Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3T-207-2011.pdf
PDF · 97.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/207/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec na hlavnom pojednávaní konanom 31. mája 2012 samosudcom JUDr. Ladislavom Lóško takto
rozhodol:
1. obžalovaný R. T. (pôvodným menom R. T.), nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., O. W. XXX/XX, L.,
2. obžalovaný P. J. , nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., O. T. XXXX/X, L. 3. obžalovaný C., nar. XX.XX.XXXX vo E. T., trvale bytom B., O. T. XXXX/X, L.,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
06.03.2011 o 15.00 hod. v G. K. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s maloletými W. J., nar. XX.XX.XXXX, G. K., nar. XX.XX.XXXX, T. J., nar. XX.XX.XXXX, T. J., nar. XX.XX.XXXX, C. M., nar. XX.XX.XXXX, D. J., nar. XX.XX.XXXX a S. M., nar. XX.XX.XXXX spoločne vošli do dvora rodinného domu č. 178 tak, že zo zadnej strany vyvalili časť 160 cm vysokého oplotenia záhrady a následne z neuzamknutých chlievov odcudzili 20 sliepok, 3 kačky, 5 zajacov a 1 ošípanú, čím pre majiteľa domu X. D., nar. XX.XX.XXXX, spôsobili škodu vo výške 233 Eur,
t e d a
- spoločným konaním prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním,
- spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a najmenej s dvoma osobami,
t ý m s p á c h a l i
- prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a Tr. zák.,
- prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1, 2 písm. b, c Tr. zák.,
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžalovaný R. T. (pôvodným menom R. T.)
podľa § 194 ods. 2, § 37 písm. m, § 38 ods. 2, 3, 8 § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. bTr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu v Lučenci pod č. 2T 294/10 zo dňa 13.01.2011 a to trest odňatia slobody v trvaní jeden rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
obžalovaná P. J.
podľa § 194 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu v Lučenci pod č. 22T 147/11 zo dňa 15.11.2011 a to trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok.
obžalovaný C.. S. M.
podľa § 194 ods. 2, § 117 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. všetci traja obžalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému X., G. spôsobenú škodu vo výške 233 Eur.
odôvodnenie:
Po otvorení hlavného pojednávania súd zistil, že ani jeden z obžalovaných ani prokurátor nechceli konať o dohode o vine a treste.
Obžalovaný R. T. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku, vypovedal, že v čase spáchania skutku sa nachádzal u svojho strýka J. J. aj s P. J., že prečo maloletí svedkovia ho usvedčujú, to nevedel vysvetliť, ani to prečo to na nich tvrdí spoluobžalovaný C. S. M.. Že ktorý deň sa mal stať skutok, to si nepamätá, ale vie, že u X. D. v G. K. vo dvore nikdy nebol.
Obžalovaná P. J. urobila taktiež vyhlásenie, že je nevinná, vypovedala, že v čase skutku spávala s R. T. u J. J., jej syn C., ktorý ma 10 rokov, bol prítomný pri krádeži, o krádeži sa dozvedela od K. K., že ostatné deti prečo tvrdia to, že bola prítomná pri krádeži, to nevedela vysvetliť. Taktiež zašli aj na políciu spolu s R. T., vtedy ich však nevypočúvali, išli tam kvôli synovi.
Obžalovaný C.. S. M. uviedol, že je nevinný, v čase skutku bol v meste v B., že prečo deti vypovedali, že bol prítomný aj on, to nevedel vysvetliť, aj pred policajtmi povedal, že bol v meste, nebol poučený ako má vypovedať a výpoveď bez toho, aby ju prečítal, podpísal. Vzhľadom na nezhody s výpoveďou v prípravnom konaní, sa súd oboznámil s jeho výpoveďou, k tomu obžalovaný uviedol, že to, čo je uvedené v pôvodnej výpovedi, k tomu ho nútili, bili ho, avšak nevie, ktorí policajti ho bili, boli to dvaja v uniforme, dávali mu facky a bili ho aj rukami do brucha, zranený však nebol. Ďalej uviedol, že on na R. T. nevypovedal, že bol prítomný pri krádeži, lebo tam nebol.
