Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-31-2012.pdf
PDF · 89.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti G.: L., nar. X. X. XXXX a V., nar. XX. XX. XXXX, obidve bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. X., Q. V. T. J. E. F., deti rodičov: P. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom V. XXX a L. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom V. XXX, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nasledovne:
Maloletá L. G., nar. X. X. XXXX a maloletá V. G., nar. XX. XX. XXXX, s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej L. G., nar. X. X. XXXX, sumou 30 eur mesačne a na výživu maloletej V. G., nar. XX. XX. XXXX, sumou 30 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky detí, od 1. 6. 2012.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 2. 2012, sa matka maloletých detí G., L. a V., domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že sa zverujú do jej osobnej starostlivosti, s právom maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, za súčasného uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí sumou 30 eur mesačne na každé, od 1. 2. 2012. V návrhu uviedla, že spoločnú domácnosť s otcom maloletých detí opustila v polovici januára 2012, keďže otec si našiel inú známosť. V súčasnosti býva u svojej mamy v E. F., v 1-izbovom byte. Deti sú doma, nenavštevujú predškolské zariadenie, sú zdravé. Zatiaľ za bývanie neplatia matke nič. Od januára 2012 nemá žiadny príjem, dávky v hmotnej núdzi jej zastavili, nakoľko druh má 2 autá.
Otec navrhol, aby maloletá L. G. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti.
Na súdnom pojednávaní dňa 31. 5. 2012 uzatvorili rodičia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rodičovskú dohodu.
Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že zo spoločnej domácnosti odišla v polovici januára 2012. Býva so svojou mamou v 1-izbovom byte. Deti majú medzi sebou dobrý vzťah. Otec jej už aj predtým vravel, že by si maloletú L. nechal. Spočiatku nesúhlasila, teraz s tým súhlasí. L. má k otcovi lepší vzťah, má ho radšej ako ju. Poberá len prídavky na deti. Chodí sa hlásiť na úrad práce. O dávku v hmotnej núdzi požiadala v januári. Deti do materskej školy nechodia, plienky majú len na noc, kde výdavok je asi 15 eur do mesiaca spolu. Stravu už majú normálnu, sú zdravé. Otec zaplatil výživné vo februári asi 200 eur, v marci asi 80 alebo 100 eur, na Veľkú noc 130 eur. Na súdnom pojednávaní dňa 31. 5. 2012 uviedla, že sa s otcom detí dohodli, že deti zostanú s ňou. Matka otca jej dala k dispozícii izbu vo Východnej, v ktorej bývali aj s otcom detí, kde už momentálne s deťmi aj býva. Boli jej priznané dávky v hmotnej núdzi vo výške 120 eur.
Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že matka maloletých detí odišla zo spoločnej domácnosti v polovici januára. Maloletá L. je na neho odmala zvyknutá, od narodenia sa o ňu staral. Deti chodil pozerať 2 krát do týždňa, domov si bral len L. na celý víkend. Býva s mamou, starou mamou a maminým druhom v 2-poschodovom dome so 4 izbami. K dispozícii má 1 izbu, ktorú užíval aj s matkou maloletých detí. Príjem má z brigád približne 250 - 300 eur mesačne. Pracovný pomer v Zemprese skončil, nakoľko sa to neoplatilo, keďže práca sa vykonávala v Piešťanoch a zamestnávateľ mu niekedy nepreplatil cestu. Mame na bývanie neplatí. O dávky v hmotnej núdzi si nepožiadal. Pokiaľ zaplatil matke výživné 200 eur, myslel tým v polovici na každé dieťa, rovnako ako 80 eur, ako aj 130 eur zaplatených cez Veľkú noc. Na súdnom pojednávaní dňa 31. 5. 2012 uviedol, že asi 2-3 dni po poslednom pojednávaní odišiel k družke do Trnavy. Brigádnicky ešte pracuje, zarobí 170-200, niekedy 210 eur. V máji zarobil 210 eur. Deťom kúpil nejaké ošatenie. V máji zaplatil výživné 50 eur.
Okrem výsluchu rodičov súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to rodnými listami maloletých detí, lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, potvrdením o príjme otca, správou o prešetrení pomerov u rodičov, správou zo psychologického pohovoru s maloletými deťmi, poštovými poukazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:
Maloletá V. G., nar. XX. XX. XXXX a maloletá L. G., nar. 6. X. XXXX sú deťmi P. B. a L. G..
