Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11Co-7-2023.pdf
PDF · 94.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42342546, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX G., zastúpenému: Advokátska kancelária ROSOVÁ HUSOVSKÁ, s.r.o., so sídlom Weberova 2, 080 01 Prešov, IČO: 51 290 901, o zaplatenie 6.127,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/73/2022-95 zo dňa 08.02.2023, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a IV.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatení 1 200 Eur.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4 927,34 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 250 Eur od 23.08.2019 do 12.12.2019, zo sumy 250 Eur od 23.08.2019 do 17.02.2020, zo sumy 200 Eur od 23.08.2019 do 31.03.2020 a zo sumy 4 927,34 Eur od 23.08.2019 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, ods. 2, ods. 3; § 563 Občianskeho zákonníka, podľa § 144, § 145 ods. 1, ods. 2 a ods. 3; § 146 ods. 1, ods. 2 CSP.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom vydaným Okresným súdom v Bardejove zo dňa 17.07.2019 pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, právoplatným dňa 23.08.2019, uznaný za vinného, že svojim konaním popísaným podrobne v skutkovej vete trestného rozkazu uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu škodu vo výške 6.127,34 eur; teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu, a tým mu spôsobil väčšiu škodu, čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Za to mu súd uložil trest odňatia
slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu uloženého trestu v trvaní 12 mesiacov. Žalovaný súdu predložil doklady o realizovaných čiastkových úhradách žalovanej sumy, a to vo výške 500,- eur 08.08.2019, 250,- eur 12.12.2019, 250,- eur 17.02.2020 a vo výške 200,- eur 31.03.2020. S poukazom na uvedené a preukázané úhrady žalobca pred začatím pojednávania nariadeného na deň 08.02.2023 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 1.200,- eur a v uvedenej časti žiadal konanie zastaviť. Súd prvej inštancie preskúmal finančné a majetkové pomery žalovaného so zistením, že pôsobil ako samostatne zárobkovo činná osoba do 18.12.2020, pričom podľa predloženého daňového priznania v roku 2020 nedosiahol žiaden príjem. Od 01.06.2021 je zamestnaný s uvedením mesačného vymeriavacieho základu v sume 100,- eur. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani motorového vozidla. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 6.127,34 eur, ktorú od žalobcu prevzal za účelom kúpy stavebného materiálu určeného na realizáciu stavby vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný napriek tomu, že si dohodli presný termín začatia realizácie stavebných prác, tieto nezačal a objednaný a zaplatený stavebný materiál nedodal. Za uvedené konanie bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom vydaného Okresným súdom Bardejov zo dňa 17.07.2019 pod sp. zn. XX/XXX/XXXX s dátumom právoplatnosti 23.08.2019. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalovaný časť uvedenej sumy vo výške 1.200,- eur žalobcovi formou viacerých splátok vrátil.
4. Keďže v uhradenej časti zobral žalobca žalobu späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd prvej inštancie konanie postupom podľa § 144 - 146 CSP zastavil. Vyhovel žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.927,34 eur, teda v sume, ktorá medzi stranami sporná nebola s 5 % úrokom z omeškania ročne určeným v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od 23.08.2019 do zaplatenia. Súčasne vyhovel žalobe o zaplatenie 5% úroku z omeškania ročne z úhrad realizovaných po právoplatnosti trestného rozkazu, a to zo sumy 250,- eur od 23.08.2019 do 12.12.2019, zo sumy 250,- eur od 23.08.2019 do 17.02.2020 a zo sumy 200,- eur od 23.08.2019 do 31.03.2020 a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania zamietol. Suma 500,- eur totižto bola žalobcovi uhradená 08.08.2019, teda ešte pred dátumom odkedy si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania.
5. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovaného o povolenie splátok podľa § 232 ods. 3 s poukazom na jeho doterajší, nezodpovedný, prístup k plneniu si povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi, ktoré vzniklo jeho protiprávnym konaním, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený. Z predložených dokladov o úhradách vyplýva, že poslednú úhradu realizoval žalovaný takmer pred tromi rokmi dňa 31.03.2020. Napriek tomu, že podľa jeho návrhu zo septembra roku 2022 bolo v jeho schopnostiach a možnostiach realizovať splátky vo výške 50,- eur bez toho, aby došlo k ohrozeniu uspokojovania jeho základných životných potrieb, do dátumu nariadeného termínu pojednávania 08.02.2023 nerealizoval žiadnu úhradu. Je nepochybné, že v prípade, ak by žalovaný pravidelne v prospech žalobcu uvedené splátky poukazoval, bola by jeho pohľadávka ku dňu podania žaloby splatená v rozsahu 50 %, a preto súd prvej inštancie nevidí zákonný dôvod s poukazom na doterajší postoj žalovaného na povolenie splátok bez preukázania jeho reálnej schopnosti tieto riadne platiť.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal pomernú časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a neúspechu v spore v rozsahu 70 %.
7. Žalovaný odvolaním podaným v zákonom stanovenej lehote napadol II. a IV. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) CSP. Poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie žiadal o povolenie splácať dlh v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, keďže pracuje len na dohodu a má dve vyživovacie povinnosti. Uviedol, že do zlej finančnej situácie sa dostal aj po tom, čo syn žalobcu opakovane písal zlé referencie o žalovanom na webových stránkach, a to aj po jeho upozornení a po splácaní splátok, na základe čoho žalovaný neskôr stratil zákazky a dostal sa do platobnej neschopnosti. V súčasnosti je tak v situácii, že bude musieť požiadať o osobný bankrot, pretože nevládze splácať ani odvody na sociálne poistenie a zdravotné poistenie, pričom už teraz má dlh na poistnom cca 12.000,- eur. Namieta tiež výrok o priznaní trov žalobcovi, a to z rovnakých skutkových dôvodov svedčiacich o jeho nemajetnosti, z čoho vyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. O výnimočnej situácii svedčí aj to, že žalovaný má ustanoveného advokáta rozhodnutím Centra právnej pomoci. Žalovaný žiada napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd povolí žalovanému splácať jeho dlh v splátkach vo výške 50,- eur mesačne a zmení výrok o trovách tak, že náhradu trov konania účastníkom konania neprizná.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaným uvádzané skutočnosti boli náležite a riadne posúdené súdom prvej inštancie, pričom samotné neumožnenie splácať dlh žalovaného v splátkach nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Závery prvoinštančného súdu vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom rozsudku sú dostatočne zrozumiteľné, zákonné a vecne správne, odvolací súd sa s nimi stotožnil a v celom rozsahu na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 232 ods. 3 CSP stanovuje lehotu na plnenie rozhodnutím uloženej povinnosti, pričom základná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákon pripúšťa výnimku z uvedenej trojdňovej lehoty, keď je daná možnosť súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach.
14. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Konajúci súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporných strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenie snahy o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
15. Ak mal súd prvej inštancie za to, že v danej veci je potrebné určiť na plnenie dlhšiu lehotu ako tri dni, resp. povoliť plnenie v splátkach, muselo byť jeho rozhodnutie podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili jeho záver, že vzhľadom na povahu veci, nepriznaný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
16. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o nepovolení zaplatenia priznaného plnenia (dlhu) žalovaným v splátkach vychádzal z dokazovania vykonaného napriek procesnej pasivite žalovaného. Žalovaný napriek tomu, že v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že svoje príjmy vie preukázať dohodou o pracovnej činnosti a vie tiež preukázať mesačné výdavky jeho domácnosti, žiadne takéto dôkazy v konaní nepredložil. Súd prvej inštancie zabezpečil informácie o majetkových pomeroch žalovaného na návrh žalobcu prostredníctvom lustrácie v katastri nehnuteľnosti, prostredníctvom Daňového úradu Prešov a prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov. Napriek tomu, že zabezpečené informácie svedčia o nízkych dokladovaných príjmoch žalovaného, žiadnym spôsobom nebola v konaní žalovaným preukazovaná jeho celková finančná situácia ani iné majetkové pomery, s výnimkou vlastníctva nehnuteľnosti, pričom samotné súdom zistené príjmy žalovaného vo výške 100,- eur mesačne od spoločnosti, v ktorej pôsobí ako konateľ, zjavne môžu postačovať na krytie jeho
bežných životných nákladov, na zabezpečovanie dvoch vyživovacích povinností a zároveň na úhradu ním navrhovaných mesačných splátok žalobcovi vo výške 50,- eur iba veľmi ťažko. Navyše, žalovaný v daňových priznaniach podaných ním ako samostatne zárobkovo činnou osobou za roky 2019 a 2020 vykázal v jednom prípade ročný základ dane v sume 3.930,12 (za rok 2019), resp. nulový základ dane (rok 2020). Napriek takejto nízkej úrovni príjmov dokázal žalovaný v rozmedzí mesiacov december 2019 až marec 2020 uhradiť žalobcovi spolu 700,- eur. Uvedené skutočnosti svedčia o správnosti záveru súdu prvej inštancie, že návrh žalovaného na úhradu sumy 50,- eur mesačne, prednesený v jeho odpore proti platobnému rozkazu zo septembra 2022, dokazuje jeho schopnosť už v tom čase realizovať tieto splátky bez ohrozenia uspokojovania jeho základných životných potrieb. Napriek tomu neboli zo strany žalovaného až do termínu pojednávania súdu prvej inštancie realizované žiadne splátky, ich realizáciu napokon žalovaný netvrdil ani v podanom odvolaní. Žalovaný síce v odvolaní tvrdil, že jeho finančná situácie je natoľko zlá, že bude musieť vyhlásiť osobný bankrot, avšak do času rozhodovania odvolacieho súdu sa tak podľa informácií z verejných registrov nestalo.
