BA, po štátnej ceste III. triedy č. 5328 v smere od I. T. na T., kde pred touto obcou v pravotočivej zákrute v dôsledku nesprávnej techniky riadenia vozidla prešiel s vozidlom čiastočne do protismernej časti vozovky, následne pri reakcii na oproti idúce nákladné motorové vozidlo zn. Fiat Ducato, evidenčného čísla A.-XXXAL, ktoré viedol B.. Ľ. W., s vozidlom prudko pribrzdil a strhol riadenie doprava, následkom čoho pravou prednou časťou vozidla narazil do betónového svahu železničnej trate, od ktorého ho odrazilo cez protismernú časť vozovky vľavo, kde zachytil ľavú zadnú časť v protismere odstaveného nákladného motorového vozidla zn. Liaz 150, evidenčného čísla A.-XXXAK, pri ktorom v tom čase stál pri ľavej zadnej časti H. E., ktorého zachytil a spôsobil mu tým pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v ľavej temennej záhlavovej oblasti, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie pravej strany panvy, podvrtnutie pravého kolena, pomliaždenie zadnej časti lýtka vpravo a v oblasti zákolennej jamky, na ktoré zranenia bol liečený a práceneschopný podľa znalca z odboru zdravotníctvo maximálne 35 - 40 dní a jeho spolujazdec v jeho vozidle A. V. utrpel tržnopomliaždenú ranu na čele vpravo a podvrtnutie krčnej chrbtice, na ktoré zranenia bol liečený a práceneschopný 5 až 6 dní.
teda
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona
tým spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h/ Trestného zákona, pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona a neprihliadnutia na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. l Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd u obvineného zrušuje trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3 T 141/09 zo dňa 05.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2009, pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúc, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému H. E., nar. XX.XX.XXXX v T. - M., trvale bytom A. E., R. Č.. XX, prechodne bytom Tomášikova č. 14, Revúca, č. OP SP 676 371, škodu vo výške 709.52 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného H. E., nar. XX.XX.XXXX v T. - M., trvale bytom A. E., R. Č.. XX, prechodne bytom F. Č.. XX, Revúca, č. O. E. XXX XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného A. Č., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom D.. N. XXX/X, A., č. O. E. XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obvineného C. E.L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, výsluchom poškodených, výsluchom znalcov, prečítaním znaleckých posudkov ako aj čítaním listinných dôkazov a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vychádzal pri tom z nasledovného stavu:
Obžalovaný C. E. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania, a ďalej uviedol, že vpravo točivej zákrute, ako išiel na požičanom motorovom vozidle, tak v tejto zákrute zbadal oproti sebe asi vo vzdialenosti 20 - 30 m vozidlo p. Ľ. W., jednalo sa o vozidlo dodávkového typu. Nakoľko toto vozidlo bolo v jeho jazdnom pruhu, preto musel strhnúť riadenie doprava. Začal sa šúchať o betónovú stenu, následne sa snažil tomuto dodávkovému vozidlu vyhnúť. Zdalo sa mu, že by zachytil jeho zadnú časť, tak v tej zákrute ešte viac strhol volant doprava a myslí si, že vtedy mu odtrhlo na vozidle nápravu. Tam už darmo manévroval s volantom, už bolo vozidlo neovládateľné a následne ho aj s autom prehodilo na druhú stranu, kde zachytil odstavenú Liazku cestárov a poškodeného a narazil aj
do jednej osoby. Ďalej uviedol, že ako vchádzal do zákruty, dodávkové vozidlo videl na vzdialenosť 20 - 30 m. Odstavenú Liazku v tom čase nevidel, pričom jeho rýchlosť v tom čase bola 60 - 65 max. 70 km/h.
