Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-132-2011.pdf
PDF · 73.88 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/132/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci proti obžalovanému D. Y. stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. mája 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný D. Y. , nar. XX. XX. XXXX v Q., trvale bytom W. č. XXX, prechodne bytom C. č. X, I., živnostník,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. č. XXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 8P/105/2009 zo dňa 11. 11. 2010, právoplatným dňa 21. 01. 2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry W. sumou 70,- € mesačne vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky D. W., trvale bytom W. č. XXX, si túto povinnosť neplnil od 01. 01. 2009 až doposiaľ, v dôsledku čoho mu vznikol dlh na výživnom vo výške 2.264,- €, pričom v tomto období bol od 25. 02. 2009 do 19. 09. 2009 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, z evidencie bol vyradený v dôsledku začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti, v mesiacoch júl, august a september roku 2009 poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške cca 60,- €, nepoberal žiadne iné sociálne dávky, v období od novembra 2011 do apríla 2012 bol dočasne práceneschopný, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Senica, sp. zn. 2T/17/2010 zo dňa 11. 02. 2010, právoplatným dňa 30. 03. 20110 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaný D. C. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kládla za vinu. Následne, po kladných odpovediach obžalovaného na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k zániku trestnosti, prípadne výroku o treste.
Obžalovaný uviedol, že od podania obžaloby výživné vo vzťahu k dcére W. nezaplatil.
Súd v súlade s uvedeným upravil výšku dlžného výživného do momentu vyhlásenia rozsudku, keď od podania obžaloby 12. 08. 2011, kedy obžalovaný dlhoval na výživnom 2.170,- €, uplynulo do vyhlásenia rozsudku 9 mesiacov, súd k dlžnej sume pripočítal 9 x 70,- €, t.j. ku dňu rozhodovania obžalovaný dlhoval na výživnom 2.800,- € podľa výšky výživného určenej civilným rozsudkom. Vzhľadom na skutočnosť, že od 18. 11. 2011 do apríla 2012 bol obžalovaný v dôsledku operácie práceneschopný, v tomto období súd prejudiciálne určil jeho povinnosť platiť výživné vo výške 30 % životného minima, t.j. dlh na výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu 1. stupňa bol 2.264,- €.
Na základe vyhlásenia obžalovaného o vine súd konanie obžalovaného obsiahnuté v skutku subsumoval pod príslušné ustanovenia Trestného zákona. Obžalovaný D. Y. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. U obžalovaného je daný i kvalifikačný znak závažnejšieho spôsobu konania podľa § 138 písm. b) Trestného zákona - dlhší čas, preto súd kvalifikoval skutok aj podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Nakoľko v neplnení vyživovacej povinnosti pokračoval aj potom, ako bol rozkazom Okresného súdu Senica, sp. zn. 2T/17/2010 zo dňa 11. 02. 2010, právoplatným dňa 30. 03. 20110, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, bolo potrebné jeho konanie kvalifikovať aj podľa § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Konanie obžalovaného súd vyhodnotil podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako úmysel nepriamy, nakoľko obžalovaný vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem spoločnosti na ochrane svojich občanov pri plnení vyživovacej povinnosti a s porušením chráneného záujmu bol uzrozumený. V období, kedy bol obžalovaný práceneschopný po operácii, súd zavinenie nevzhliadol, avšak vzhľadom na dĺžku času, kedy bolo zavinenie preukázané, nemá táto skutočnosť vplyv na právnu kvalifikáciu (len na výšku dlhu).
Obžalovaný D. Y. bol 4 krát súdne trestaný, odsúdenia má, s výnimkou posledného, zahladené. Naposledy bol Okresným súdom Senica pod sp. zn. 2T/17/2010 dňa 11. 02. 2010 odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok, a to od 30. 03. 3010 do 30. 03. 2012, t.j. aktuálny trestný čin páchal počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona bol súd povinný zistiť a prihliadnuť na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil poľahčujúcu okolnosť priznania a ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona. U obžalovaného nie sú dané žiadne priťažujúce okolnosti.
Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, súd mu obligatórne v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Keďže počet poľahčujúcich okolností prevyšuje počet priťažujúcich okolností v pomere 1:0, podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 207 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 1 až 5 rokov, o ?. Trest sa ukladal v sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Súd prihliadajúc na charakter
trestnej činnosti i možnosti nápravy, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, čo zohľadňuje následok trestného činu a spĺňa podmienky individuálnej a generálnej prevencie. Obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.