Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-38-2012.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/38/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti o H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F., Na R. XXXX/XX-XX, do plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dieťa rodičov: matky C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F., Na R. XXXX/XX-XX a otca E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P., J. XXXX/XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 10C/89/2010-147, zo dňa 23. februára 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd určil otcovi povinnosť platiť na výživu H. H., za obdobie od 1.9.2010 do 26.4.2011 sumu 60 eur mesačne, za obdobie od 1.10.2011 do budúcna sumu 60 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám H. H.. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 344,86 eur, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur, splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd konanie o návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 27.4.2011 do 30.9.2011 a taktiež v časti požadovaného zvýšenia výživného presahujúceho sumu 60 eur mesačne za obdobie od 1.9.2010 do 26.4.2011 a za obdobie od 1.10.2011 do budúcna zamietol. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7P/321/2004-26 zo dňa 25.1.2005. Žiadnemu z účastníkov na náhradu trov konania nepriznal.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na t.č. už plnoletého H., došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Výživné bolo naposledy upravené ešte v roku 2005, odkedy uplynulo sedem rokov a výdavky na potreby H. sa značne zvýšili. V čase posledného rozhodnutia bol žiakom druhého stupňa ZŠ a v súčasnosti je v maturitnom ročníku na strednej škole. Zvýšili sa výdavky na úhradu bežných životných potrieb H. ako aj v súvislosti s jeho štúdiom a zhoršeným zdravotným stavom. V zmysle citovaného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je výška výživného závislá od možnosti a majetkových pomerov povinného, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada aj v prípade, že sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu určitého majetkového prospechu. Súd pri posudzovaní pomerov povinného otca zohľadnil aj jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti k plnoletým dcéram E. a J., obom študujúcim na vysokej škole, ako aj na skutočnosť, že časť výdavkov týchto detí je hradená aj zo sociálneho štipendia, ktoré obe
poberajú. Po zvážení potrieb H. v rozhodnom období od 1.9.2010, ako aj pomerov otca, jeho možností a schopností, súd zvýšil výživné na H. za obdobie od 1.9.2010, kedy nastúpil do tretieho ročníka strednej školy a v tomto mesiaci bol podaný aj návrh na zvýšenie výživného, do 27.4.2011, t.j. do evidencie otca na úrade práce na sumu 60 eur mesačne. V tomto čase bol otec dobrovoľne nezamestnaný a živil sa z príležitostných príjmov, ktorých výšku nepreukázal. Za obdobie od 27.4.2011 do 30.9.2011, teda v období kedy bol otec riadne evidovaný úradom práce ako uchádzač o zamestnanie, súd návrh na zvýšenie výživného zamietol, a teda v tomto období ostala vyživovacia povinnosť otca voči H. v nezmenenej výške 33,19 eur mesačne tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 7P/321/2004-262, nakoľko v tom čase nebol otec schopný platiť na syna vyššie výživné pre nepriaznivé pomery. Pomery otca sa zmenili od 1.10.2011, nakoľko v priebehu mesiaca septembra 2011 sa zamestnal a v októbri mu bola prvýkrát vyplatená mzda zo zamestnania. Výška jeho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý dosahuje od vzniku súčasného pracovného pomeru sa v porovnaní s príjmom, ktorý dosahoval v roku 2005 zvýšila o viac než 90 eur mesačne a súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že otec sa vlastným konaním vzdal majetku, ktorý mohol nadobudnúť dedením po svojej matke, a teda mohol sa stať spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností vo výške 1/2-ice. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa dlhodobo o syna H. žiadnym spôsobom nezaujímal a riadne neplatil ani pôvodne určené výživné. Pokiaľ bolo požadované zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ako súd určil a tiež aj za obdobie od 27.4.2011 do 30.9.2011, v tejto časti súd návrh z dôvodu neprimeranosti zistených pomerov na strane povinného otca zamietol. Zároveň vyčíslil zameškané výživné na H. za obdobie od 1.9.2010 do 26.4.2011 a následne od 1.10.2011 do vyhlásenia rozsudku v celkovej výške 344,86 €. Zameškané výživné predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným vo výške 60 eur a výškou pôvodne určeného výživného 33,19 eur, čo predstavuje 26,81 eur mesačne. Za obdobie mesiacov september 2010 až marec 2011 je zameškané výživné 187,67 eur (7 x 26,81 eur), za 26 dní mesiaca apríla 2011 je zameškané výživné 23,14 eur (26 x 0,89 eur) a za mesiace október 2011 až február 2012 je zameškané výživné 134,05 eur (5 x 26,81 eur). Vzhľadom na súčasné pomery otca s prihliadnutím na počet a výšku jeho vyživovacích povinností, súd povolil otcovi splácať vyčíslené zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške 20 eur, ktorých splatnosť je bližšie upravená vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Voči citovanému rozsudku podal odvolanie otec. Nesúhlasí so zvýšením výživného. Podľa zistených skutočností o príjmoch a výdajoch jeho detí, ktoré žijú v spoločnosti s matkou, majú vyšší príjem ako on. Žiada preto o prehodnotenie a seriózne rozhodnutie o výške výživného na plnoletého H., ak mu má zostávať na stravu menej ako 60 eur, tak sa mu neoplatí pracovať, ani žiť.
H. H. vo vyjadrení uvádza, že odkedy otec opustil ich spoločnú domácnosť, vyhýba sa plneniu výživného na neho a jeho sestry. Aj napriek tomu, že zo základnej školy nastúpil na strednú - Obchodnú akadémiu v Dolnom Kubíne, doteraz s matkou o zvýšenie výživného nežiadali, aj keď by to bolo opodstatnené, nakoľko mal mnohé zdravotné komplikácie vrátane hospitalizácie v nemocnici, ktoré si vyžiadali aj zvýšené náklady na lieky. Okrem toho sa znížili príspevky zdravotnej poisťovne na okuliare, čo tiež zvýšilo jeho životné náklady. Štúdium na strednej škole je tiež finančne náročnejšie ako na základnej škole. Príjmy matky nepostačujú na pokrytie všetkých nákladov, nakoľko aj výživné od otca musí byť vymáhané prostredníctvom súdneho exekútora. Príjem rodiny, na ktorý sa otec odvoláva, je príjmom na štyroch dospelých ľudí, z toho dve sestry študujú na vysokej škole mimo Dolného Kubína. Pokiaľ otec poukazuje na to, že mu nezostáva z príjmu dosť prostriedkov na živobytie, je to aj z toho dôvodu, že musí splácať zameškané výživné, ktoré neplatil vlastnou vinou.
Kolízny opatrovník navrhol rozsudok potvrdiť.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu.
Hmotnoprávnym dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) na strane či už osoby oprávnenej na výživné alebo osôb povinných - matky a otca.
V danom prípade je nepochybné, ako to vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozsudku, že na strane H. H. nastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Naposledy bolo výživné určené v roku 2005, v tom čase mal. H. navštevoval druhý stupeň základnej školy. V súčasnosti navštevuje 4. maturitný ročník Obchodnej akadémie v Dolnom Kubíne a je nepochybné, že ide o finančne najnáročnejšiu časť štúdia, kedy okrem bežných výdavkov na školské potreby a učebnice vznikajú náklady na stužkovú (ktoré boli uhradené vo výške 150 eur mesačne, ako aj výdavky na špeciálne školské potreby v súvislosti s maturitou). Z hľadiska veku H. je nepochybné, že podstatne narástli aj náklady na stravovanie, oblečenie, obuv, hygienické potreby, výdavky na duševný rozvoj, ako napr. návšteva kina, divadla a pod.. V prvostupňovom konaní bolo preukázané, že H. má zhoršený zdravotný stav, pravidelne užíva lieky a spreje, s ktorými sú spojené pravidelné doplatky a nosí okuliare. Súd je tiež povinný prihliadnuť na nárast životných nákladov, ktoré nepochybne od poslednej úpravy výživného vzrástli.
Výživné musí byť spôsobilé pokryť všetky pravidelné ako aj náhodne sa vyskytujúce potreby dieťaťa. Výška výživného je však determinovaná možnosťami a schopnosťami rodičov. Potreby dieťaťa môžu byť preto uspokojované iba do tej miery, do akej to zodpovedá možnostiam a schopnostiam rodičov.
Je nepochybné, že uspokojovanie všetkých potrieb H. by si vyžadovalo určenie výživného vo vyššej výške. Stanovené výživné 60 eur mesačne je spôsobilé pokryť iba základné potreby H..
Matka dieťaťa, napriek jej zlému zdravotnému stavu a priznanej invalidite, pracuje, aby zabezpečila nevyhnutné potreby troch dospelých detí, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť a s ktorými žije v spoločnej domácnosti, pričom im zabezpečuje aj bytové potreby, na ktorú skutočnosť súd musí prihliadnuť.
Okresný súd určil zvýšené výživné otcovi vo výške 60 eur mesačne, ktoré zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam. Od nástupu otca do zamestnania je nepochybné, že vychádzajúc z jeho čistého zárobku vo výške 418,54 eur až 466,58 eur mesačne je aj po zohľadnení jeho nevyhnutných výdavkov a ďalších dvoch vyživovacích povinností k dcéram schopný zaplatiť ustanovené výživné.
Pokiaľ okresný súd určil zvýšené výživné otcovi aj za obdobie dobrovoľnej nezamestnanosti od 1.9.2010 do 26.4.2011, toto rozhodnutie možno považovať za vecne správne. Pri určovaní výživného sa neprihliada iba na skutočný reálny príjem a majetkové pomery povinného rodiča, ale aj na príjem, ktorý vlastným zavinením opomenul dosiahnuť - vychádza sa teda z jeho potencionálnych možností a schopností. Tým, že otec počas nezamestnanosti sa nezaevidoval a nespolupracoval s príslušným Úradom práce, neprejavil dostatočné úsilie za účelom získania príjmu na zabezpečovanie vyživovacej povinnosti, ide teda o otcom zavinený stav, ktorý nemôže ísť na ťarchu H., ktorý je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov.
Pri zvýšení výživného okresný súd správne prihliadol na majetkový prospech, ktorého sa otec vzdal, neprijatím dedičstva po matke, kde aktíva dedičstva predstavovali 23.235 eur a otec mal polovičný dedičský podiel.
Vzhľadom na zistené skutočnosti možno považovať zvýšené výživné 60 eur mesačne za výživné zodpovedajúce potrebám Michala s prihliadnutím na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov.
Okresný súd tiež správne vyčíslil dlh na výživnom za minulé obdobie, počnúc od zvýšenia výživného a uložil otcovi dlh splácať v splátkach.
Krajský súd z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.