Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-255-2011.pdf
PDF · 130.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/255/2011
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., ul. X. č. XXX/XX, 2/ R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. X., ul. O. č. XXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Krakovský & partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Záhradnícka č. 25, IČO: 35 977 272, proti odporcom: 1/ C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. E., ul. X. č. XXX, 2/ G. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. E., ul. X. č. XXX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Strelák & Petkov, so sídlom Bratislava, Viedenská cesta č. 5, IČO: 42 130 743, o zaplatenie sumy 3.319,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/, odporca 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/1/2011-133 zo dňa 12. apríla 2011, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 5C/1/2011-133 zo dňa 12. 04. 2011 Okresný súd Ružomberok uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 1.659,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16. 02. 2008 do zaplatenia. V ostatnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že dňa 20. 01. 2008 uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej (čl. I bod 2) sa budúci predávajúci 1/ a 2/, t. j. odporcovia, zaviazali v lehote do 15. 02. 2008 uzatvoriť s budúcimi kupujúcimi, t. j. navrhovateľmi 1/ a 2/, kúpnu zmluvu s podstatnými náležitosťami podľa čl. II. zmluvy a na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy previesť na budúcich na budúcich kupujúcich 1/ a 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vymedzeným v čl. II. zmluvy za ďalších dohodnutých podmienok. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že k naplneniu predmetu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v termíne do 15. 02. 2008 nedošlo. Nedošlo teda k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy s podstatnými náležitosťami podľa čl. II. zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 1.600.000,- Sk. Nesporné medzi účastníkmi bolo napokon i to, že dňa 20. 01. 2008 bola navrhovateľmi uhradená preddavkovo časť kúpnej ceny vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk), ktorú sumu odporcovia preukázateľne prijali. Vychádzajúc zo znenia čl. I. bod 2 zmluvy bol prvostupňový súd toho názoru, že záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu do 15. 02. 2008 zaťažoval budúcich predávajúcich 1/ a 2/, t. j. odporcov s tým, že budúci kupujúci 1/, 2/, t. j. navrhovatelia, mali právo na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v lehote do 15. 02. 2008 nebol zo strany budúcich predávajúcich podaný návrh na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy s podstatnými náležitosťami v zmysle čl. II. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bol okresný súd toho názoru, že na strane odporcov vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo ani v ďalšom období, a to prijatím preddavkovej zálohy na kúpnu nehnuteľností v sume 50.000,- Sk. Inak povedané, navrhovatelia zaplatili časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť, hoci kúpna zmluva nebola uzavretá a po zániku záväzku zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedených dôvodov okresný súd v časti návrhu navrhovateľov, v ktorej žiadali zaviazať odporcov
k zaplateniu sumy 1.659,70 eur titulom bezdôvodného obohatenia vyhovel. Zároveň im priznal aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16. 02. 2008 až do zaplatenia, nakoľko tým, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo do 15. 02. 2008, bolo povinnosťou odporcov vrátiť časť kúpnej ceny. Ak sa tak nestalo, dostali sa dňom nasledujúcim do omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
Pri rozhodovaní o ďalšej časti návrhu navrhovateľov na zaplatenie zmluvnej pokuty prvostupňový súd posudzoval, či bola splnená zákonná podmienka vzniku povinnosti na zaplatenie zmluvnej pokuty obsiahnutá v § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je zo zákona viazaná na zavinené porušenie povinnosti povinným subjektom, pričom zavinenie povinného subjektu sa predpokladá, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné (§ 543 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z dohody účastníkov však vyplýva, že na povinnosť zaplatiť zmluvnú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, či dlžník porušenie povinnosti zavinil alebo nie.