Svedok - poškodený H. E. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania a dodal, že zatváral bočnicu, na ľavej zadnej časti Liazky, ktorá bola odstavená na krajnici ako sa len dá v protismere. V tom prišiel náraz, už sa nepamätá, či sa snažil tomuto nárazu nejako vyhnúť, následne ho odhodilo a potom už bol prevezený do nemocnice. Vozidlo nebolo označené oznamovacou značkou, že na ceste sa pracuje, avšak na vozidle bol zapnutý maják a blikajúce smerovky. Premávku riadil, ale keď už bola zemina vysypaná a zistil, že nejde žiadne auto, tak išiel vodičovi pomôcť zavrieť bočnicu. Liazka bola úplne na ľavej krajnici v protismere, trošku určite zasahovala aj do cesty, avšak autá od Hucína pri predchádzaní tejto Liazky nemuseli prejsť úplne do protismeru. Skôr si myslí, že asi jednou nápravou, nie vozidlo celé. Ďalej uviedol, že na mieste bol iba on s vodičom G. a na sebe mali poobliekané reflexné vesty, aj montérky s výraznými reflexnými pásikmi.
Svedok - poškodený A. V. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a ďalej uviedol, že bol účastník tejto dopravnej nehody, nakoľko sedel vo vozidle, ktoré riadil obžalovaný, sedel na zadnom sedadle vpravo, pričom okrem neho vo vozidle bol aj syn obžalovaného a na mieste spolujazdca sedel A. W.. Išli smerom od I. T. smerom na T.. Obžalovaný išiel rýchlosťou v tej pravotočivej zákrute asi 60 - 65 km/h, následne sa pred nimi zjavil tranzit, p. E. musel stočiť riadenie doprava, potom sa šúchali o nejakú stenu. Nevie vysvetliť, ako sa dostali na druhú stranu vozovky. Náhradu škody si neuplatnil.
Znalec Ing. K. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli, nemôže sa stotožniť po technickej stránke s tvrdením, že vozidlo Felícia sa pohybovalo pred nehodou a v čase reakcie 60 km rýchlosťou. Technicky dospel k záveru, že priebeh celkového deja bol ohraničený na 10 sekúnd, vzhľadom na extravilán zohľadnil reakčný čas vodiča Felície, na 1 alebo 2 sekundy, nakoľko ostražitosť je nižšia, lebo nemusí dávať pozor na chodcov a pod. Vzhľadom na rýchlosť vozidla Felícia možno ustanoviť rýchlosť vozidla Felícia na rýchlosť 80 km/h až 85 km/h. Pokiaľ by sa vozidlo pohybovalo nižšou rýchlosťou, v zmysle zachovania fyzikálnych zákonitostí v zmysle hybnosti vozidla a zachovania energií, by vozidlo nedošlo do konečnej polohy. Čo sa týka brzdných stôp, zadokumentované stopy potvrdzujú skutočnosť, že vozidlo v čase brzdného účinku, prípadne kedy začali pneumatiky vozidla zanechávať stopu na vozovke, ľavá časť vozidla sa nachádzala za mysleným stredom vozovky, približne 30 cm. Vzhľadom na vzdialenosť medzi vozidlami Felícia a dodávka v čase reakcie, bola približne 68 metrov, vzhľadom na výpočet technickej prijateľnosti. Ďalej pri synchronizácii pohybu vozidla Felícia a dodávky, sa stotožnil technicky s výpoveďou vodiča dodávky, že v čase reakcie sa nachádzal vo svojom jazdnom pruhu, prípadne už čiastočne bol zaradený, to vlastne znamená, že keď bol vodič vozidla Felícia v zákrute, a stotožnil sa s výpoveďou svedkov, že v prvom rade musel reagovať na vozilo bielej farby - dodávku. Príčinou nehody bola nie úplne správna technika jazdy vodiča automobilu Felícia. To či mal vodič Škody Felícia prispôsobiť rýchlosť jazdy ešte nižšou rýchlosťou, alebo náležitému rozhľadu v zákrute, je otázkou právnou. Pokiaľ by bolo dopravené značenie prenosné aj okolo vozidla Liaz, možno technicky konštatovať, že vodič vozidla Felícia by mohol aj skôr reagovať na danú dopravnú situáciu. Vodič motorového vozidla Felícia mohol ešte zabrániť dopravnej nehode aj variantom, s využitím maximálneho brzdného účinku vozidla na mokrej vozovke. Vozidlo by sa pohybovalo nekontrolovateľným šmykom a skončilo by v priekope ešte pred vozidlom dodávky. Vozidlá by sa minuli. Vzhľadom na to, že sa jedná o prejazd zákrutou, bola aj vyhodnotená medzná rýchlosť po prejazde touto zákrutou, možno konštatovať, že reálna rýchlosť bola nižšia ako je technicky prípustné.