Svedok - poškodený X. D. vypovedal, že v čase skutku boli v dome, kedy prišla za nimi C.. C. B. a povedala im, že asi im vzadu na dvore kradnú, ona sama chytila dvoch páchateľov, ktorých zobrali k sebe, preto išiel aj so synom pozrieť dozadu, že čo sa stalo, zistili, že bol zvalený plot s pletivom, na dvore našli malé prasa, čo bolo strašne dobité, ale ešte živé, a zistili aj zabitého zajaca a ukradli asi 20 sliepok, 5 zajacov a 3 kačky. Zistili, že páchatelia ušli smerom k vinici, keď už boli zavolaní policajti, kričal, aby policajti išli spodkom a nie smerom od viníc, pravdepodobne to páchatelia počuli, lebo zhodili vrecia a ušli. Páchateľov identifikovať nevedel, lebo boli od neho ďaleko. Kde našli vrece, tam našli aj stopy aj ženské čižmy aj botasky, podľa toho musela byť s nimi aj žena. Uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 233 Eur.
Svedkyňa S. M., zákonná zástupkyňa C. S. M., využila svoje právo odoprieť vypovedať.
Svedok J. J. vypovedal, že R. T. osobne pozná, na presný dátum si už nepamätal, ale vie, že on s obžalovanou P. J. spával u neho, lebo jeho manželka je tetka R. T., vie, že spávali u neho aj v čase, keď K. volala J., že jej chlapec kradol nejakého zajaca. V ten deň, keď R. T. aj s J. boli na polícii, celý čas sa zdržiavali u mňa až dovtedy, kým R. T. nezobrali policajti. Zdržali sa u neho asi mesiac a v čase skutku nepohli sa z domu ani na krok, na 1000 % si je istý, že v tom nemá prsty ani R. T. ani P. J..
Svedkyňa K. K. vypovedala, že R. T. a P. J. osobne pozná. 06.03.2011 sa u nich nezdržiavali, lebo bývali u T. K., avšak 06.03.2011 boli u J. J.. P. J. ona oznámila, že jej syn je na polícii, bolo to okolo 17.00 hod. Kalaš s J. bývali u J. asi dva týždne.
Svedkyňa S. M. vypovedala, že 06.03.2011 poobede bola v G. K. vo dvore jedného domu, predtým, keď išli okolo, videli na dvore sliepky, a vrátili sa domov pre vrecia s úmyslom, že tieto zoberú, keď išli do dvora, boli s ňou T. J., T. J., C. M., W. J., G. K.. Vtedy, keď boli kradnúť, obžalovaní R. T., P. J. ani C.. S. M. neboli. Na dvore rodinného domu boli asi hodinu. Ukradli sliepky, že koľko kusov ich bolo, to uviesť nevedela, nakladali ich živé do vriec, a taktiež aj zajace, dokopy mali 4 vrecia, potom prišla jedna teta do dvora, začala na nich kričať, oni začali utekať. Nešli cez hlavnú bránu, ale cez zadnú bráničku do hory, vtedy pustili aj zvieratá. Tá pani, ktorá kričala na nich, chytila C. M. a W. J.. Kvôli nezhodám na návrh prokuratúra súd prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania, svedkyňa k prečítanej výpovedi uviedla, že prečítaná výpoveď je pravdivá, zmenila svoju výpoveď, uviedla, že bola prítomná aj P. J., ktorá ich podplatila a chcela, aby to všetko zvalili na R. T. a každému z nich dala po 5 Eur, avšak R. T. tam nebol, ani C.. S. M..
