Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/24/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcov: 1. L. G., nar. XX. X. XXXX, bytom H., J. č. XX a 2. W. G., rodená U., nar. XX. X. XXXX, bytom H., J. č. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Michalom Kačurom, advokátom so sídlom v Prešove, Jarková č. 73, proti žalovanému: J. E., R. XXXX/ XX, H., IČO: 34 654 640, o zaplatenie 1.140,26 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 11. 2011 č. k. - 167, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného nahradiť škodu 548,25 Eur.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov n e má na náhradu trov právo.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách štátu tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu 90.80 Eur a žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu 90,80 Eur na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania 51,- Eur k rukám právneho zástupcu žalobcov JUDr. Michala Kačura, advokáta v Prešove, do3 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. - 167 rozhodol o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne škodu vo výške 548,25 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 380,36 Eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcov, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 181,59 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa podaním zo dňa 24. 1. 2008 domáhali náhrady škody 1.140,26 Eur, ktorá im vznikla v byte v dôsledku zatekania dažďovej vody ako následok predchádzajúcej stavebnej činnosti vykonávanej žalovaným. Výška škody zodpovedá nákladom, ktoré museli vynaložiť, aby uviedli svoj poškodený byt do pôvodného stavu. Na pojednávaní dňa 14. 5. 2009 žalobcovia zobrali žalobu späť v časti 199,16 Eur. Ďalším podaním zo dňa 16. 6. 2011 žalobcovia zobrali svoj návrh späť v časti 392,85 Eur. Predmetom konania potom zostalo zaplatenie sumy 548,25 Eur.

Súd nárok žalobcov považoval za nedôvodný.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu na ul. J. č. XX v H., časť F. R.. V bytovom dome bývajú s ostatnými vlastníkmi bytov, ktorí dňa 3. 10. 2007 so žalovaným ako stavebníkom uzavreli Zmluvu o vstavbe bytov do povaly bytového domu súp. č. XXXX, v ktorom bývajú žalobcovia. Žalovaný sa v čl. III. bod 3.2 písm. c) zmluvy zaviazal, že v prípade poškodenia majetku alebo spoločných častí domu pri vykonávaní stavebných prác zabezpečí jej úpravu do pôvodného stavu. Preto bola uzavretá ďalšia Zmluva o nadstavbe bytov v bytovom dome zo dňa 30. 11. 2007. Stavebník mal dbať podľa čl. II. bodu 2.2.10 zmluvy, aby v čo najväčšej miere bolo zabezpečené predchádzanie vzniku škody na majetku vlastníkov bytového domu a v prípade jej vzniku sa v čo najkratšom čase odstránili škodlivé následky na vlastné náklady stavebníka. V dôsledku výkonu stavebných prác došlo k zamokaniu steny ich bytu. Preto dňa 23. 4. 2008 podali sťažnosť na Mesto Prešov, ako príslušný stavebný úrad. Podľa zápisnice zo dňa 14. 5. 2008 pri výkone stavebného dozoru sa žalovaný zaviazal po ukončení pokrývania strechy opraviť škody vzniknuté pri premočení najneskôr do 15. 7. 2008. Súčasne vyjadril ochotu do uvedeného termínu odškodniť morálne ujmu žalobcom v dôsledku zatečenia bytu jednorázovo vo výške 20.000,- Sk. Dňa 14. 7. 2008 žalovaný vyplatil sumu 20.000,- Sk ako nemajetkovú ujmu. Keďže žalobcovia neboli spokojní so stavom prác na odstraňovaní škôd v ich byte, sami potom začali s výkonom prác na odstraňovaní škôd. Opätovne podali ďalšiu sťažnosť dňa 26. 6. 2008 na Mesto Prešov. Ďalšie stretnutie bolo dňa 24. 7. 2008 medzi stavebným dozorom. Na konaní nedošlo k zhode vo veci odstránenia škôd po zatečení bytu a tak stavebný úrad odkázal žalobcov na náhradu škody na súdne konanie.