Znalec ďalej uviedol, že v rámci doplneného znaleckého posudku sa ešte zaoberal uvedenými skutočnosťami, či vodič dodávky nejako ohrozil alebo obmedzil pri prebiehaní Liazky obžalovaného v jeho jazde, z danej veci možno konštatovať a vylúčiť možnosť ohrozenia vzhľadom k tomu, že inak by došlo k zrážke vzhľadom aj na rýchlosť dodávky a vozidla Felície. Nesprávna technika jazdy vodič vozidla Felícia bola z dôvodu, že v prvom momente strhol riadenie vpravo, následne začal brzdiť, vzhľadom k tomu, že sú zanechané brzdné stopy a vozidlo bolo čiastočne neovládateľné, nakoľko bolo v šmyku. Vodič vozidla následne skorigoval jazdu, ale vozidlo sa následne už pohybovalo na betónový val, kde opätovne začal brzdiť, na vozovke bol zanechaná aj brzdná stopa z kolesa. Vozidlo následne narazilo do betónového násypu. Ak by sa obžalovaný so svojim vozidlom bol držal v pravom okraji svojho jazdného
pruhu a nejazdil by na stredovej čiare alebo za, bolo by došlo k nehode, znalec uviedol, že by k nehode nedošlo. Tým pádom by to všetko, čo opísal, nemusel vykonať, t. z. brzdiť, stočiť riadenie doprava a nemusel by sa dostať tým pádom ani do šmyku. Stačilo ubrať plyn.
Záverom znalec B.. K. A. uviedol, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Škoda Felicia, prípadne nedostatočné venovanie pozornosti vodiča pri vedení vozidla. Ďalej je zrejmé, že vodič Fiatu Ducato neohrozil vodiča Škody Felicia, nakoľko v čase reakcie vozidlo už bolo zaradené vo svojom jazdnom pruhu.
Súd pribral do konania znalca B.. Š. R. na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, nakoľko znalec B.. K. A. pri vypracovávaní znaleckého posudku nesprávne vychádzal zo skutočnosti, že vozidlo nebolo vybavené ABS systémom a rovnako nebral v úvahu skutočnosť, že sa jednalo o vozidlo s objemom motora 1,9 diesel, čo do istej miery menilo závery znaleckého posudku.
Znalec Ing. Š. R., ktorý vyhotovoval kontrolný znalecký posudok na hlavnom pojednávaní uviedol, že pod zlou technikou jazdy vodiča Felícia má na mysli to, že sa dostal na ľavú stranu vozovky, zatočil volantom náhle na pravú stranu, vtedy pravdepodobne registroval oproti idúce predbiehajúce vozidlo, snažil sa vyhnúť zrážke, preto strhol tento volant doprava, tesne pred nárazom do betónového múru sa chcel vyhnúť tej zrážke, rýchlo strhol volant na ľavú stranu, narazil pravou prednou časťou do betónového múru. Záverom povedal, že zlú techniku jazdy videl v tom, že sa dostal do ľavého jazdného pruhu v zákrute. To usudzuje na základe trecích stôp na vozovke. V protismere nebol celou časťou vozidla, bol tam len ľavou časťou svojho vozidla, tak 20 - 30 cm. Znalec vychádzal zo spevnenej časti vozovky, nie od násypu, čiže bola vytvorená pomyslená stredová čiara. V rámci vyšetrovacieho pokusu tieto vzdialenosti nemeral, nakoľko situácia bola na mieste iná, pretože je tam nový asfalt. Znalec nevidel vozidlo značky Škoda Felícia, len podľa obrázkov som posudzoval mieru a presné miesta deformácie.
