Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoEk-1-2023.pdf
PDF · 103.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoEk/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v exekučnej veci oprávneného A., B., so sídlom A. XX, C., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, G. H. G. I., o vymoženie 1.703,86 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6Er/655/2012-26 zo dňa 27. februára 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 243h ods. 1, § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4 až 6, § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 28.08.2012 súd poveril na vykonanie predmetnej exekúcie súdneho exekútora J. K. L., A., a to na podklade exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05611/11 zo dňa 13.07.2011, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 39 ods. 4 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, povinné aj ex offo skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, či bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd je tak povinný prihliadať k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu patrí ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05611/11 zo dňa 13.07.2011, ktorý je vydaný na základe predloženej zmenky, t.j. exekúcia prebieha na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznáva nárok zo zmenky, podľa § 243f Exekučného poriadku, bolo povinnosťou oprávneného do 30 dní od účinnosti novely Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti obsiahnuté v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený si túto povinnosť splnil riadne a včas. Zároveň vznikla exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Súd preskúmaním listinných dôkazov a zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov exekučného konania založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2010, je
od samého vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral oprávnený, ktorý je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom. Pri účele uzatvorenia zmluvy s veriteľom bol dlžník spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinnej dostatočne nepreukázal. Na tomto konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinná v zmluve o úvere zaškrtnutím príslušného políčka uviedla, že finančné prostriedky sú poskytnuté na zamestnanie. V zmluve o úvere je povinná totiž identifikovaná svojim bydlisko a rodným číslom. Za použitia interpretačného pravidla v § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru súdu, bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania (zamestnania alebo povolania), ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva. Nakoľko súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05611/11 zo dňa 13.07.2011, ktorým sa priznáva nárok zo zmenky, pričom v jeho odôvodnení je výslovne uvedené, že rozhodcovský súd má za to, že Zmluva o úvere, teda hlavný kauzálny právny vzťah nie je možné posudzovať ako spotrebiteľský, že žalovaný/povinný žiadnym spôsobom nenamietal zmenkovo právny vzťah a túto jeho nečinnosť nemôže suplovať rozhodcovský súd. Zo Zmluvy o úvere súd zistil, že Dohoda o vyplnení zmenky je v zmysle predloženej úverovej Zmluvy súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú malými písmenami vyznačené na druhej strane Zmluvy o úvere, konkrétne bod 14., podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú uvedené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle Zmluvy stane celý dlh splatný okamžite. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Dohoda o vyplnení blankozmenky bola obsiahnutá priamo vo všeobecných podmienkach a povinný ju nemohol odmietnuť, nebola uzavretá samostatne, nebola spotrebiteľom podpísaná a ani iným spôsobom spotrebiteľom vyjednaná, pričom spotrebiteľ k týmto podmienkam podpisom úverovej zmluvy musel pristúpiť automaticky, čo možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. Ďalej súd poukazuje, že neprijateľnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je neprimerane vysoký ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu, a teda ide o neprijateľnú podmienku. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že je naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie preto rozhodne súd samostatným uznesením potom, ako súdny exekútor predloží súdu vyčíslenie a špecifikáciu trov exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený a uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta a poukazuje na skutočnosť, že dňa 15.01.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania., ktoré vyhlásenie povinný potvrdil podpisom v zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol úver použitý, oprávnený neskúmal. Povinný ako dlžník nemá zo zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený nie je toho názoru, že musí vedieť, či povinný naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (M. N./XX). Pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru. Vyššie uvedenú argumentáciu oprávneného potvrdil aj Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 21CoE/378/2016, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce zo zákona o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľský úver a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Vzhľadom na osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou, ktorá nie je podnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/415/2012). V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