Podľa žalobcov k prvému zatekaniu došlo niekedy na jar roku 2008, keď zatiekla zrážková voda do bytu žalobcov. Druhýkrát to bolo na Veľkonočný pondelok toho istého roku. Ďalšie zatečenie bolo o ďalšie 2 týždne z dôvodu zlého spádovania na odkrytej streche. Najviac bola poškodená vstavaná skriňa, parkety, lustre a úplné zničená garniža. Aj keď žalovaný poslal pracovníka stavebnej firmy na odstránenie vád, ktorý opravoval stropy a steny, bolo potrebné odstrániť všetky omietku, urobiť novú a stenu vybieliť. Museli nanovo vymaľovať byt, prebrúsiť parkety, ďalej vyhodiť vstavanú skriňu a zakúpiť si novu. Skriňa bola po zatečení absolútne nepoužiteľná.

Žalovaný poukázal na to, že s rekonštrukciou a nadstavbou bytového domu začal po súhlase všetkých vlastníkov bytového domu. Podľa neho poskytol pracovníka p. J., ktorý vykonal opravy v byte žalobcov. Zaplatil aj za materiál na opravu bytu. Žalovaný spochybnil rozsah škody na skrini, pretože nedošlo k jej úplnému zničeniu. Práce, ktoré si vykonali žalobcovia, žalovaný považuje za nadštandardné a nie je ochotný ich uhradiť.

Na cenu skrine bol stanovený znalec Ing. E. O., ktorá v znaleckom posudku č. 2/2010 stanovila hodnotu skrine v rozpätí od 529,70 Eur do 568,30 Eur. Jednalo sa pôvodne o skriňu z roku 1958 a jej zostatková hodnota nebola viac ako 700,- Sk (23,23 Eur).

Žalovaný spochybnil znalecký posudok, pretože znalkyňa robila znalecký posudok na skriňu, ktorá už neexistovala, pričom dávala ocenenie na vstavané skrine v súčasných cenách.

Súd vypočul svedkov, a to dcéru žalobcov E. G., ktorá zhodne potvrdila zatečenie bytu, v dôsledku čoho bolo potrebné nanovo urobiť omietky v byte, ako na stenách tak na strope, potom malo dôjsť k vymaľovaniu bytu. Pracovník zabezpečený žalovaným okrem omietok vybielil byt, ale prebrúsenie parkiet a vymaľovanie si už vykonali žalobcovia sami. Vstavanú skriňu museli vyhodiť, obdobne aj garnižu, pretože boli zatekajúcou vodou znehodnotené. Obdobne vypovedal aj syn žalobcom E. G..

Vypočutý D. J., uvádzaný ako zamestnanec žalovaného uviedol, že u žalobcov vykonával opravu bytu a odmenu, ako aj materiál pre neho zabezpečoval žalovaný. Bolo potrebné oškrabať zamoknuté steny a strop, v čom mu pomáhali žalobcovia a ich deti. Podľa neho bolo zatečených menej ako polovica bytu. Žalobcovia po skončení opráv vyjadrili s opravami spokojnosť. Sám svedok uviedol, že bol zhrozený z toho, keď zistil rozsah zatečenia, pričom s takýmto poškodením vodou sa dovtedy ešte nestretol.

Svedok D. P. vymaľoval byt za dohodnutú odmenu 4.000,- Sk. Pôvodne byt bol nabielený, ale presvitali mokré fľaky zo zatečenia a tak bolo nevyhnutné vykonať aj farebný náter bytu.

Žalobcovia špecifikovali škodu tak, že pri oprave parkiet, a to pre vybrúsenie a nalakovanie je potrebné 198,25 Eur. Nákup materiálu preukázali faktúrami. Zakúpenie skrine bolo doložené faktúrou č. 179/2008 znejúce na čiastku 543,68 Eur. Za kúpu a dodatočnú montáž a dovoz si uplatnili len 350,- Eur, čo zodpovedá najnižšej cenovej ponuke za skriňu, ktorá je typovo podobná pôvodnej zničenej skrini. Preto žiadajú náhradu škody 548,25 Eur (350,- Eur + 198,25 Eur).

Žalovaný naďalej spochybňoval oprávnenosť nákupu materiálov, vykonaných prác a rozsah škody, pretože niektoré práce vykonali žalobcovia nad rozsah potrebný na odstránenie spôsobenej škody.