Znalec ďalej uviedol, že verzia obžalovaného je nepravdepodobná oproti verzii D.. W.. Príčinou nepravdepodobnosti je skutočnosť, kde v rámci postavenia vozidiel pri rekonštrukcii podľa verzií obžalovaného a p. W. sa skúmala viditeľnosť v rámci ich verzií a v tých polohách, ktoré uvádza obžalovaný, tie vozidlá sa nemohli vidieť. V čase predbiehania, keď bol vodič Felície - obžalovaný, na úrovni Fiata Ducato, tak vodič Fiata Ducato ešte nevidel, či oproti nemu ide alebo nejde nejaké vozidlo kvôli zákrute, preto sa riadne zaradil a pokračoval už vo svojom jazdnom pruhu. V tom čase oproti idúce vozidlo bolo z časti v protismere, strhol riadenie doprava, pravdepodobne po zľaknutí sa. Z toho vyplýva záver, že technicky nie je prijateľná verzia obžalovaného. Výsledok je približne rovnaký s výsledkom predchádzajúceho znaleckého posudku znalca Ing. A.. Vozilo Škoda Felícia, vybavené ABS pri rýchlosti, akú v znaleckom posudku zistil, znalec uviedol, že je možné zastaviť s reakciou 0,8 sekundy a s nábehom brzdového spomalenia 0,2 sek je to 85 metrov.
Záverom uviedol, že príčinou dopravnej nehody bola zlá technika jazdy vodiča Škody Felicia a mohol dopravnej nehode zabrániť. Rýchlosť osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda Felicia EVČ: RV420BA pred dopravnou nehodou bola v rozmnedzí 84- 92 km/, na počiatku reakcie vodiča v rozmedzí 79- 88 km/h a v čase zrážky (nárazu do betónového svahu železničnej trate) v rozmedzí 57- 63 km/h. Medzná rýchlosť pre prejazd zákrutou v nehodovom úseku je 99 km/h. Vodič nákladného motorového vozidla tov. zn. Fiat Ducato EVČ: RV 380 AL Ing. Ľ. W. pri obchádzaní stojaceho nákladného motorového vozidla tov. zn. LIAZ 50 ERVČ: RS 169AK neohrozil ani neobmedzil protiidúceho vodiča osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda Felicia EVČ: RV 420BA C. E., nakoľko v čase predbiehania nemal dohľad na protiidúce vozidlo. Vodič osobného motorového vozidla tov. zn. Škoda Felicia EVČ: RV 420BA C. E. by zabránil dopravnej nehode inou technikou jazdy a menšou rýchlosťou. Z hľadiska vozidla Fiat Ducato sa dopravnej nehode zabrániť nedalo.
Znalec MUDr. N. T., CSc. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený H.A. E. pri úraze utrpel tieto poranenia: pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v temeno záhlavovej oblasti, otras mozgu ľahkého stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie ľavej strany panvy, podvrtnutie pravého kolena a pomliaždenie zadnej časti lýtka v pravo, v oblasti zákolennej jamky s krvnou podliatinou. Všetky takto vymenované poranenia by mali byť z medicínskeho hľadiska poraneniami ľahkými. K mechanizmu úrazu po analýze zdravotníckej dokumentácie, po štúdiu dokumentácie, je možné uviesť, že všetky poranenia vznikli pri náraze osobného automobilu do tela poškodeného a potom následnom páde. Sila, ktorá spôsobila tieto poranenia, musela byť na rozhraní strednej a väčšej intenzity.