Podľa čl. V bod 1 zmluvy, zmluvná pokuta vo výške 50.000,- Sk, t. j. 1.659,70 eur, bola dojednaná pre prípad, že budúci predávajúci, t. j. odporcovia 1/ a 2/ odmietnu uzavrieť kúpnu zmluvu v termíne do 15. 02. 2008 s dohodnutým predmetom a za cenu podľa čl. II. bod 1 zmluvy. Ak aj v súvislosti s nárokom navrhovateľov so vzneseným nárokom navrhovateľov na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniesli odporcovia námietku premlčania z dôvodu, že najneskôr ku dňu 15. 02. 2009 došlo k premlčaniu hlavného záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, a to márnym uplynutím jednoročnej lehoty v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, prvostupňový súd na ňu neprihliadol, nepovažujúc argumentáciu odporcov za dôvodnú. Uviedol, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa premlčuje v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Konštatoval preto, že nárok navrhovateľov na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je premlčaný. Aj napriek uvedenému však navrhovateľom právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal z dôvodu, že z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom. Zánikom hlavného záväzku zaniká aj záväzok zmluvnej pokuty. Záväzok odporcov uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu zanikol dňa 15. 02. 2009, teda márnym uplynutím jednoročnej lehoty v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, počas ktorej navrhovatelia sa mohli domáhať splnenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu v lehote do jedného roka od 15. 02. 2008. Je nesporné, že k 15. 02. 2008 nedošlo k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy s dohodnutým predmetom a za cenu podľa čl. II. bod 1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, tým stratili navrhovatelia možnosť domáhať sa uzavretia kúpnej zmluvy nahradením prejavu vôle v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka. Právo vyplývajúce zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zaniklo, z toho dôvodu zaniklo i právo na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Pokiaľ odporcovia argumentovali porušením povinnosti navrhovateľov vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to predložiť relevantnú listinu na preukázanie krytia finančných zdrojov určených na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, prvostupňový súd na uvedené neprihliadol majúc za to, že zo znenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nevyplýva navrhovateľom takáto povinnosť. Zmluvné strany si len v čl. V. bod 5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve dohodli právo budúcich predávajúcich odmietnuť uzavrieť kúpnu zmluvu bez sankcie, t. j. bez zmluvnej pokuty 50.000,- Sk pre prípad, že by budúci kupujúci v stanovenom termíne, t. j. do 15. 02. 2008, nepreukázali relevantnou listinou krytie finančných zdrojov určených na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Bolo pritom nesporné, že navrhovatelia 1/, 2/ do 15. 02. 2008 nepreukázali krytie finančných zdrojov určených na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny relevantnou listinou, a taktiež bolo nesporné to, že do uvedenej doby nedošlo k uzavretiu riadne kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu nebolo možné ani sankcionovať odporcov v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 50.000,- Sk.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže obaja mali vo veci úspech čiastočný.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie tak navrhovatelia, ako aj odporcovia.
Navrhovatelia v podanom odvolaní prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadali, aby rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým ich návrh čiastočne zamietol zmenil a odporcov
1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť im sumu 1.659,70 eur spolu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Alternatívne žiadali rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj trovy odvolacieho konania.
Prvostupňovému súdu vytýkali, že na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V bližších podrobnostiach uviedli, že odporcovia jednoznačne porušili svoj záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu do 15. 02. 2008 tým, že neprejavili súčinnosť pri uzatváraní zmluvy, nepodali návrh na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy, nepredložili v stanovenej lehote navrhovateľom potrebné podklady, ktoré boli nevyhnutné k spracovaniu a predloženiu krytia finančných zdrojov určených na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, čím sa navrhovatelia dostali do časovej tiesne. Berúc do úvahy, že z dikcie zákona vyplýva, že za porušenie povinnosti sa nepovažuje len konanie, ale aj opomenutie, bolo preto potrebné vec uzatvoriť tak, že navrhovatelia majú právo aj na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. V. bod 1 zmluvy.
