Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-654-2010.pdf
PDF · 86.65 KB
Case nature
Area
Subarea
38Er/654/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, krajská pobočka Trnava, Halenárska 22, 917 02 Trnava, proti povinnému: G. N. - G., B.: XX XXX XXX, (D. Č.B. N. XX.XX.XXXX), U.. XX.XX.XXXX, G. D.: T. XX, XXX XX Q., R.: U. XXX/XXX, XXX XX R., F..Č.. H. Ú. M., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Vierou Kučerovou, Exekútorský úrad, Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč, pre vymoženie 241,60 EUR, trov predchádzajúceho konania vo výške 5,00 EUR a trov exekúcie, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,55 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením tunajšieho súdu č. 5207 094917 zo dňa 22.10.2010 bol súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová, Nám. Sv. Martina 9, 908 51 Holíč, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného platobného výmeru vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.k. PV 201/03243/2010 zo dňa 26.04.2010.
Tunajšiemu súdu bolo dňa 21.02.2011 doručené podanie povinného označené ako ,,žiadosť o zrušenie exekúcie a zrušenie penalizácie voči oprávnenému VšZP Trnava, Halenárska 22", ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie. Svoju žiadosť povinný odôvodnil tým, že suma, ktorú navýšil Úrad nad zdravotnou starostlivosťou a exekútor je o 850 % vyššia od základnej istiny, ktorú je dlžný VšZP. Vo svojom podaní povinný uviedol, že nedoplatok voči oprávnenému mu vznikol ako osobe podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia. Živnosť má pozastavenú na dobu výkonu súčasného výkonu trestu od roku 2008 do roku 2015. V súvislosti s uvedeným povinný poukázal na skutočnosť, že mu nebolo doručené na súčasnú adresu (ÚVTOS Leopoldov) za celú dobu trvania exekučného konania žiadne rozhodnutie súdu, na ktoré by mohol reagovať. Z uvedených dôvodov žiada o zrušenie exekúcie, úrokov z omeškania a ponechania splácania len samotnej istiny voči VšZP splátkami zo mzdy vo výkone trestu odňatia slobody.
Oprávnený, resp. v jeho mene Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava doručil na Okresný súd Trnava vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekučného konania na základe výzvy súdu, aby preukázal doručenie platobného výmeru povinnému. V podaní uviedol, že v správnom konaní č.k. PV 201/03243/2010 zo dňa 26.04.2010, predmetný platobný výmer bol povinnému ako fyzickej osobe zaslaný v obálke do vlastných rúk. Táto forma doručenia sa spravuje ustanoveniami Správneho poriadku, narozdiel od obyčajnej zásielky. Vzhľadom na skutočnosť, že adresát - účastník konania resp.
povinný v exekučnom konaní nebol zastihnutý dňa 30.04.2010, ako je vyznačené na vrátenej zásielke, a opakované doručenie nebolo úspešné, poštový doručovateľ uložil zásielku dňa 03.05.2010 na pošte. Na základe uvedeného bola zásielka s platobným výmerom povinnému doručená dňa 06.05.2010 tzv. náhradným doručovaním v súlade sa ust. § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v platnom znení.
Súd po preskúmaní tvrdení účastníkov exekučného konania a po oboznámení sa s celým obsahom spisového materiálu a preverení dôkazov, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný.
Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení platnom v čase doručenia zásielky, resp. uplatnenia fikcie doručenia (ďalej len „správny poriadok“) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom do 31.05.2010 (ďalej len „Živnostenský zákon“) podnikateľ je povinný oznámiť príslušnému živnostenskému úradu všetky zmeny a doplnky týkajúce sa údajov a dokladov ustanovených na ohlásenie živnosti a predložiť o nich doklady spôsobom uvedeným v § 46 do 15 dní od vzniku týchto zmien, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe oznámenia podľa odseku 1 živnostenský úrad potvrdí podnikateľovi oznámenie zmien a doplnkov, alebo podľa okolností prípadu rozhodne o pozastavení prevádzkovania živnosti, alebo o zrušení živnostenského oprávnenia. Potvrdenie zmien vyznačí na živnostenskom liste.