Poškodený bol práce neschopný od 16.12.2008 do 06.02.2009, t. j. 52 dní, avšak z medicínskeho hľadiska liečba u neho mala byť intenzívnejšia, tým pádom by tá doba liečenia nepresiahla 35 - 40 dní. Pri úraze, ktorý poškodený utrpel, nedošlo k poškodeniu alebo priamo ohrozeniu životne dôležitého orgánu a taktiež úraz, ktorý poškodený utrpel, nezanechal poškodenému trvalé následky. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré vyčíslil, by malo byť 145 bodov, čo je 1939,52 Eur, po zaokrúhlení smerom nahor je to 1940 Eur.
Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse a z fotodokumentácie je zrejmé, že vyšetrovací pokus sa uskutočnil dňa 22.11.2011 o 12.00 hod. na mieste nehody a potvrdil závery oboch znaleckých posudkov znalcov z odboru dopravy.
Svedok Ing. Ľ. W. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a k veci uviedol, že pred dopravnou nehodu išiel od Hucína, za priecestím za závorami cestári vysýpali hlinu, boli na ľavej strane na krajnici, pričom spolovice auto zasahovalo do jeho jazdného pruhu. Obišiel ich, nikto vtedy neriadil premávku, zaradil sa do svojho jazdného pruhu. V tiahlej zákrute oproti sebe zbadal motorové vozidlo zn. Felícia, ktorá bola v tejto zákrute, aj z časti v jeho jazdnom pruhu. Nevedel uviesť či sa zľakol, ale začal brzdiť a strhol riadenie do pravej strany. Pred ním bola aj brzdná dráha na ceste, možno aj 30 metrov. Ďalej uviedol, že zbadal oproti idúcu Felíciu a videl, že je v jeho jazdnom pruhu, tak sa tlačil doprava na krajnicu, nebrzdil, ešte urobil aj stopu v navozenej hline. Tú stopu potom po nehode videl. Policajti aj zdokumentovali, že na jeho strane bola aj brzdná dráha, o čom má v mobile aj fotodokumentáciu. Stav vozovky v tom čase presne opísať nevedel, vozovka bola suchá ale krajnica bola určite mokrá. Vodorovné značenie v mieste nehody je veľmi chabé, krajnice určite neboli označené a v strede bolo značenie veľmi slabé. Nepamätá si, či stopu, ktorú zanechal v krajnici ukazoval aj policajtom, asi im ju ukazoval.
Svedok C. G. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a k veci uviedol, že bol na mieste nehody ako vodič odstaveného nákladného auta Liaz. Mali za úlohu po vyčistení priekop ich zavážať štrkovým odpadom, hlinou. Za obcou Hucín bolo pri UDS - dopravným značením oznámené vodičom, že na ceste sa pracuje a mal výstražnými zariadeniami na Liazke upozorňované, že je tam Liazka odstavená. Jednalo sa o maják a 4 výstražné smerovky. Cesta na ktorej boli, je dosť široká pre dva automobily. Liazka bola odstavná smerom na Hucín, na ľavej strane, ľavé kolesá mal na násype, malou časťou vozidla, cca asi 1 meter zasahoval do jazdného pruhu. Regulovčíkom cestnej premávky bol p. E.. Zároveň mu pomáhal pri zatváraní bočnice. Videl až situáciu, keď auto narazilo do Liazky. Auto bolo v tom čase naštartované, teda nepočul žiadne zvuky. Následne po nehode volal 112 a bol prítomný, keď prišli policajti na miesto nehody.