9. Z predloženého obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 30.07.2012 bola pred súdnym exekútorom J. K. L. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 24.08.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom dňa 28.08.2012 poveril súdneho exekútora J. K. L. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05611/11 zo dňa 13.07.2011 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinnej dňa 15.01.2010, ktorá zabezpečovala záväzkovo-právny vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 15.01.2010. Účelom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru povinnej vo výške 800 eur. 10. Súd prvej inštancie vyhodnotil listiny predložené oprávneným v rozsahu, v akom to bolo potrebné na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Na základe listín predložených oprávneným dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
11. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 15.01.2010, si oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, upravili dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
12. Oprávnený v odvolaní namietal posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa dôvodiac tým, že Zmluvu o úvere zo dňa 15.01.2010 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinnou, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na účel zamestnania.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa 15.01.2010 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovení § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere. Námietku oprávneného o tom, že povinná v Zmluve o úvere označila, že jej je úver poskytnutý na účel zamestnania, čo vylučuje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch jej postavenie ako spotrebiteľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. V danej veci je nepochybné, že povinná je v zmluve označená údajmi identifikujúcimi fyzickú osobu, a to menom, priezviskom, trvalým pobytom a rodným číslom, teda v čase uzavretia zmluvy o úvere bola povinná spotrebiteľom, a to aj napriek ustanoveniu v zmluve o úvere, že poskytnuté finančné prostriedky sú na výkon zamestnania. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne a spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nie je len všeobecný údaj o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon zamestnania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak, že povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Taktiež vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na účel „zamestnania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom vopred pripraveného vyhlásenia na predtlačenej zmluve o úvere vylúčiť tento záväzkovo-právny vzťah z pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy.
15. Vychádzajúc z obsahu exekučného titulu je potrebné uviesť, že rozhodcovský súd neskúmal obsah spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, keď mal za to, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je len skutočnosť, že orgán (v danom prípade rozhodcovský súd), ktorý vydal exekučný titul v základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadol na: 1/ neprijateľné zmluvné podmienky, 2/ obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3/ rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V prípade takéhoto zistenia je následne úlohou exekučného súdu sa zaoberať obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a vyhodnotiť, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, na ktoré skutočnosti v okolnostiach posudzovanej veci nebolo v rozhodcovskom konaní prihliadané a až vtedy, ak exekučný súd skonštatuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, ako tomu bolo tiež v danom prípade, môže exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
16. Súd prvej inštancie podrobil vzťah zo Zmluvy o úvere zo dňa 15.01.2010 kontrole z hľadiska prípadnej existencie neprijateľných podmienok a dospel k správnemu záveru, že už samotná dohoda o vyplnení zmeniek, koncipovaná v bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, predstavuje nekalú obchodnú praktiku v spotrebiteľskej zmluve, ktorej cieľom je obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa. Obsah a znenie dohody o vyplnení zmenky nebolo pritom so spotrebiteľom individuálne dojednané, bolo len súčasťou všeobecných obchodných podmienok, obsah ktorých
nemohol spotrebiteľ nijako ovplyvniť. Táto bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru, resp. peňažný záväzok dlžníka ako vystaviteľa zmenky. Je nevyhnutné v danej veci konštatovať, že aj rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola platne uzavretá, a ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola predložená povinnej v pozícii spotrebiteľa vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 14, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú doložku neprijať. Taktiež odvolací súd považoval dojednanie Dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (zmenkový úrok 0,25 % denne) ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku a tento úrok bol oprávnenému rozhodcovským súdom aj priznaný. Zmluva o úvere teda obsahovala neprijateľné podmienky, pričom súd prvej inštancie správne tieto identifikoval a správne aj zistil, že v základnom konaní nebolo príslušným orgánom (Rozhodcovským súdom) na tieto neprijateľné podmienky prihliadnuté, keď Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel zamestnania, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.
17. S poukazom na vyššie prijaté závery odvolací súd má za to, že v konaní vedenom na Stálom rozhodcovskom súde pod sp. zn. SR 05611/11, v ktorom bol vydaný exekučný titul, a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05611/11 zo dňa 13.07.2011), sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2010 a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré súd prvej inštancie v predmetnom konaní vyhodnotil ako neplatné, preto súd prvej inštancie správne v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).