Bolo pristúpené k výsluchu svedkyne C.. C. B., na základe jej žiadosti podľa § 262 Tr. por. bola vypočutá bez prítomnosti obžalovaných a bola vylúčená aj verejnosť z pojednávania z dôvodu, že svedkyňa podala žiadosť, že jej rodičia bývajú v susedstve, kde ich ona často navštevuje, a z podaného svedectva im hrozí tak jej, ako aj jej mame, ujma na zdraví. Uviedla, že čo sa týka 06.03.2011, bola v G. K. u svojich rodičov, ktorí majú dom v susedstve s domom X. D., u rodičov bola celý víkend, 06.03.2011 bola nedeľa, sedeli vo vnútri a pili kávu, cez okno videla nezvyčajný pohyb, skupinu neznámych ľudí Rómskeho pôvodu, avšak ich nepoznali, lebo neboli z G. K., mohlo ich byť 5 až 7, vek im nevedela odhadnúť, lebo vzrastovo boli rovnakí. Na vysvetlenie povedala, že bývajú v susedstve oproti D.. Vyšla von na cestu pozrieť, či pokračovali v ceste a zistili, že na ceste zostal odstavený spodok kočíka, resp. ten kočík bol odstavený v zadnej časti domu, kde majú D. hydinu, bolo jej čudné, že čo tam hľadá ten spodok kočíka, podľa nej všetci museli vôjsť do dvora k D., lebo už nikto na ceste nebol. Prešla ku domu D., videla tam rýchle pohyby a zakričala, či je tam niekto. Nevedela, že čo sa tam deje, nepočula ani brechot psa. V tom zišli vonku dvaja chlapci, pýtala sa ich, že čo tam robia, povedali, že nič, že majú vo vreckách iba vajíčka, potom zaregistrovala pohyb, všetci už utekali preč zadnou časťou smerom na pole, týchto dvoch chlapcov ona zadržala a zobrala ich k najbližším susedovcom. Suseda pani M. snažila sa telefonicky kontaktovať D., nikto telefón nezobral, ona išla za nimi a povedala D. a jeho synovi, že ktorým smerom páchatelia bežali a pani M. zavolala policajtov.
Súd ako dôkaz ďalej prečítal zápisnice o výsluchu svedkov R. J., S. T., X. J., T. K., W. J., C. M., T. J., T. J., D. J. a G. K..
Súd ďalej prečítal zápisnice o trestnom oznámení, zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, vyčíslenie škody, odpisy z registra trestov na obžalovaných, správy z mesta B., zo Špeciálnej základnej školy, z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, úradné záznamy, s podstatnými obsahmi pripojených spisov Okresného súdu Lučenec pod č. 2T 43/2010, 22T 147/2011, 22T 175/2010 a 2T 294/2010
Po takto vykonanom dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že všetci traja sa dopustili žalovaného skutku. Obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie, že sú nevinní. Obžalovaní R. T. a P. J. na svoju obhajobu uviedli, že v čase spáchania skutku sa nachádzali u J. J., kde sa zdržiavali zhruba jeden mesiac, a kde celý čas aj prespávali. Sami navrhli a zabezpečili na hlavné pojednávanie svedka J. J., ktorý vypovedal tak, ako si oni zvolili obhajobu, ktorý okrem iného uviedol, že obžalovaní T. a J. v čase skutku boli u neho, prespávali tam zhruba jeden mesiac a „na 1000 %“potvrdil, že so spáchaným skutkom nič spoločné nemajú. Čo sa týka tohto svedka, Okresnému súdu Lučenec je všeobecne známe, že sa jedná o svedka, ktorý v minulosti bol minimálne trinásťkrát súdne trestaný a výlučne pre majetkovú trestnú činnosť, a toho času je taktiež podaná na neho obžaloba pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f Tr. zák., takže v osobe svedka sa skutočne jedná o osobu, ktorého výpoveď je absolútne nevierohodná. Čo sa týka vyhlásenia obžalovaného ml. S. M., že sa necíti byť vinným, súd je toho názoru, že do hlavného pojednávania obžalovaný ml. S. M. bol ovplyvnený jednak zo strany spoluobžalovaných ako aj zo strany rodiny obžalovaných, s poukazom na to, že v prípravnom konaní, ktorá výpoveď sa javí súdu ako vierohodná, usvedčil obidvoch obžalovaných a taktiež aj sám sa priznal, že s ďalšími maloletými osobami sa nachádzali na mieste skutku, popísal, akým spôsobom sa dostali do hospodárskeho dvora, aj to, že akým spôsobom ukradli domáce zvieratá. Na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď zmenil, uviedol, že výpoveď na polícii on sám neprečítal, že bol napadnutý zo strany policajtov, ktorí ho zbili, pričom však žiadne zranenia mu nespôsobili, avšak nevedel