Svedok A. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sedel vpredu vo Felícii, ktorú šoféroval obžalovaný. Keď prešli zákrutu, tak videl, ako ide biela dodávka, ktorá predchádza odstavenú Liazku cestárov. Podľa jeho názoru, keby obžalovaný nestrhol riadenie doprava, tak by došlo k čelnému nárazu s touto bielou dodávkou, ktorú šoféroval p. W.. Po strhnutí volantu doprava sa asi 1 meter alebo 2 šúchali o betónovú stenu a potom ich to odhodilo doľava smerom na tú Liazku a tam sa prevalili do priekopy. Keď zbadal prvý krát bielu dodávku, tak tá bola od nich vzdialená asi 30 - 40 metrov a ona bola vzdialená asi meter od odstavenej Liazky. Tá dodávka bola v pohybe, nevie akou rýchlosťou išla. Videl ako biela dodávka predbieha Liazku a tá vošla do ich jazdného pruhu, lebo Liazka bola odstavená na ľavej strane. Uviedol, že išli rýchlosťou asi 60 - 70 km /h. Myslí si, že nehodu zavinil vodič dodávky.
Svedok práp. H.A. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že po príchode na miesto dopravnej nehody bolo odstavené nákladné vozidlo zn. Liaz smerom na obec Hucín v protismere, druhé vozidlo Škoda Felicia bolo v priekope. Na mieste dokumentoval viditeľné brzdné stopy od ľavých pneumatík vozidla a to v protismernej časti vozovky, pričom sa tam nenachádzala stredová čiara. Aj napriek tejto skutočnosti boli brzdné stopy za eventuálnou stredovou čiarou. Tieto brzdné stopy boli prerušované následne, pričom ešte jedna brzdná stopa sa nachádzala pred miestom nárazu, tzv. násyp, kde pravdepodobne vozidlo narazilo. Následne za miestom nárazu dokumentoval ešte jednu ryhovú stopu, pravdepodobne od podvozku vozidla. Táto ryhová stopa sa nachádzala v pravej časti vozovky. Pri dokumentácii dopravnej nehody vodič Škody Felicia spomínal nejaké oproti idúce vozidlo. S odstupom času si nespomína, ako
ho spomínal, ale zdá sa mu, že tvrdil, že sa jednalo o bielu dodávku. Nevie presne uviesť, ale asi na základe nejakých opatrení príslušníkov OO PZ sa toto vozidlo následne, nevie uviesť po akej dobe, na miesto dopravnej nehody vrátilo. V ňom sedeli dvaja páni, dovtedy týchto ľudí vôbec nepoznal, pričom jeden pán vravel, že bol vodičom bielej dodávky. Druhý pán tvrdil, že v čase dopravnej nehody vo vozidle nebol. Čo sa týka brzdných stôp, tieto boli zaznamenané na ceste aj od ľavých, aj od pravých kolies, avšak len brzdné stopy len od ľavých kolies boli v protismernej časti vozovky. Ďalej dodal, že určite meral šírku vozovky, ku konkrétnemu údaju sa teraz už vyjadriť nevedel, jedná sa však o veľmi úzku vozovku, cca nejakých 6 metrov. Čo sa týka brzdných stôp zaznamenaných na mieste dopravnej nehody v protismernej časti vozovky, teda tie od ľavých kolies, vyhodnotil, že sú v protismernej časti vozovky podľa konkrétneho bodu, od ktorého meral, nakoľko pri dokumentácii dopravnej nehody sa určuje základný bod merania, čiže v smere jazdy vozidla a pomocný bod merania, určujúci prakticky šírku vozovky. Záznam z dopravnej nehody vyhotovil bez prítomnosti obžalovaného, nakoľko tento bol prevezený po nehode na ošetrenie do nemocnice. Tento záznam obžalovaný podpisoval dodatočne, myslí si, že bez nejakých výhrad. Ani jeden z účastníkov dopravnej nehody nebol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný záznam podpisoval na ODI. Vozidlo Felicia nebolo podrobené skúmaniu jeho technického stavu. Po vyjadrení obžalovaného, že vôbec nebrzdil, keď vošiel do tej zákruty uviedol, že boli evidentné brzdné stopy od pneumatík vozidla, až následne od miesta zrážky bola evidovaná trecia stopa smerom k odstavenej Liazke.