Matka je v súčasnosti nezamestnaná, poberá prídavok na dieťa vo výške 45,08 eura mesačne, je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi vo výške 120 eur mesačne. Má 2 vyživovacie povinnosti.
Otec je nezamestnaný, nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom vyradený bol pre nespoluprácu, nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Privyrába si brigádnicky, pričom jeho mesačný príjem sa pohybuje od 170 do 210 eur mesačne. V období od 16. 4. 2008 do 24. 6. 2011 bol zamestnancom obchodnej spoločnosti Zempres, s. r. o., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie marec - máj 2011 predstavoval 117,31 eura. Pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť. Má 2 vyživovacie povinnosti.
Kolízny opatrovník v správe o prešetrení pomerov v rodine rodičov uviedol, že matka bývala aj s druhom vo Východnej v spoločnej domácnosti. Po odchode druha k priateľke ju z domu vyhodili, preto sa odsťahovala do Hlbokého. Tu však s 2 deťmi bývať nemohla. Rodinný dom vo Východnej patrí starej matke otca detí, ktorá sa rozhodla, že matku s deťmi nechá bývať u nej. V jednej časti domu býva stará matka, v ďalšej jej dcéra s manželom a v ďalšej matka maloletých detí s deťmi, pričom má k dispozícii zariadenú izbu s novým nábytkom. V kuchyni je piecka na pevné palivo, kúria drevom. Na domácnosť starej matke otca zatiaľ neprispieva, nakoľko nemá peniaze. Maloleté deti sú na seba naviazané, majú veľmi blízky kontakt, s otcom komunikujú cez mobil, navštevuje ich. Matka uviedla, že výživné nechce, nakoľko jej pani E. umožnila s deťmi bývať v dome. U otca nebolo možné prešetriť pomery. Matka má všetky predpoklady na starostlivosť o obidve deti.
Úrad práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš v správe zo psychologického pohovoru s maloletými deťmi uviedol, že v prípade nastali nové skutočnosti, keďže obidvaja rodičia a ich rodinní príslušníci
sa dohodli, že matka detí môže aj s dcérami bývať u matky otca, kde on bývať neplánuje, nakoľko má partnerku z iného mesta. Dohodli sa, že deti deliť nechcú.
Otec zaplatil výživné poštou dňa 15. 3. 2012 v sume 18 eur a dňa 19. 3. 2012 v sume 200 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko mal preukázané, že nie je v rozpore so záujmami maloletých detí a zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, preto bol dôvod na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Matka maloletých detí odišla zo spoločnej domácnosti spolu s deťmi v polovici januára 2012, následne sa vrátila do rodinného domu, v ktorom predtým bývali s otcom maloletých detí, avšak otec odišiel bývať ku svojej družke mimo miesta bydliska. Rodičia sa dohodli na zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o ne od odchodu zo spoločnej domácnosti, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Sledujúc úpravu osobnej starostlivosti, súd schválil dohodu rodičov aj v časti zastupovania a správy majetku, nakoľko
dohoda v tejto časti nebola v rozpore so záujmami maloletých detí. Taktiež rodičmi dojednané výživné zodpovedá oprávneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Otec je síce v súčasnosti nezamestnaný, avšak brigádnicky zarába od 170 do 210 eur mesačne, pričom zatiaľ mu výdavky na bývanie nevznikajú. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby prispieval na výživu maloletých detí sumou 30 eur mesačne, čo je len o 4 eurá viac ako zákonom stanovená výška minimálneho výživného. Na deti iné, ako bežné výdavky nevznikajú, deti ešte nenavštevujú predškolské zariadenie, sú doma s matkou, sú zdravé. Súd prihliadal aj ku skutočnosti, že otec sa s deťmi stretáva, prispieva im aj nad rámec výživného, a to aj kúpou ošatenia. Preto súd dohodu aj v uvedenej časti schválil. Zameškané výživné za obdobie od 1. 2. 2012 do 31. 5. 2012 nevzniklo, nakoľko otec si vyživovaciu povinnosť v uvedenom období dobrovoľne plnil, keď v marci 2012 zaplatil matke 218 eur, v apríli 130 eur a v máji 50 eur.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.