uviesť, že ktorí policajti ho napadli. Poškodený X. D. identifikovať obžalovaných nevedel vzhľadom k tomu, že keď vyšiel za páchateľmi, už boli na úteku. Skutočnosť, že skutku sa dopustili s maloletými osobami všetci traja obžalovaní, potvrdili maloletí páchatelia, ktorí sú uvedení v skutkovej vete. Svedkyňa C.. C. B. vo svojich výpovediach potvrdila, že do dvora rodinného domu D. vošla skupina Rómov, čo oznámila majiteľovi domu, pritom chytila dvoch maloletých páchateľov. Ďalšia svedkyňa S. M. na začiatku pojednávania sa snažila svoju verziu výpovede zmeniť, avšak po prečítaní pôvodnej výpovede z prípravného konania sa priznala k tomu, že obžalovaná P. J. ju podplatila, dala jej 5 Eur, aby neuviedla jej meno, ale zvalila to na R. T., táto výpoveď je čiastočne vierohodná, čo sa týka toho, že R. T. prítomný nebol, je to z jej strany účelové, lebo je s ním v priateľskom vzťahu. Usvedčujúcim dôkazom, že medzi páchateľmi sa nachádzala žena, okrem ďalších dôkazov bolo aj to, že pri úteku sa stratila aj obuv a boli nájdené aj ženské čižmy a pánske botasky. Trestnú činnosť obžalovaných potvrdzujú aj listinné dôkazy najmä zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou.
Súd trestnú činnosť obžalovaných právne kvalifikoval ako prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 194 ods. 1, 2 písm. b, c Tr. zák..
K osobe obžalovaného R. T. súd zistil, že je nezamestnaný, z miesta bydliska bližšie nie je hodnotený, doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný výlučne pre majetkovú trestnú činnosť - krádeže, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec z 13.01.2011 sp. zn. 2T 294/2010 podľa § 212 ods. 2 písm. a, ods. 3 písm. b Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
K osobe obžalovanej P. J. súd zistil, že je nezamestnaná, z miesta bydliska bližšie nie je hodnotená, doposiaľ bola jedenkrát súdne trestaná, naposledy rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 15.11.2011 sp. zn. 22T 147/2011 pre § 211 ods. 1 písm. b, ods. 3 písm. a Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní jeden rok.
K osobe obžalovaného C. S. M. súd zistil, že je žiakom 7. ročníka Špeciálnej základnej školy v B., kde má nepravidelnú školskú dochádzku, dosahuje slabé vyučovacie výsledky, na vyučovanie sa nepripravuje, pričom je pracovitý, rád pracuje manuálne, je ovplyvniteľný, spolupráca matky so školou je veľmi slabá, z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený, z hodnotenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že ho evidujú v evidencii s poruchami správania a bol uznaný aj vinným okrem prečinu aj zo spáchania priestupku proti majetku. Doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 07.10.2010 sp. zn. 22T 175/2010, kedy sa dopustil prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a Tr. zák. a súd u neho upustil od potrestania.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku, u obžalovaného R. T. prevláda priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m Tr. zák., že už bol za obdobný čin odsúdený, uložil mu úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne a vzhľadom k tomu, že už v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť, zaradil ho do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b Tr. zák., zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec z 13.01.2011 sp. zn. 2T/294/2010. Obžalovanej P. J. uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov a zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Lučenec z 15.11.2011 sp. zn. 22T 147/2011. Obžalovanému C.. S. M. súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní jeden rok.
Vzhľadom k tomu, že poškodený v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, riadne, včas a zákonným spôsobom si uplatnil náhradu škody vo výške 233 Eur, súd všetkých troch obžalovaných zaviazal k náhrade spôsobenej škody spoločne a nerozdielne s poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v le-
hote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšie-
ho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.