Za ďalšie navrhovatelia zdôraznili, že aj napriek neposkytnutiu súčinnosti odporcov pravidelne informovali o pravidelnom aktuálnom stave veci, čo potvrdil aj odporca 1/ vo svojej výpovedi keď uznal, že ho navrhovateľ 1/ kontaktoval a pripomínal mu, že kvôli neúplnosti podkladov nebude dodržaný termín na uzavretie kúpnej zmluvy, čo odporca 1/ vzal na vedomie a neprejavil námietky. Ak by to tak nebolo, tak odporcovia mali právo odstúpiť od zmluvy, keď by považovali správanie navrhovateľov za neadekvátne, ale neurobili tak. Podľa zmluvy muselo byť pritom odstúpenie písomné. Odporca 1/ pritom nielenže neodstúpil od zmluvy, ale od svojho úmyslu podpísať s navrhovateľmi riadnu kúpnu zmluvu, ale ustanoveniami zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa riadil aj pri spracovaní návrhu riadnej kúpnej zmluvy, ktorú faxoval navrhovateľom dňa 09. 07. 2008, keď v čl. III. bod 2 uviedol, že: „...Kupujúci vyplatili kúpnu cenu k rukám predávajúcich takto - suma 50.000,- Sk, slovom päťdesiattisíc slovenských korún bola vyplatená ako zálohová platba - preddavok pri podpise zmluvy o budúcej zmluve...“. Odporca takto priamo deklaroval, že si je vedomý svojho záväzku predať nehnuteľnosť navrhovateľom a riadiť sa ustanoveniami zmluvy. Navrhovatelia konali v zmysle ust. § 560 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel. Podľa čl. II. zmluvy: „...Budúci predávajúci 1/ a 2/ vyhlasujú, že po podpise zmluvy neurobia žiadny právny úkon, ktorý by akýmkoľvek spôsobom obmedzil nadobudnutie vlastníckeho práva budúcich kupujúcich 1/ a 2/ k predmetu zmluvy...“. V zmysle vyššie uvedeného išlo zo strany odporcov o porušenie tohto bodu zmluvy, keďže po podpise zmluvy, ešte počas trvania záväzku a bez vypovedania zmluvy, predmetnú nehnuteľnosť predal tretej osobe, čím priamo obmedzil nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľom a zároveň im znemožnil právo uzavrieť kúpnu zmluvu. Podľa čl. V. bod 3 zmluvy sa pritom odporcovia zaviazali, že v prípade ak k uzavretiu kúpnej zmluvy v termíne ako bolo dohodnuté v čl. I. zmluvy s dohodnutým predmetom a za cenu podľa čl. II. bod 1 zmluvy nedôjde z dôvodov na strane budúcich predávajúcich 1/ a 2/, prijatá zálohová platba bude v plnej výške a bezodkladne vrátená budúcim kupujúcim 1/ a 2/. V prejednávanej veci bolo preukázané, že zo strany odporcov išlo o účelové konanie voči navrhovateľom z dôvodu, že mali úmysel predať nehnuteľnosť tretej osobe, a túto skutočnosť navrhovateľom oznámil elektronicky formou e-mailu, až keď nehnuteľnosť bola predaná.
S právnym názorom prvostupňového súdu, že so zánikom hlavného záväzku zanikol i záväzok zmluvnej pokuty, navrhovatelia nesúhlasili, pretože to by platilo len v tom prípade, keby nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti ešte pred zánikom záväzku. Na základe niekoľkonásobného porušenia zmluvných povinností zo strany odporcov, vznikol medzi stranami nový záväzkovo-právny vzťah, ktorý je svojou podstatou vzťahom zodpovednostným, resp. vzťahom sankčným, ale v každom prípade záväzkovým právnym vzťahom novým, odlišným od pôvodného záväzkového vzťahu. Preto právom možno predpokladať, že tento nový zodpovednostný vzťah trvá aj po zániku záväzkov zo zmluvy, lebo zodpovednostný vzťah nie je vzťahom akcesorickým, závislým čo do svojho trvania od vzťahu hlavného. Jeho obsahom je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej zodpovedá oprávnenie druhej strany požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. Uvedený právny názor vyjadril aj Najvyšší súd SR (viď rozsudok sp. zn. M-Cdo 264/2002).
Odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolací súd žiadali, aby rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým boli zaviazaní zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 1.659,70 eur s príslušenstvom zmenil a návrh aj v tejto časti zamietol.
Prvostupňovému súdu vytýkali to, že jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a tiež aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že navrhovatelia opierajú svoj údajný nárok o zaplatenie časti istiny vo výške 1.659,70 eur o ustanovenie čl. V. ods. 3 zmluvy, podľa ktorého „V prípade, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v termíne ako bolo dohodnuté v čl. I. tejto zmluvy, s dohodnutým predmetom a za cenu podľa čl. II. bod 1 tejto zmluvy, nedôjde z dôvodu na strane budúceho predávajúceho 1/ a 2/, prijatá zálohová platba bude v plnej výške a bezodkladne vrátená budúcemu kupujúcemu 1/ a 2/“.