Súd nárok žalobcov posudzoval podľa a násl. , že každý, kto zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil ( ), pričom podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa sa uhrádza škoda v peniazoch. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia ( ). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný, pretože na základe Zmluvy o nadstavbe bytov v bytovom dome mal žalovaný v čo najväčšej miere zabezpečiť predchádzanie vzniku škody na majetku vlastníkov bytov v súvislosti s vykonávaním nadstavby a v prípade vzniku škody v čo najkratšom čase odstrániť škodlivé následky na vlastné náklady (čl. II. bod 2.2.10 zmluvy). Podľa doloženej fotodokumentácie na jar roku 2008 došlo k opakovanému zamoknutiu bytu žalobcov dažďovou vodou v dôsledku odkrytia a nezabezpečenia strechy. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice Stavebného úradu mesta Prešov zo dňa 14. 5. 2008. Sám žalovaný svoju zodpovednosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Sám žalovaný ako stavebník podľa zodpovedá za škodu spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou. Žalovaný nepreukázal také dôvody, ktoré by ho zbavili zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť žalovaného na náhradu škody v tomto prípade má charakter objektívnej zodpovednosti. Podľa , má potom nahradiť škodu vo forme peňažnej náhrady, resp. uvedením bytu do predošlého stavu. Na základe svedeckých výpovedí D. P., či p. J., ako aj deti žalobcov bol skonštatovaný rozsah poškodenia bytu žalobcov a inventára. Preto súd žalobcom priznal náhradu škody za zakúpenú skriňu v rozsahu 350,- Eur a náklady na uvedenie bytu do pôvodného stavu v rozsahu 198,25 Eur. Preto zaviazal žalovaného k náhrade škody 548,23 Eur.

Keďže žalobcovia zobrali čiastočne návrh späť, súd poukázal na , a konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa a to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa záviselo od znaleckého posudku, priznal žalobcom plnú náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobcovia boli zastúpení advokátom, ktorému je priznaná náhrada podľa vyhl. č. v celkovej výške 312,36 Eur a súdny poplatok 68,- Eur.

O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa a žalovaný bol zaviazaný k náhrade trov štátu na vyplatenom svedočnom 13, Eur, keďže bola preplatená náhrada svedkovi D. J., a to zo štátnych prostriedkov. Ďalej boli preplatené trovy znalkyni 168,56 Eur. Celkové trovy štátu predstavujú 181,59 Eur, ktoré je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný. Keď žalobcovia dokladali poškodenie bytu zrážkovou vodou, boli doložené fotografie zachytávajúce poškodenie stien. Fotografie v žiadnom prípade nepotvrdzujú poškodenie parkiet a stien v tomto byte. Sporná skriňa nebola nijako zatečená, ani plesnivá, nijako zrážkovou vodou dotknutá. Napriek tomu súd priznal žalobcom náhradu za túto skriňu v podobe zaplatenia novej skrine. Žalovaný tak isto poukazuje na to, že žalobcovia zobrali žalobu

čiastočne späť, čím potvrdili neadekvátnosť svojho nároku pri požadovaní náhrady za novú zhotovenú skriňu. Keď znalkyňa robila posudok, tak doložila cenové ponuky skríň, ale skrine predkladané v posudku so skriňou žalobcov nie sú totožné. Nie je pravdivé tvrdenie, že p. D. J. bol jeho zamestnancom. Ten bol zamestnancom subdodávateľa, t.j. p. R., ktorý vykonával stavebné práce. Je ničím nepodložené rozhodnutie súdu prvého stupňa zaplatiť žalobcom za farbu pri maľovaní stien, za omietky, za penu, lepidlá, pretože tento materiál bol dodaný pred opravou do bytu žalovaným. Samotný materiál bol zakúpený v dňoch 18. - 27. 6. 2008, ale p. J. začal v byte opravovať až v júli 2008. Žalovaný sa domnieva, že nákup skrine je doložený falošným dokladom, pričom pri cene za dodávku skrine sa uvádza suma 16.379,- Sk, ktorá skriňa má zrkadlo, ale pri novej fakturácii už čiastka 15.229,- Sk bez zrkadlových dverí. Nevie prečo sa potom prezentujú doklady na kúpu skrine za 16.379,- Sk. Žalovaný poukazuje na to, že žalobcovia si u firmy ULTRAPLAST, s.r.o. dali urobiť nové okná, takže vysprávky a maľovky stien súviseli skôr s montážou okien, nie s tvrdenou škodou v dôsledku zatekania do bytu. Nákup materiálu je evidentne po dátume vystavenia faktúry za dodávku okien. Faktúra je zo dňa 13. 6. 2008 a materiál je zakúpený až po 18. 6. 2008. V zápisnici zo dňa 14. 5. 2008 sa zaviazal nahradiť škodu do 15. 7. 2008, čo aj urobil. Žalobcom vyplatil hotovosť, preto považuje žalobu za nedôvodnú.

