Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-61-2012.pdf
PDF · 74.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/61/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, proti povinnému: IMO - Zlaté Moravce, s.r.o., Radlinského 8, Zlaté Moravce, IČO: 34 150 587, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 04. 10. 2006, o vymoženie sumy 75,68 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. Er/4359/2002 a u súdnej exekútorky JUDr. Lucii Žužovej, ul. Okružná 5, Michalovce pod sp. zn. Ex 2810/2002, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. Er/4359/2002-23 zo dňa 8. augusta 2011 v časti o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Lucii Žužovej trovy exekúcie vo výške 39,83 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 238, § 57 ods. 1 písm. g/, h/, ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 107 ods. 1, 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra, č. k. 31CbR/269/2005-15 zo dňa 01. 08. 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 08. 2006 bola spoločnosť IMO - Zlaté Moravce, s.r.o. zrušená bez likvidácie a z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola spoločnosť dňa 04. 10. 2006 ex offo vymazaná. Vzhľadom na to, že povinný ako právny subjekt zanikol, čím zanikla aj jeho procesná spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, vyhlásil súd exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.
O trovách exekúcie súdnej exekútorky súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199, § 200 ods. 1, 2 a § 203 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, tak, že súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške v sume 39,83 eur vrátane 20% DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdnej exekútorky vo výške 23,90 eur za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu a za 4 úkony exekučnej činnosti a z náhrady hotových výdavkov vo výške 15,93 eur za poštovné, spotrebný materiál, kopírovanie spisu.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 08. 08. 2011 v časti o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trpí inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na ust. § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré určujú, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný a len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku a či mohol pri náležitej starostlivosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Mal za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti o trovách exekúcie dostatočne neodôvodnil a ani nevysvetlil, v čom videl splnenie podmienok na uplatnenie výnimky z uvedenej zásady a prečo oprávnený „pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie“. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať správnosť súdneho rozhodnutia a umožniť jeho kontrolu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Uviedol, že samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a nemožno mu uložiť náhradu trov exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, keďže Exekučný poriadok v ust. § 203 presne stanovuje podmienky, za ktorých možno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie a pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. K zastaveniu exekúcie v predmetnej veci nedošlo zavinením oprávneného, ale z dôvodu zániku povinného ku dňu 04. 10. 2006 výmazom z Obchodného registra ex offo bez právneho nástupcu. Oprávnený teda v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (t. j. že v budúcnosti dôjde k zániku povinného subjektu výmazom z obchodného registra), preto by nemal byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Poukázal i na uznesenie ÚS SR, sp. zn. ÚS 83/2010-17, z ktorého vyplýva, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23. 11. 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že neprizná súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 08. 08. 2011 v časti o tretieho výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 11. 10. 2002, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného zo dňa 02. 10. 2002 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 2Rob/78/01-34 vydaného Okresným súdom Nitra dňa 31.01.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 07. 2001. Súd prvého stupňa vydal dňa 04. 11. 2002 poverenie pre súdnu exekútorku JUDr. Luciu Žužovú na vykonanie exekúcie na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 27. 05. 2011 postúpila súdna exekútorka súdu prvého stupňa návrh oprávneného na zastavenie exekúcie a vyúčtovala si trovy exekúcie vo výške 62,73 eur. Dňa 08. 08. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Lucii Žužovej trovy exekúcie vo výške 39,83 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver o uložení povinnosti oprávnenému nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v časti o trovách exekúcie bez toho, aby tieto dôvody opakoval.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.
Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak teda v prípade zastavenia exekúcie nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa správne na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko zánikom povinného nastáva totožná situácia ako pri nemajetnom povinnom, pretože zo strany povinného neexistuje objektívna možnosť uhradiť trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.