Podľa citovaného ustanovenia zmluvy mali navrhovatelia právo na vrátenie právo na vrátenie vyplateného preddavku len v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy v termíne do 15. 02. 2008 z dôvodov na strane odporcov. Samotná zmluva neupravovala postup aký má k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy v termíne do 15. 02. 2010 dôjsť, a teda najmä ktorá zo zmluvných strán je povinná predložiť druhej zmluvnej strane návrh kúpnej zmluvy. Naopak, podľa čl. III. bod 1 zmluvy boli zmluvné strany povinné poskytnúť si vzájomnú súčinnosť k spísaniu a uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy. Odporcovia boli pritom kedykoľvek pripravený túto súčinnosť za predpokladu splnenia ostatných zmluvných povinností zo strany navrhovateľov poskytnúť. Navrhovatelia v termíne do 15. 02. 2008 návrh kúpnej zmluvy odporcom nepredložili, ani ich žiadnym iným spôsobom o poskytnutie súčinnosti nepožiadali. Preto ani nie je možné v zmysle zásad právnej logiky uvažovať o neuzatvorení riadnej kúpnej zmluvy v termíne do 15. 02. 2008 z dôvodov na strane odporcov. Navrhovatelia v tomto smere súdu nepredložili, ani objektívne predložiť nemôžu, žiadny dôkaz.
Napriek tomu, že navrhovatelia nepredložili v dohodnutom termíne, t. j. do 15. 02. 2008 odporcom žiadny návrh riadnej kúpnej zmluvy, ani jej uzatvorenie nijakým iným spôsobom neiniciovali, mali odporcovia podľa čl. V. bod 5 zmluvy akokoľvek právo „odmietnuť uzavrieť kúpnu zmluvu bez zmluvnej pokuty len v prípade, že v termíne dohodnutom v čl. I. bod 2 zmluvy (do 15. 02. 2008) relevantnou listinou nepreukážu krytie finančných zdrojov určených na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny“.
Keďže k predloženiu návrhu riadnej kúpnej zmluvy navrhovateľmi nedošlo, nebolo čo odmietnuť, avšak skutočnosť, že navrhovatelia porušili svoju povinnosť relevantnou listinou preukázať krytie finančných zdrojov určených na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, mal právnu relevanciu. Odporcovia v zmluve jednoznačne prejavili vôľu neuzavrieť riadnu kúpnu zmluvu v prípade, ak navrhovatelia ako kupujúci nepreukážu v lehote do 15. 02. 2008, že majú k dispozícii finančné krytie kúpnej ceny či už úverovým prísľubom, hypotekárnym certifikátom vystaveným bankou alebo iným relevantným spôsobom. Uvedenú zmluvnú povinnosť navrhovatelia nielenže nesplnili riadne a včas podľa zmluvy v termíne do 15. 02. 2010, ale ju nesplnili dodnes a podľa názorov odporcov ju ani nemali v úmysle splniť. Túto okolnosť prvostupňový súd opomenul vyhodnotiť.
Nesplnenie tejto zmluvnej povinnosti, ako základného predpokladu k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy navrhovateľmi, odporcovia považovali a aj považujú za „odmietnutie uzatvorenie kúpnej zmluvy v termíne do 15. 02. 2008“ a zmarenie účelu samotnej zmluvy tak, ako to predpokladá ust. čl. V. bod 1 zmluvy, podľa ktorého „V prípade, že navrhovatelia odmietnu uzavrieť kúpnu zmluvu v termíne do 15. 02. 2008, finančná čiastka 50.000,- Sk, t. j. 1.659,70 eur, ktorá slúži ako zálohová platba, prepadne v prospech odporcov“. Navrhovatelia v termíne do 15. 02. 2008 neuskutočnili voči odporcom jediný úkon smerujúci k splneniu svojho primárneho záväzku predložiť odporcom relevantnú listinu preukazujúcu finančné krytie kúpnej ceny, ani iným spôsobom neprejavili vôbec vôľu túto svoju povinnosť splniť. Zmluva, na základe ktorej si navrhovatelia uplatňujú údajný nárok na vrátenie zálohovej platby vo výške 1.659,70 eur, nebola nikdy zrušená, ani inak nezanikla. Právny titul nadobudnutia tejto platby odporcami je naďalej platný a účinný, nikdy nezanikol, ani dodatočne neodpadol, a preto neprichádza do úvahy uplatnenie tohto kvázi nároku navrhovateľmi ani z titulu bezdôvodného obohatenia.