Podľa § 58 ods. 2 písm. c) živnostenského zákona živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z podnetu podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej šiestich mesiacov.
Súd má z výpisu zo Živnostenského registra za preukázané, že povinný má pozastavené prevádzkovanie živnosti od 05.02.2008 do 05.02.2016. V súvislosti s touto skutočnosťou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doručoval dňa 30.04.2010 na adresu povinného ako fyzickej osoby podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku a uplatnil fikciu doručenia platobného výmeru dňa 06.05.2010. Súd na základe údajov z evidencie väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR zistil, že povinný sa nachádzal nepretržite od 08.02.2005 vo väzbe a následne dňa 24.10.2006 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, kde vykonáva 10-ročný trest odňatia slobody s predpokladaným trvaním do 15.02.2015.
Jednou z podmienok fikcie doručenia je, že adresát nebol zastihnutý, hoci sa zdržiava v mieste doručenia. V zmysle právnej teórie pod zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia sa rozumie prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce, v ktorej má bydlisko (napr. nie je mimo obce, na pracovnej ceste, dovolenke, resp. vo výkone trestu odňatia slobody), teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že platobný výmer nebol doručený v súlade so zákonom, z dôvodu, že povinný sa v čase doručenia preukázateľne nezdržiaval v mieste doručenia, pretože sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody od 24.10.2006 a z toho vyplýva, že fikcia doručenia bola nesprávne uplatnená. Súd teda nepovažuje platobný výmer za riadne doručený prostredníctvom fikcie doručenia. Predmetný platobný výmer sa dosiaľ nestal právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a na základe toho možno konštatovať, že nie je spôsobilým exekučným titulom a nemožno na jeho základe pokračovať v exekúcii. Súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku boli splnené, preto exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods.1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd na úhradu trov exekúcie zaviazal v súlade s § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, z dôvodu, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného výmeru, ktorý nespĺňa formálne a materiálne podmienky exekučného titulu, a na základe vyššie uvedených dôvodov sa exekúcia sa začala bez toho, aby bol exekučný titul vykonateľný. Zavinenie oprávneného súd odvodzuje od skutočnosti, že správny orgán je zodpovedný za správne a riadne doručenie rozhodnutia, ktoré sa má stať exekučným titulom. Z dôvodu, že nepostupoval pri doručovaní platobného výmeru v súlade so zákonom, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný neoprávnene a nemožno preto zaťažiť úhradou trov exekúcie povinného.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 4236/2010 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 20.09.2010, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 1.1.2009.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 33,19 EUR a náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 vyhlášky, poštovné vo výške 12,40 EUR a 20% DPH.
Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Súdny exekútor má nárok na odmenu za 6 vykonaných úkonov (1 x získanie poverenia, 1 x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x doručenie exekučného príkazu, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 1 x ďalšie zisťovanie majetku povinného). Nakoľko súčet odmien za jednotlivé úkony nedosahuje výšku minimálnej odmeny, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 33,19 EUR podľa § 14 ods. 2 vyhlášky v celom uplatnenom rozsahu.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne
súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
Výška účelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 4 doručenkami nachádzajúcimi sa v exekučnom spise (upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, 2 x exekučný príkaz). Súdu je z jeho doterajšej činnosti ako aj z platného cenníka poštových služieb známe, že cena odoslania doporučeného listu s hmotnosťou do 100g 1. triedou do vlastných rúk je 1,40 EUR, preto súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu vo výške 1,40 EUR za každú doručenku resp. závadu doručenia.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 5,60 EUR (4 x 1,40 EUR).
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 38,79 EUR v celkovej sume 7,76 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 46,55 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).