Svedok poškodený A. Č. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. V uvedenej veci je poškodený, nakoľko je majiteľom Škody Felicia evidenčného čísla RV 420 BA. V čase nehody bolo auto na lízing, čiže majiteľom bola spoločnosť V - Delta, s.r.o., Rožňava. V prípravnom konaní žiadal nahradiť škodu od obžalovaného vo výške 2.000 Eur, na tomto návrhu zotrval. Ďalej uviedol, že prišiel na miesto nehody až po nehode, kde videl, že jeho auto je v priekope, pričom obžalovaný mu povedal, že oproti nemu išlo jedno auto v jeho jazdnom pruhu, ktorého vodič po nehode z miesta nehody odišiel. Keďže sa mu chcel vyhnúť, musel strhnúť riadenie doprava, do takého násypu, od ktorého sa odrazil, prechádzal do protismeru, kde zrazil cestára a skončil v priekope. V čase, keď prišiel na miesto nehody, už bola prítomná polícia, jednalo sa o dopravnú políciu s autom Volkswagen Transporter. Bol tam policajt, ktorý ho neskôr aj vypočúval.
Svedok G. E. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel na miesto nehody na základe telefonátu, poznal len svojho švagra p. Č., bol tam prítomný aj policajt, ostatných ľudí nepoznal. Na mieste už nebol samotný obžalovaný, ktorého zobrala sanitka na ošetrenie.
Zo zápisu o dychovej skúške C. E. na čl. XXX vyplýva, že mu bolo dňa 16.12.2008 o 12.15h namerané 0,00 Mg/l alkoholu a zo zápisu o dychovej skúške Ing. Ľ. W. na čl. XXX vyplýva, že mu bolo dňa 16.12.2008 o 12.40h namerané 0,00 Mg/l alkoholu.
Z certifikátu o overení prístroja Alcotest Dräger7410 na č.l. 224 je zrejmé, že meradlo zodpovedá schválenému typu a požiadavkám v zmysle platných právnych predpisov.
Z výpisu z evidencie dopravných priestupkov na č.l. 225-226 je zrejmé, že obžalovaný nemá doposiaľ záznam o priestupku v cestnej premávke.
Zo záznamu dopravnej nehody na č.l. 227 - 229 vyplýva, že na štátnej ceste III. triedy č. 5328 v smere od I. T. na T., pred touto obcou v pravotočivej zákrute dňa 16.12.2008 o 12.00 hod. v dôsledku nesprávnej techniky riadenia vozidla vodič C. E. na vozidle Škoda Felicia spôsobil dopravnú nehodu.
Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie na č.l. 230 - 243 vyplýva, že nehoda bola oznámená dňa 16.12.2008 o 12.05 hod. na mieste štátnej ceste III. triedy č. 5328 v smere od Gemerskej Hôrky na Hucín pred touto obcou v pravotočivej zákrute a obhliadnuté miesto bolo v predmetný deň od 12.20h do 13.35h.
Z odpisu RT na obžalovaného vyplýva, že má v registri trestov päť záznamov (naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T 141/09 zo dňa 05.11.2009, právoplatného dňa
19.11.2009 k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere jedného roka a štyroch mesiacov s určenou skúšobnou dobou štyroch rokov, za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
V konaní o priestupkoch nemá záznam a z miesta bydliska je hodnotený všeobecne.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru o vine obžalovaného.
Súd mal vinu obžalovaného za preukázanú na základe dôkazov a to výsluchu znalcov, ako aj výsluchov svedka poškodeného H. E., znaleckých posudkov (so záverom, že z technického hľadiska túto nehodu zavinil obžalovaný), vyšetrovacieho pokusu a iných listinných dôkazov.