Na základe uvedeného právny názor prvostupňového súdu, že „záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu do 15. 02. 2008 zaťažoval budúcich predávajúcich a budúci kupujúci 1/ a 2/ mali právo na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy“, odporcovia označili za nesprávny, poukazujúc aj na znenie ust. § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom. Tiež právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Nie je možné a ani správne zisťovať skutočnú vôľu navrhovateľov, prejavenú výlučne v izolovanom ustanovení zmluvy, napr. v čl. I. bod 1, oddelenom od ostatného obsahu zmluvy. Takýto postup je zvlášť neprípustný, ak z ostatných ustanovení zmluvy priamo vyplýva opačný záver o skutočnej a aj prejavenej vôli navrhovateľov.
Podľa odvolateľov skutočná vôľa navrhovateľov a odporcov, prejavená a vyjadrená slovami v zmluve v kontexte celej zmluvy, založila povinnosť uzavrieť konečnú kúpnu zmluvu obidvoma kúpnymi stranami. Ak by navrhovatelia nemali podľa zmluvy záväzok uzavrieť konečnú budúcu zmluvu, ale len právo na jej uzatvorenie, prečo by v čl. V. bod 2 zmluvy prejavili svoju vôľu postihnúť samých seba sankciou v prípade, že odmietnu uzavrieť kúpnu zmluvu v termíne do 15. 02. 2008. Ak by uzavretie kúpnej zmluvy bolo len ich právom, toto právo uzavrieť konečnú zmluvu zahŕňa aj právo túto zmluvu neuzavrieť. Neuzavretie tejto kúpnej zmluvy, ak je výkonom práva, by nemalo byť sankcionované za žiadnych okolností, keďže by nebol naplnený zákonný základný predpoklad vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to porušenie zmluvnou pokutou zabezpečeného záväzku. Nestalo sa tak z iného dôvodu ako z toho, že skutočná prejavená vôľa navrhovateľov bola zaviazať aj samých seba k uzatvoreniu konečnej kúpnej zmluvy, a týmito prostriedkami sa „motivovať“ k splneniu svojho záväzku.
Ak by navrhovatelia nemali mať podľa zmluvy záväzok uzavrieť konečnú budúcu zmluvu, ale len právo na jej uzatvorenie, prečo by v čl. V. bod 4 zmluvy prejavovali svoju vôľu „odmietnuť uzavrieť kúpnu zmluvu bez zmluvnej pokuty len v prípade“, keď právo na uzavretie zmluvy zahŕňa aj možnosť toto právo nevyužiť z akéhokoľvek dôvodu. Nestalo sa tak z iného dôvodu ako z toho, že skutočná a prejavená vôľa navrhovateľov bola zaviazať aj samých seba k uzatvoreniu konečnej kúpnej zmluvy, a týmito prostriedkami sa „motivovať“ k splneniu svojho záväzku.
Napokon pokiaľ by navrhovatelia nemali podľa zmluvy záväzok uzavrieť konečnú budúcu zmluvu, ale len právo na jej uzatvorenie, prečo by v čl. V. bod 4 zmluvy prejavili svoju vôľu zaplatiť odporcom odstupné 50.000,- Sk v prípade, že sa napr. rozhodnú kúpnu zmluvu neuzavrieť a z tohto alebo akéhokoľvek iného dôvodu odstúpiť od zmluvy. Nestalo sa tak z iného dôvodu ako z toho, že skutočná a prejavená vôľa navrhovateľov bola zaviazať aj samých seba k uzavretiu konečnej kúpnej zmluvy, a týmito prostriedkami sa „motivovať“ k splneniu svojho záväzku.
Takto navrhovateľmi v zmluve prejavená skutočná a vážna vôľa, vychádzajúc nielen z jazykového vyjadrenia, nie je v rozpore so samotným jazykovým prejavom. Konanie navrhovateľov pred uzatvorením zmluvy, ako aj po jej uzatvorení, len potvrdzuje tento záver.