Právny zástupca žalobcov navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Na základe Zmluvy o vstavbe bytov do povaly bytového domu a Dodatku a Zmluvy o nadstavbe bytov v bytovom dome zo dňa 30. 11. 2007 žalovaný ako stavebník sa zaviazal predchádzať vzniku škody na majetku vlastníkov bytov. Žalovaný svojou prevádzkovou činnosťou, ako stavebník spôsobil škodu na majetku žalobcov. Porušením povinnosti spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá podľa . Žalovaný nepredložil žiadne liberačné dôvody na zbavenie sa zodpovednosti podľa . Že si žalobca ako stavebník objednal na vykonanie stavebných prác pri oprave bytu niekoho iného, je pre vec irelevantné. Sám žalovaný uznal rozsah a spôsob náhrady škody v zápisnici zo dňa 14. 5. 2008. Tu sa zaviazal ako morálnu ujmu žalobcom vyplatiť za zatečenie čiastku 20.000,- Sk. To sa týkalo len sťaženia za užívanie bytu po dlhší čas. Žalovaný mal tu aj záväzok na odstránenie škody, pričom podľa pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Pri starších veciach sa vychádza z ceny v čase poškodenia, nie z nadobúdacej hodnoty. Aj keď znalkyňa konštatovala nulovú zostatkovú hodnotu, resp. že predpokladaná cena je 700,- Sk, tak náhradná skriňa sa dá zabezpečiť za sumu zhruba 10.544,- Sk, t.j. 350,- Eur. Znalec v znaleckom posudku aj upravil cenu skrine bez zrkadiel na 15.229,- Sk (505,51 Eur.). Žalovaný nepreukázal stav bytu žalobcov, ale ani nevyvrátil poškodenie bytu žalobcov na parketách, maľbe, vstavanej skrine a nákladoch na uvedení do pôvodného stavu. Keďže žalovaný nemá žiadne liberačné dôvody, ktoré by ho zbavili zodpovednosti za vzniknutú škodu, žalobcovia navrhujú potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie vo veci samej je potrebné potvrdiť ako správne, pričom je potrebné zmeniť výrok rozsudku v časti trov konania. Pri rozhodnutí o náhrade škody sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a k tomu dodáva:

