Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-129-2012.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/129/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X, XXX XX X. X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP č. 7, 091 01Stropkov, o zaplatenie 2.450,71 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/11/2012-48 zo dňa 29. 02. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 309,12 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.
Vedľajší účastník na strane odporcu je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 Eur, na účet jeho právneho zástupcu - Advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Okresný súd uznesením zo dňa 29. 02. 2012 konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.450,71 Eur s príslušenstvom, podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zastavil. Dôvodom tohto procesného postupu súdu bola skutočnosť, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v celom rozsahu späť. Dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 309,12 Eur, na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vyššie špecifikovanú náhradu trov právneho zastúpenia. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania nepriznáva. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolania namietal, že sa „nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania“, pretože „má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.“ Poukázal na to, že „cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS (ďalej len „združenie“) je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§93 ods. 1 O. s. p.)“ V tejto súvislosti ďalej konštatoval, že „zákon pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka do konania“ a on sa „nemôže brániť proti vstupu združenia do konania za účelom ochrany spotrebiteľa, avšak nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.“ Spochybnil „nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom“, pretože „v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu.“ Navyše, „právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania“ a preto „na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p.“. Okrem toho namietal, že okresný súd nepostupoval správne, ak pri výpočte priznaných trov právneho zastúpenia určil tarifnú odmenu z hodnoty sporu určenej tak, že k uplatňovanej istine pripočítal i úrok z omeškania (v tomto prípade 6 % ročne) z uplatňovanej istiny, kapitalizovaný ku dňu 02. 01. 2012 (t.j. ku dňu začatia poskytovania právnej služby).
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumentáciu navrhovateľa v odvolaní považuje za nenáležitú a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti žiadal potvrdiť. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,86 Eur. Nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, ktorým dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a k nehospodárnosti konania. V tejto súvislosti poukázal na to, že práve v dôsledku jeho kvalifikovanej obrany vzal navrhovateľ žalobu späť a súd konanie zastavil. Zároveň poukázal i na to, že samotný navrhovateľ, „ako silná spoločnosť, ktorá vymáha nespočetné množstvo pohľadávok, a teda sama môže disponovať svojim právnym oddelením, sa dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou“ a preto on (vedľajší účastník) „ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní“, čo sa prejavuje tým, že „je právne zastúpený advokátmi, ktorí sú ochotní takéto právne zastupovanie realizovať“. V ďalšej časti vyjadrenia uviedol, že okresný súd postupoval vecne správne, keď v tomto prípade na rozhodovanie o trovách konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p.. Okrem toho poukázal i na aktuálne znenie § 137 O. s. p. (účinné od 01. 01. 2012), pričom zdôraznil, že nie len zo samotnej právnej úpravy, ale i z jej dôvodovej správy vyplýva, že sa týka (okrem iného) i kolektívnej ochrany spotrebiteľa. V súvislosti s argumentom navrhovateľa uvedeným v odvolaní, že okresný súd nepostupoval správne, ak pri výpočte priznaných trov právneho zastúpenia určil tarifnú odmenu z hodnoty sporu určenej tak, že k uplatňovanej istine pripočítal i kapitalizovaný úrok z omeškania z uplatňovanej istiny, uviedol, že „podľa § 24 zák. č. 586/2003 Z. z. (zákon o advokácii), advokát poskytuje právne služby za odmenu. Nie je žiaden dôvod, aby advokát poskytoval právne služby, týkajúce sa príslušenstva zdarma. Bezplatné poskytnutie právnych služieb, týkajúcich sa príslušenstva, nemá oporu v platnom právnom poriadku.“ V tejto súvislosti poukázal jednak na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 19.01.20071, sp. zn. 7 Cob 62/2006, ale i „na jednotnú prax súdov pri aplikácii § 142 ods. 1 O. s. p.“.
Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania podľa § 220 O. s. p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.).
Z obsahu spisu vyplýva, že konanie začalo dňa 14. 11. 2011. Dňa 22. 11. 2011 vydal okresný súd platobný rozkaz (č. k. 20Ro/412/2011-23), ktorý bol doručený navrhovateľovi (prostredníctvom právneho zástupcu) dňa 06. 12. 2011 a odporcovi dňa 21. 12. 2011. Dňa 05. 01. 2012 podal odporca (prostredníctvom pošty) odpor proti uvedenému platobnému rozkazu, v ktorom vzniesol námietku premlčania. V dôsledku toho došlo k zrušeniu platobného rozkazu (§ 174 ods. 2 O. s. p.). Vedľajší
účastník na strane odporcu vstúpil do konania až dňa 30. 01. 2012 (viď Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania - č. l. 39 spisu), pričom až v podaní doručenom súdu dňa 16. 02. 2012 podal vyjadrenie vo veci, kde vzniesol námietku premlčania. Dňa 27. 02. 2012 doručil navrhovateľ súdu podanie, ktorým zobral návrh v celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia návrhu neuviedol. Na základe tejto procesnej dispozície okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O. s. p. zastavil. Zároveň rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania (predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia) vo výške 309,12 Eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2, veta prvá O. s. p..
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že odporca (osobne) vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu námietku premlčania uplatňovaného nároku, (čo navrhovateľ v konaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil), možno konštatovať len jediný záver a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi (eventuálne i vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jeho strane) všetky účelne vynaložené trovy konania, ktorých súčasťou môžu byť i trovy právneho zastúpenia.
Odporca si ku dňu rozhodovania náhradu trov konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a preto mu okresný súd náhradu trov konania nemohol priznať. Vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov konania (konkrétne trov právneho zastúpenia) uplatnil, avšak podľa názoru odvolacieho súdu mu právo na náhradu prvostupňových trov konania (trov právneho zastúpenia) nevzniklo. Je síce pravdou, že vystupoval na strane účastníka konania, ktorému v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania podľa vyššie citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov konania, ale v jeho prípade nebola splnená ďalšia zásadná podmienka na priznanie náhrady trov konania a to účelnosť vynaložených trov konania (v tomto prípade konkrétne trov právneho zastúpenia). Ako už bolo uvedené vyššie, v tomto prípade vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania a následne vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku (čo bolo de facto dôvodom späťvzatia návrhu) dávno po tom, ako ju vzniesol v odpore samotný odporca. Vedľajší účastník si teda pred vstupom do konania vôbec nepreveril (napr. u odporcu) stav konania a i napriek tomu, že v dobe, keď do konania vstupoval už bola vznesená námietka premlčania zo strany odporcu, vstúpil do konania a opakovane vzniesol námietku premlčania. Toto jeho konanie nemožno charakterizovať inak, ako absolútne neúčelné. Je logické, že z neúčelného konania a procesného postupu nemôžu vzniknúť
účelne vynaložené trovy konania. Okresný súd preto nepostupoval správne, keď odvolaním napadnutým uznesením priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania.
Odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania z vyššie uvedených dôvodov podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 224 ods. 1, s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si uplatnil v samotnom odvolaní. Na základe tejto skutočnosti odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v celkovej sume 69,91 Eur. Uvedené trovy konania predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia a pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za odvolanie (proti rozhodnutiu, ktoré sa netýka veci samej) v sume 50,63 Eur (odmena určená podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška“), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl. č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o celkovú sumu 11,65 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je vedľajší účastník na strane odporcu povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.