Odporcovia zdôraznili, že po celý čas tvrdili a tvrdia, že im ku dňu 15. 02. 2008, t. j. márnym uplynutím lehoty na predloženie dokumentov preukazujúcich finančné krytie budúcej kúpnej ceny, vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške vyplatenej zálohy na kúpnu cenu podľa čl. V. bod 2 zmluvy.
Zaplatený preddavok na kúpnu cenu si ponechali z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. V. bod 2 zmluvy, ktorá je stále platná a účinná, keďže nebola nikdy zrušená. Zánik záväzku odporcov uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu nespôsobil zánik celej zmluvy (zmluvy o budúcej zmluve), ktorá obsahuje viaceré práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k predmetu zmluvy vrátane ustanovení o zmluvných pokutách a pod.
Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal argumentáciou odporcov, ktorí vo svojom vyjadrení vo veci dňa 24. 01. 2011 uviedli, že nesplnenie záväzku predložiť v dohodnutom termíne dokumenty preukazujúce finančné krytie kúpnej ceny ako základného predpokladu k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy, treba považovať za „odmietnutie uzatvorenia kúpnej zmluvy v termíne do 15. 02. 2008“ a zmarenie účelu samotnej zmluvy, tak ako to predpokladá ustanovenie čl. V. bod 1 zmluvy.
Aplikujúc interpretačné pravidlá zakotvené v ust. § 35 Občianskeho zákonníka na znenie ustanovenia čl. V bod 2 zmluvy je možné ustáliť, že ak budúci predávajúci (odporcovia) požadovali ako základnú podmienku vôbec uvažovania o budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom malo byť scudzenie ich
nehnuteľností, preukázanie, že budúci kupujúci (navrhovatelia) majú na takúto transakciu k dispozícií vôbec finančné prostriedky; opomenutie (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka) splnenia tejto podmienky a absolútna pasivita v čase, ktorý si navyše v návrhu budúcej zmluvy určili sami navrhovatelia, je právne relevantným prejavom vôle vo svojich dôsledkoch znamenajúcim odmietnutie uzavretia kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne Ako inak je možné interpretovať ignorovanie zmluvnej podmienky (kľúčovej z pohľadu druhej zmluvnej strany), ak nie ako v kontexte čl. V. bod 2 zmluvy, inak než slovami uskutočnený prejav vôle, ktorý obvykle znamená neochotu a odmietnutie uzavrieť konečnú kúpnu zmluvu v termíne do 15. 02. 008 (§ 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúceho sa priznania nároku na zaplatenie vo výške 1.659,70 eur spolu s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia je s odkazom na vyššie uvedené nesprávne a spôsobujúce vo svojich dôsledkoch nezákonnosť napadnutého rozsudku.
Podaním zo dňa 06. 06. 2011 odporcovia prostredníctvo svojho splnomocneného zástupcu vzniesli v prejednávanej veci aj námietku premlčania proti uplatnenému právu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.659,70 eur s príslušenstvom.
Túto odôvodnili tým, že pokiaľ prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania považoval za potrebné na zistený skutkový stav aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, tak potom je nepochybné, že navrhovatelia po prvýkrát si mohli svoje údajné právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť dňa 16. 02. 2008, t. j. prvým dňom po márnom uplynutí lehoty, do ktorej mala byť uzatvorená definitívna kúpna zmluvy, t. j. do 15. 02. 2008. Tiež je nepochybné, kedy navrhovatelia vedeli o bezdôvodnom obohatení, keďže vedeli o skutočnosti, že odporcom zaplatili preddavok na kúpnu cenu, ako skutočnosti, že k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne nedošlo. V súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala dňom 16. 02. 2008 plynúť navrhovateľom subjektívna dvojročná premlčacia lehota, a táto uplynula dňa 16. 02. 2010, pričom právo na zaplatenie sumy 1.659,70 eur s príslušenstvom bolo navrhovateľmi na súde uplatnené návrhom až zo dňa 06. 12. 2010, t. j. takmer 10 mesiacov po uplynutí premlčacej lehoty.
V súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009 mali navrhovatelia za to, že námietku premlčania je možné vzniesť aj v štádiu odvolacieho konania, t. j. v štádiu do právoplatného skončenia veci.