Vlastníci bytu a žalovaný uzavreli Zmluvu o nadstavbe bytov v bytovom dome súp. č. XXXX, kde v bode 2.2.10 zmluvy stavebník sa zaväzuje pri výstavbe bytov dbať na to, aby v čo najväčšej miere zabezpečil predchádzanie vzniku škodu na majetku vlastníkov bytového domu a v prípade jej vzniku sa zaväzuje v čo najkratšom čase odstrániť škodlivé následky na vlastné náklady. Zmluva bola uzavretá dňa 30. 11. 2007, ale pri výkone stavebných prác došlo k zatekaniu zrážkovej vody do bytu žalobcov, pretože došlo k rozobratiu strechy a k jej neprikrytiu. Žalobcovia sa sťažovali na Stavebný úrad - Mesto Prešov, ktorý zvolal na deň 14. 5. 2008 výkon Štátneho stavebného dozoru, kde potom v zápisnici zo dňa 14. 5. 2008 sa žalovaný zaväzuje, že po ukončení pokrývania strechy opraví škody vzniknuté po premočení najneskôr do 15. 7. 2008. Zároveň je ochotný odškodniť poškodených finančným vyplatením (morálna ujma v dôsledku zatečenia) 20.000,- Sk do spomínaného termínu. Samotní žalobcovia v zázname žiadajú úpravu celého bytu, t.j. omietky, maľby, parkety, skrine, a to všetko v súvislosti so zamokrením celého bytu v čo najkratšom čase. Tieto dve vyjadrenie znamenajú jednak vymedzenie škody zo strany žalobcov v dôsledku zatečenia zrážkovej vody do bytu, kde v zápise nie je žiadna výhrada zo strany žalovaného na rozsah poškodenia bytu, či veci v byte, ale je tam jasný prejav žalovaného, že preberá na seba zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) s tým, že je tu daná jeho zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou ( ), t.j. stavebnou činnosťou na streche nad bytom žalobcov. Ak neskôr žalovaný uvádza, že vyplatením čiastky 20.000,- Sk myslel náhradu za vzniklú škodu u žalobcov, jednoznačne tento zápis svedčí o tom, že čiastka 20.000,- Sk mala byť určitým morálnym odškodnením za ujmu v dôsledku sťaženia užívania bytu, ale je tam záväzok opraviť škodu vzniknutú po premočení najneskôr do 15. 7. 2008. Teda jednoznačne záväzok žalovaného, ako zaplatiť čiastku 20.000,- Sk, ako morálne odškodnenie vytopených žalobcov, tak aj odstraňovať škody na byte. Na rozsah škody, ktorá bola na byte žalobcov, boli vypočutí svedkovia, ktorí zhodne konštatovali, že došlo k zatopeniu bytu v celom rozsahu, napr. z vyjadrenia svedka D. J., ktorý bol zhrozený z toho, ako bol byt zatečený s tým, že prakticky boli zatečené všetky rohy, ale nie celé steny. Svedok ďalej uviedol, že bolo potrebné oškrabať omietku z celých stien, pretože čiastočné zoškrabanie by neplnilo svoj účel. Svedok J. potvrdil to, že so žalobcami, ich dcérou a synom robili opravy omietky, kde časť materiálu mal dodať žalobca, resp. niektorý materiál mu bol dodaný zo strany žalovaného, resp. firmy, ktorá pracovala pre žalovaného na rekonštrukcii bytového domu. Svedok aj vybielil byt, ale potreba ďalšej maľovky je potvrdená svedkom D. P.. Zabielenie bytu nestačilo, bolo potrebné vykonať ďalšiu kryciu maľbu. Žalovaný namietal to, že mal zaplatiť poškodenie vstavanej skrine, kde hodnota tejto skrine bola zisťovaná u nových dodávateľov, pričom posudzované skrine znalkyňou nezodpovedali skrini, ktorá bola pôvodne v byte žalobcov a mala byť zatečením poškodená a vyhodená žalobcami. Ak u žalobcov došlo k vzniku škody, že došlo k zatopeniu bytu a poškodeniu inventára bytu, v danom prípade vstávanej skrine, majú žalobcovia nárok na náhradu škody vo výške, ktorá by zodpovedala zabezpečeniu rovnakej náhrady z hľadiska aktuálnych cenových relácií. Keďže sa nemôže zabezpečiť tá istá skriňa, musí sa zabezpečiť obdobná skriňa, kde jej cenu vyjadruje aktuálna trhová situácia a ponuku, kde túto ponuku zhodnocoval znalec. Znalkyňa dospela k čiastke, resp. cenovej úrovni na podobné vstavané skrine v súčasnosti, čo podľa odvolacieho súdu zodpovedá najnižšej cene za porovnateľnú skriňu v terajšom období, kde sa táto cena pohybuje na úrovni 10.544,- Sk (ponuka firmy Komandor). Z hľadiska výšky sporu odvolací súd nepovažuje za racionálne ďalšie dokazovanie znalcom, čo by len navýšilo ďalšie trovy konania, ktoré by v konečnom dôsledku mohli prevýšiť aj hodnotu sporu z náhrady škody. Preto odvolací súd akceptoval v zhode so súdom prvého stupňa túto cenu skrine podľa znaleckého posudku. V dôsledku minimálne 3-násobného zatečenia bytu žalobcov, kde bola drevená podlaha (parkety), dá sa predpokladať, že na renovácii týchto parkiet bolo potrebné jednak prebrúsenie parkiet a ich neskoršie lakovanie, o čom žalobcovi doložili doklady v rozsahu nárokovaných ďalších 198,25 Eur. Odvolací súd v zhode s okresným súdom považuje za nesporný nárok žalobcov na náhradu škody v rozsahu 548,25 Eur, čo sú priame škody, ktoré vznikli žalobcom na majetku, jednak z dôvodov poškodenia skrine a jednak z nevyhnutných nákladov na obnovenie funkčnosti bytu a uvedenia do pôvodného stavu pri drevenej podlahe. Preto okresný súd rozhodol správne, ak zaviazal žalobcu k náhrade škody 548,25 Eur. S týmto rozhodnutím súdu prvého stupňa krajský súd súhlasí a v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje ako vecne správny. Zodpovednosť žalobcu za škodu je nesporná, zo zápisu zo dňa 14. 5. 2008 vyplýva uznanie zodpovednosti žalovaného za vznik škody na majetku žalobcov. Nie sú zistené žiadne liberačné dôvody na strane žalovaného, aby bolo možné znížiť alebo obmedziť zodpovednosť za škodu u žalovaného. Preto krajský súd musel s poukazom na a 420a uznať zodpovednosť žalovaného za škodu a povinnosť nahradiť túto škodu podľa , kde sa táto škoda uhrádza v peniazoch.

Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov. Pôvodne bola vedená žaloba na zaplatenie sumy 34.351,50 Sk. Žalobcovia neskôr zobrali žalobu späť jednak o sumu 6.000,- Sk (na pojednávaní dňa 14. 5. 2009) a ďalšie späťvzatie žaloby bolo urobené na pojednávaní dňa 20. 9. 2011, kde žalobcovia požadujú náhradu škody 548,25 Eur. To predstavuje 16.516,58 Sk. Aj keď vo veci bolo vykonané dokazovanie znalcom, kde súd vo veci mohol rozhodovať podľa , že aj keď má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Žalobcovia zobrali žalobu späť zhruba v polovici uplatneného nároku, preto súd pri rozhodovaní o trovách konania mal vychádzať podľa a rozhodovať o pomernom nároku účastníkov k náhrade trov konania. Znalecké dokazovanie sa týkalo len časti uplatneného nároku v rozsahu 350,- Eur a zvyšok nároku žalobcov na náhradu škody bol dokladovaný listinnými dôkazmi. Ak žalobcovia zobrali žalobu späť prakticky v polovici uplatneného nároku, potom čiastočným späťvzatím žaloby zavinili, že konanie muselo byť v prevyšujúcej časti zastavené. To má dôsledok na to, že nebolo možné priznať žalobcom plnú náhradu

trov konania. Keďže úspech žalobcov a žalovaného bol zhruba v polovici, potom krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo ( ).

Krajský súd zmenil výrok rozsudku o trovách štátu tak, že k ich náhrade zaviazal v polovici ako žalobcov tak aj žalovaného. Podľa štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže obidve strany sporu mali zhruba polovičný úspech, preto vynaložené trovy štátu na preplatenom svedočnom, či na znalečnom v celkovej výške 181,59 Eur bolo potrebné rozdeliť na obidve strany sporu. Preto sú žalobcovia v 1. a 2. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy štátu 90,80 Eur a takúto istú výšku ako náhradu trov štátu je povinný zaplatiť aj žalovaný.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Žalobcovia boli úspešní v odvolacom konaní, pokiaľ sa týka náhrady škody 548, Eur, preto úspešnejším žalobcom bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 51,- Eur. Žalobcovia sú zastúpení advokátom JUDr. Kačurom, ktorý podľa výhl. č. uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 51,- Eur. Jedná sa o dva úkony právnej pomoci s účtovanou odmenou po 25,51 Eur za vyjadrenie k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní. Zástupca žalobcov vychádza z toho, že jeden úkon právnej pomoci má hodnotu 17,88 Eur + 7,63 Eur je režijný paušál. Advokátska tarifa dáva možnosť zúčtovať 36,52 Eur za úkon, ale trovy konania sú návrhovým konaním, preto odvolací súd vychádzal z vyúčtovania trov urobených právnym zástupcom žalobcov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.