17. Ako už bolo zdôraznené, v zmysle súdnej praxe patrí k okolnostiam, ktoré je potrebné pri zvažovaní postupu podľa § 232 ods. 3 CSP brať do úvahy, patrí aj platobná schopnosť žalovaného a prejavenie snahy o plnenie záväzku žalovaným.
18. Žalovaný sám nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce v intenciách doposiaľ uvedeného jeho výnimočne nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje jeho dlh voči žalobcovi uhradiť v lehote troch dní. Žalovaný zostal v konaní nečinný a dôvody pre povolenie zaplatenia priznaného peňažného plnenia žalobcovi v splátkach nad rámec zistení súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný tiež napriek tomu, že nárok žalobcu je dôsledkom úmyselného majetkového trestného činu žalovaného voči žalobcovi, prejavil snahu o uhradenie dlhu žalobcovi iba v čase rozhodovania o jeho vine a treste a v krátkom čase po tomto rozhodnutí. Žiadnu inú snahu o postupné splatenie dlhu, ktorého existencia aj výška mu bola známa, neprejavil, a to ani po začatí súdneho konania. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne nachádzajúceho sa na č.l. 78 súdneho spisu bol žalovaný zamestnancom spoločnosti A. H., I. od júna 2021, pričom jeho vymeriavací základ bol od tohto obdobia rovnaký ako v septembri 2022, kedy deklaroval možnosť uhrádzať mesačne sumu 50,- eur. Žalovanému teda zrejme nič nebránilo minimálne počas tohto obdobia žalobcovi dobrovoľne plniť. Napriek tomu žalovaný ani v priebehu súdneho konania žalobcovi dobrovoľne dlh neplnil, namiesto toho vo svojom odvolaní poukazuje na to, že jeho nepriaznivú finančnú situáciu spôsobil primárne žalobca, ktorý písal na žalovaného na internete negatívne recenzie. Túto obranu žalovaného považuje odvolací súd, s ohľadom na trestnú činnosť žalovaného voči žalobcovi, za krajne neprístojnú.
19. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody pre určenie dlhšej lehoty na zaplatenie súdom priznaného peňažného plnenia, resp. na umožnenie uhradiť dlh žalovaného v splátkach (§ 232 ods. 3 druhá veta CSP).
20. Žalovaný poukázaním na svoju zlú finančnú situáciu argumentoval aj svoj návrh na rozhodnutie súdu o trovách konania v zmysle § 257 CSP.
21. Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným, sociálnym pomerom strán sporu, a rovnako prihliada aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je na mieste aplikovať ustanovenie o trovách konania podľa § 257 CSP.
22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje závery uvedené v rámci odôvodnenia tohto rozsudku v časti týkajúcej sa povolenia splácania dlhu žalobcu v splátkach a konštatuje, že s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a na správanie žalovaného pred a po podaní žaloby nezistil na strane žalovaného dôvody pre uplatnenie postupu podľa § 257 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku priznaných trov prvoinštančného konania ako aj odvolacieho konania ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).