Navrhovatelia v podanom vyjadrení k odvolaniu odporcov odvolací súd žiadali, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. K odporcami vznesenej námietke premlčania uviedli, že táto neobstojí preto, lebo dňa 16. 02. 2008 im síce začala plynúť jednak objektívna 3-ročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 16. 02. 2011 a navyše im stále plynie 10-ročná premlčacia lehota pre vydanie plnenia z úmyselného bezdôvodného obohatenia. Totiž odporca tým, že si ponechal plnenie, na ktoré nemal právny dôvod a o tejto skutočnosti vedel, úmyselne sa obohatil na úkor navrhovateľov a úmyselne konal proti dobrým mravom.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:
Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhajú voči odporcom zaplatenia sumy 3.319,40 eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 20. 01. 2008 zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, evidovanom na Katastrálnom úrade v Žiline, Správou katastra Ružomberok, pre okres Ružomberok, obec G. E., kat. úz. G. E.. V zmysle uvedenej zmluvy mali odporcovia previesť svoje vlastnícke právo navrhovateľov 1/ a 2/ v termíne do 15. 02. 2008. Svoju povinnosť si ale nesplnili ani po tom, ako boli navrhovateľmi riadne vyzvaní na splnenie záväzku výzvou zo dňa 24. 08. 2008. Keďže odporcovia prijali od navrhovateľov zálohovo časť kúpnej ceny, a to dňa 20. 01. 2008, v dôsledku
nerealizovania riadnej kúpnej zmluvy sa na ich úkor bezdôvodne obohatili. Zároveň sa navrhovatelia domáhali voči odporcom aj zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. V. ods. 1 zmluvy v sume 1.659,70 eur podľa ktorého bola zmluvná pokuta vo výške 50.000,- Sk, t. j. 1.659,70 eur dojednaná pre prípad, že budúci predávajúci, t. j. odporcovia 1/ a 2/ odmietnu uzavrieť kúpnu zmluvu v termíne do 15. 02. 2008 s dohodnutým predmetom a za cenu podľa čl. II. bod 1 zmluvy.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom nesporne vyplynulo, že v termíne do 15. 02. 2008 k realizácii riadnej kúpnej zmluvy v zmysle uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nedošlo. Odporcovia sa v konaní bránili jednak tým, že navrhovatelia si v stanovenom termíne nesplnili svoju povinnosť predložiť návrh kúpnej zmluvy, ktorá povinnosť ich zaťažovala (navrhovatelia tvrdili opak) ako aj tým, že nepredložili doklad preukazujúci finančné krytie kúpnej ceny či už úverovým prísľubom, hypotekárnym certifikátom, alebo iným relevantným spôsobom.
Z predložených listinných dôkazov (korešpondencie účastníkov), ako aj z výpovede navrhovateľov a odporcov celkom jednoznačne vyplýva, že aj napriek uplynutie stanovenej lehoty k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, t. j. 15. 02. 2008, pokračovali v realizácii predaja nehnuteľností, vlastnícky patriacich odporcom v zmysle zmluvy zo dňa 20. 01. 2008 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 24. 03. 2011 č. l. 67 a nasl. spisu, e-mailová komunikácia č. l. 116-120 spisu). Nakoniec došlo aj k vypracovaniu návrhu kúpnej zmluvy, na obsahu ktorej sa však účastníci nedohodli. Medzitým ale odporcovia dali súhlas na vklad záložného práva v prospech banky, za účelom zamýšľaného predaja nehnuteľností, ktorých všeobecná hodnota bola vyčíslená v zmysle znaleckého posudku č. 54/2008, vypracovaného Ing. C. D., na sumu 2.000.000,- Sk.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vo veci predčasne, pretože na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto aj vec nesprávne právne posúdil, čo platí najmä pokiaľ ide o otázku trvania záväzku v zmysle uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorá okolnosť má však bezpochyby vplyv na začiatok, ako aj plynutie premlčacej lehoty.
Podľa § 50a Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
K uzavretiu hlavnej zmluvy v rámci dohodnutej doby zásadne dochádza na základe návrhu a jeho akceptácie, pričom nie je vylúčené, aby sa zmluvné strany, po vzájomnej dohode (nie však jednostranne) od pôvodne dohodnutého obsahu budúcej zmluvy odchýlili.
Podľa § 40 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Písomnú formu zákon vyžaduje pri všetkých prevodoch nehnuteľností a v ďalších výslovne ustanovených prípadoch medzi ktoré patrí aj ustanovenie § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.
