Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/440/2002

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky, Nám Gy. Széchényiho 10, Nové Zámky, IČO:30 807 484 proti povinnému: EUROPART TRADE, s.r.o, Komjatická 73, Nové Zámky, IČO:34 136 932 o zaplatenie 30,37 € (932 Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 náhradu trov exekúcie vo výške 14,21 €.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 6.2.2002 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 30,37 € (932 Sk) s príslušenstvom, keď poukázal na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie 7996/2001-OKaS zo dňa 19.9.2001 vydané Národným úradom práce.

Poverením tunajšieho súdu -8 zo dňa 7.3.2002 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Jozef Štorek, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len exekútor).

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.2.2012 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu ex offo výmazu povinného z obchodného registra. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 56,71 €.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinný do 31.8.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Exekučné konanie začalo pred dňom 21.2.2002, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi ( § 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 29.4.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. - 103 zo dňa 06.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2010, bola zrušená obchodná spoločnosť EUROPART TRADE, s.r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 2118/N sa vymazáva dňom 29.04.2011 obchodná spoločnosť EUROPART TRADE, s.r.o. so sídlom Komjatická 73, Nové Zámky, IČO: 34 136 932.

Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení .

Podobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať...“

V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 39,84 € /za 6 hodín exekučnej činnosti/, podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 6,64 € (2 úkony, získanie poverenia, doručenie upovedomenia,) a náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 0,93 € (poštovné), a 20% DPH vo výške 9,30 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 56,71 €.

Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.

Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd priznal exekútorovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s § 14 ods.1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), c), citovanej vyhlášky vo výške 6,64 € (teda 2x3,32 €, získanie poverenia, doručenie upovedomenia,), podľa § 14 ods.1 písm. a), ods.2 citovanej vyhlášky vo výške 6,64 € ( za jednu hodinu exekučnej činnosti, za vyhotovenie upovedomenia, vyhotovenie žiadosť ORPZ, daňový úrad). Súd je toho názoru, že jednotlivé úkony exekútorovi nemohli trvať takú dobu ako uviedol vo vyúčtovaní a z tohto dôvodu za každý z uvedených úkonov súd priznal dĺžku exekučnej činnosti v trvaní 10 min ako maximálnu dĺžku takéhoto úkonu, nakoľko sa jedná spravidla o úkon totožný v každej exekúcii a je teda predpoklad, že ide o úkon líšiaci sa iba nepatrne od úkonov v iných exekúciách robený na vopred vypracovaný vzor, a teda náročnosť takéhoto úkonu nemôže byť časovo náročná. Súd použil metódu sčítania času, nakoľko rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Súd musí skúmať účelnosť hodín vynaložených na exekúciu, nakoľko je predpokladom na priznanie odmeny súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že ak exekútor určí vo vyúčtovaní iba formálne dĺžku trvania úkonu jedna hodina a nešpecifikuje presný čas potrebný na jeho vykonanie, súd musí dĺžku trvania takéhoto úkonu prehodnotiť a určiť mu taký čas, ktorý je najprimeranejší k trvaniu daného úkonu. Podobný záver konštatoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 28. mája 2007.

Podľa § 22 citovanej vyhlášky priznal súd náhradu hotových výdavkov vo výške 0,93€ (poštovné).Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 14,21 €.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za prevzatie návrhu a vyhotovenie zmluvy o vykonaní exekúcie, nakoľko tieto úkony si duplicitne uplatňoval v odmene podľa § 15 ods. 1 písm. a), citovanej vyhlášky (získanie poverenia), ktoré mu boli všetky a v plnej výške priznané. Súd je toho názoru, že úkony žiadosť prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a zmluva o vykonaní exekúcie spolu úzko súvisia, pričom oba tieto úkony možno považovať za esenciálnu náležitosť žiadosti o udelenie poverenie, teda bez nich nemožno požiadať o udelenie poverenia, a preto je možné všetky tieto úkony spoločne subsumovať pod úkon získanie poverenia, ktorý bol odmenený paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1,3 citovanej vyhlášky. Súd poznamenáva, že tieto úkony možno zahrnúť pod administratívne práce, za ktoré je v zmysle § 25 citovanej vyhlášky náhrada zahrnutá v odmene exekútora. Súd nepriznal ani náhradu za návrh na zastavenie exekúcie , nakoľko tento úkon nie je potrebný na účelné vymáhanie nároku, ako to má na mysli § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, teda nejedná sa o úkony exekútora pri výkone exekučnej činnosti.

Súd napokon nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu DPH, nakoľko až Exekučný poriadok s účinnosťou od 1.9.2005 zaviedol pravidlo, podľa ktorého sa odmena exekútora zvyšuje o DPH. (obdobne aj v uznesení Krajského súdu v Nitre -34 zo dňa 30.6.2011, zo dňa 31.1.2012)

Na tomto názore súdu nemení nič ani ten fakt, že počnúc dňom 1.1.2012 začala platiť novela exekučného poriadku, podľa ktorej sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje nielen odmena exekútora, ale i náhrada hotových výdavkov, nakoľko v zmysle §36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, v danom prípade exekučné konanie začalo dňa 2.7.2004, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi, teda v období účinnosti Exekučného poriadku v znení do 31.8.2005, teda v čase keď Exekučný poriadok nezakotvoval pravidlo o DPH, a teda v zmysle ustanovení Exekučného poriadku (§ 238 ods. 1,2 Exekučného poriadku) nie je možné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku platné a účinné od 1.1.2012. Z daného teda vyplýva, že exekútorovi náhradu DPH možné priznať nebolo.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.

O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa k .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.