Súd má za to, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti tak, ako je mu to kladené v obžalobe za vinu s výnimkou právnej kvalifikácie, pričom k takému záveru dospel na základe obsahu výpovedí vykonaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, znaleckých posudkov, ktoré súd viedli k právnej úvahe, že obžalovaného uznal vinným. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zabezpečenými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, ktorý sa obžalovanému kládol za vinu. Súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci boli vypracované dva znalecké posudky, kde oba majú záver, že z technického hľadiska túto nehodu zavinil obžalovaný.
Aj keď z výpovedí svedkov, poškodeného a obžalovaného vyplývajú určité nezrovnalosti, nič to nemení na skutočnosti, že skutok spáchal obžalovaný a súd nemal pochybnosti o jeho vine.
Súd skutok z obžaloby prekvalifikoval v zmysle § 158 Trestného zákona vzhľadom na výsluch znalca MUDr. Hrubalu, ktorý uviedol že aj keď poškodený bol práceneschopnosti do 06.02.2009, čiže 52 dní, avšak z medicínskeho hľadiska liečba u neho mala byť intenzívnejšia, tým pádom by doba liečenia nepresiahla 35 - 40 dní. Súd poznamenáva, že nemôže brať do úvahy dĺžku práceneschopnosti aká bola pri nesprávnom nastavení liečby, ale môže prihliadať jednoznačne len na dobu práceneschopnosti pri správnom lekárskom postupe, a tá by bola maximálne 40 dní. Súd teda prekvalifikoval skutok v zmysle § 158 Tr. zákona, nakoľko sa nejedná o ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm. i) Tr. zákona a § 123 ods. 4 Tr. zákona (pracovná neschopnosť neprevyšuje 42 kalendárnych dní) a ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný C. E. svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona po stránke objektívnej v tom, že inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, tým, že poruší dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona po stránke subjektívnej v tom, že predmetného konania sa dopustil z nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a/ Trestného zákona, pretože vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Súd ďalej konštatuje, že stupeň nebezpečnosti trestného činu obžalovaného je treba vidieť v tom, že svojím konaním v dôsledku nesprávnej techniky riadenia vozidla spôsobil dopravnú nehodu tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia následkom čoho spôsobil poškodenému H. E. vážne zranenia, tak ako to vyplýva či už zo znaleckého posudku u odboru zdravotníctva alebo z lekárskych správ.
Súd u obžalovaného nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona a naopak zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona pretože sa dopustil viac trestných činov a takisto priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, pretože už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, na ktorú však neprihliadol.
Súd ukladal súhrnný trest, nakoľko prejednávaný skutok spáchal obžalovaný skôr ako bol vyhlásený trestný rozkaz Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T 141/09 zo dňa 05.11.2009 na hornej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá sa vzťahuje na prísnejší trestný čin, teda prečin podvodu, pričom mu trest odňatia slobody podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní štyroch rokov.
Súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní dvanásť mesiacov, nakoľko sa jedná o činnosť v súvislosti s ktorou sa obžalovaný dopustil trestného činu a obžalovaný vyvolal trestným činom v doprave pochybnosť o svojej spoľahlivosti viesť motorové vozidlo. Súd poukazuje aj na vážnosť následkov dopravnej nehody a príčinu v nesprávnej technike jazdy, ktorá svedčí o nespoľahlivosti viesť motorové vozidlo.
Uvedený trest súd považuje za nevyhnutný a zároveň aj postačujúci pre dosiahnutie účelu trestu ako aj výchovného vplyvu trestu, ako to predpokladá ustanovenie základných zásad ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním Okresný súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody v prospech poškodeného H. E. vo výške 709,52 Eur, nakoľko o výške škody uplatňovanej poškodeným nemal v tejto výške pochybnosti a so zvyškom nároku na náhradu škody ho odkázal na občianske súdne konanie a poškodeného A. Č. odkázal s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
To boli dôvody pre ktoré okresný súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.