Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4P-16-2011.pdf
PDF · 89.22 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4P/16/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Barborou Štefanovou vo veci starostlivosti súdu o mal. M. S., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky N.. V. S., zomr. XX.XX.XXXX a otca A. V., toho času na neznámom mieste, o návrhu navrhovateľa Q. S., bytom A. XXX, občana Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Milanom Petríkom, advokátom so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Maloletá M. S., nar. X.XX.XXXX, sa z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti Q. S., nar. X.X.XXXX, ktorý bude oprávnený a povinný zabezpečovať výchovu a výživu maloletej M. a zastupovať ju a to s účinnosťou od 13.10.2011.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej M. sumou 50 € mesačne s účinnosťou od 13.10.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám Q. S., nar. X.X.XXXX.
Nedoplatok na zameškanom výživnom k maloletej M. v sume 329,99 € za obdobie od 13.10.2011 do 31.5.2012 je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám Q. S., nar. X.X.XXXX do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Týmto sa vo výrokovej časti m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/46/2008-255 zo dňa 29.3.2010 v časti o zverení maloletej M. a určení vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu sa navrhovateľ domáhal, aby mu súd zveril mal. M. do náhradnej osobnej starostlivosti a to s účinnosťou od 13.10.2011. Navrhol, aby súd zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 50 € mesačne s účinnosťou od 13.10.2011. Uviedol, že je starým otcom maloletej. Jeho dcéra, matka maloletej dňa 13.10.2011, zomrela. Otec maloletej sa o maloletú vôbec nezaujíma, nestretáva sa s ňou, neprispieva na jej výživu. Nie je známe, kde sa zdržiava. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s maloletou má vytvorený veľmi dobrý vzťah, stará sa o ňu prakticky od jej narodenia, maloletá už od narodenia býva v jeho rodinnom dome, kde má svoju vlastnú izbu. Starostlivosť o maloletú dokáže zabezpečiť i po materiálnej stránke. Je vdovec, poberá dôchodok v sume 468,10 €. So starostlivosťou o maloletú mu pomáha i jeho plnoletá dcéra Q. S..
Otec maloletej sa zdržuje na neznámom mieste. Jeho posledná známa adresa bola M. - Y., S. Č.. XX/ X, T.. Podľa vyjadrenia dožiadaného súdu Bezirksgericht Hernals, Wien, Rakúsko, však otec maloletej
na tejto adrese už nebýva. Jeho terajšia adresa nie je známa. V zmysle § 48 ods. 4 O.s.p. tunajší súd uznesením č.k. 4P/16/2011-62 zo dňa 2.5.2012 rozhodol, že súdne písomnosti adresované otcovi budú doručované uložením v súdnom spise Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4P/16/2011. V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca maloletej.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovieť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením listinných dôkazov, a to rodným listom maloletej, úmrtným listom, uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/16/2011-62 zo dňa 2.5.2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku, správou ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Maloletá M. sa narodila dňa X.XX.XXXX, v súčasnosti navštevuje 5. ročník Základnej školy na Nádražnej ulici v W.. Rodičia maloletej neboli manželia. Otcovstvo k maloletej bolo určené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/46/2008-255 zo dňa 29.3.2010. Týmto rozsudkom bola zároveň maloletá zverená do starostlivosti matky, otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 30 € mesačne. Matka maloletej zomrela dňa XX.XX.XXXX. Otec maloletej sa zdržuje na neznámom mieste.
Navrhovateľ je vdovec, poberá dôchodok v celkovej sume 468,10 €.
Šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom bolo zistené, že navrhovateľ doteraz riadne vykonával osobnú starostlivosť o maloletú a chce ju vykonávať i naďalej. O maloletú sa staral i počas života jej matky. Má s maloletou vytvorený dobrý vzťah. Je zdravý, vlastní rodinný dom, domácnosť je riadne zariadená, udržiavaná vo vzornom poriadku a čistote, maloletá tam má vytvorené vhodné podmienky. Okrem maloletej
tam býva i plnoletá dcéra navrhovateľa Q. S., ktorá navrhovateľovi tiež pomáha so starostlivosťou o maloletú.
Podľa § 44 ods.1, 2,3, 4 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods.1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom
maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods.7, 8 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Predpokladom k tomu aby bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je predovšetkým záujem maloletého dieťaťa. Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti inej osoby než rodiča prichádza do úvahy v prípade, že rodič o dieťa nezabezpečuje alebo nemôže zabezpečiť riadnu starostlivosť. V danom prípade matka maloletej už nežije, otec nikdy nezabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa a vzhľadom na jeho neznámy pobyt a doterajší nezáujem o dieťa, nie je predpoklad, že by starostlivosť o maloletú niekedy zabezpečoval. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťa do náhradnej starostlivosti má súd v prvom rade uprednostniť osobnú náhradnú starostlivosť pred ústavnou starostlivosťou. Navrhovateľ sa o maloletú osobne stará, odo dňa, kedy matka maloletej zomrela, má vytvorené veľmi vhodné podmienky pre starostlivosť o dieťa, a to po materiálnej i osobnostnej stránke. Maloletú veľmi dobre pozná už od jej narodenia, je jej starým otcom. Navrhovateľ poberá dôchodok v sume 468,10 €, vlastní rodinný dom, kde má maloletá vlastnú izbu. Maloletá prostredie u navrhovateľa dôverne pozná. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že zverenie mal. M. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Preto súd rozhodol súd o zverení mal. M. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý sa bude o maloletú osobne starať a s poukazom na § 45 ods.4, 5 Zákona o rodine ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a to s účinnosťou odo dňa smrti matky maloletej, teda o od 13.10.2011.
Súd zároveň rozhodoval o určení vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Súčasné osobné a zárobkové pomery otca nie sú súdu vzhľadom na neznámy pobyt otca známe. Pri určení výšky výživného preto súd prihliadol najmä na vek a odôvodnené potreby dieťaťa a uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu mal. M. v navrhovanej sume 50 € mesačne k rukám navrhovateľa a to s účinnosťou od 13.10.2011, teda odo dňa, kedy je maloletá fakticky v starostlivosti navrhovateľa.
Určením vyživovacej povinnosti otca k maloletej s účinnosťou od 13.10.2011 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 13.10.2011 do 31.5.2012 v sume 329,99 €, (alikvótna časť za mesiac november 2011 + 50 € x 6 mesiacov), ktorý v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím k výške zročného výživného súd uložil otcovi zaplatiť k rukám navrhovateľa do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Partizánske.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si osoba povinná platiť výživné nebude dobrovoľne plniť povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia prostredníctvom exekúcie. V časti rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletých detí, je možné podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.