Prvostupňový súd nechal bez povšimnutia, že aj napriek uplynutiu pôvodnej lehoty pre uzatvorenie riadnej kúpnej zmluvy, t. j. do 15. 02. 2008, účastníci pokračovali v realizácii tejto zmluvy, o čom bezpochyby svedčia tak ich vyjadrenie, ako aj predložená elektronická komunikácia. Túto okresný súd nevyhodnotil z toho hľadiska, či na základe nej nedošlo k predĺženiu lehoty pre definitívny predaj nehnuteľností až do doby, pokiaľ si navrhovatelia nezabezpečia doklad preukazujúci finančné krytie pre kúpu nehnuteľností. Až na základe výzvy na plnenie zo dňa 24. 08. 2008 a následného listu odporcu 1/ zo dňa 04. 09. 2008 je možné dospieť k záveru o zániku vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Uvedená skutočnosť je dôležitá pre už spomínané spoľahlivé určenie začiatku plynutia premlčacej doby. V nadväznosti od uvedeného potom treba posúdiť navrhovateľmi vznesený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Pre určenie začiatku premlčacej doby pri sumách poskytnutých v súvislosti s pripravovanou kúpnou zmluvou treba vždy, s ohľadom na rôznosť prípadov, rôzne zámery účastníkov a ich preukázateľné prejavy čo najúplnejšie zistiť skutočný stav veci, t. j. úmysel a prejavy účastníkov, obsah ich doterajších konaní, dôvody, pre ktoré zo zamýšľanej kúpnej zmluvy zišlo a pod., aby bolo možné posúdiť, či tento právny dôvod skutočne zanikol a kedy. (R 26/1975).
S právnym názorom prvostupňového súdu, že zo zánikom hlavného záväzku zaniká aj právo na zmluvnú pokutu sa ani odvolací súd nestotožnil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute má akcesorickú povahu - jeho existencia a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Ak ku vzniku hlavného záväzku z akéhokoľvek dôvodu nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Akcesorický vzťah medzi záväzkovým vzťahom a zmluvnou pokutou sa prejavuje aj v možnosti ich premlčania. Úspešné uplatnenie námietky premlčania pohľadávky nemôže mať vplyv na zmluvnú pokutu, na ktorú vzniklo právo pred premlčaním pohľadávky. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta, na ktorú už vzniklo právo, je samostatným nárokom, nevylučuje premlčanie práva zabezpečeného zmluvnou pokutou, ktorého sa dlžník dovolal, aby sa veriteľ úspešne domohol priznania zmluvnej pokuty vzniknutej pred premlčaním zabezpečeného práva (viď. veľký komentár Občianskeho zákonníka) .
Ohľadom možnosti vzniesť námietku premlčania aj v štádiu odvolacieho konania sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odporcov aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009. Rovnako za dôvodné považoval to, že prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal ich argumentáciou, že „nesplnenie záväzku predložiť v dohodnutom termíne dokumenty preukazujúce finančné krytie kúpnej ceny ako základného predpokladu k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy, treba považovať za odmietnutie uzatvorenia kúpnej zmluvy v termíne do 15. 02. 2008 a zmarenie účelu samotnej zmluvy“, tak ako to predpokladá ustanovenie čl. V. bod 1 zmluvy. Tu odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti správanie sa odporcov po stanovenom termíne. Vo všeobecnosti možno povedať, že nie je povinnosťou prvostupňového súdu zaoberať sa v odôvodnení rozhodnutia so všetkými tvrdeniami účastníka, ale len s tými podstatnými. S ohľadom na charakter prejednávanej veci bol odvolací súd toho názoru, že sa jednalo o špecifické námietky, ktorými sa mal prvostupňový súd zaoberať preto, aby jeho rozhodnutie spĺňalo všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O. s. p. To platí aj vo vzťahu z čoho
prvostupňový súd vyvodil záver, že povinnosť predložiť návrh kúpnej zmluvy zaťažovala odporcov. Zo znenia čl. I. bod 2 zmluvy, na ktoré sa odvolal okresný súd takáto povinnosť jednoznačne nevyplýva.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí prvostupňový súd taktiež nanovo rozhodne aj o náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .