Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/189/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka, a členiek JUDr. Renáty Smajdovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B., proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, Košice, IČO: 00215783, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. z 18.08.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Z a m i e t a návrh žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému sprístupniť informácie.

III. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Podaním z 26.06.2020 požiadala žalobkyňa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B. (ďalej len „žalobkyňa“ ) Okresný súd Košice I (ďalej aj „povinná osoba“ alebo „prvostupňový orgán“) ako povinnú osobu podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých informácií v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o sprístupnenie informácií a to zaslanie kópie odvolania plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 21.09.2020 žalobcami vo veci vedenej Okresným súdom Košice I pod. sp. zn. .

2. Žalobkyňa žiadala sprístupniť uvedené informácie slovenskou poštou na adresu, ktorú v žiadosti uviedla.

3. Okresný súd Košice I rozhodnutím č. z 08.07.2020 nevyhovel žiadosti žalobkyne (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu“). V odôvodnení predmetného rozhodnutia poukázal na a uviedol, že žalobkyňa môže ako účastníčka konania požiadať o nahliadnutie do súdneho spisu.

4. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. z 18.08.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) a to tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa požadovala sprístupnenie informácie, ktoré je podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií vylúčené zo sprístupnenia a to aj s poukazom na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho rozhodnutí sp.

zn. z 18.02.2010. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru poskytnutie informácie bolo žalobkyňou nesprávne právne kvalifikované podľa zákona o slobode informácii, pričom správne malo ísť o informácie poskytnuté účastníkovi konania na súde.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

5. Žalobkyňa sa žalobou doručenou 15.10.2020 v čase jej podania vecne a mieste príslušnému Krajskému súdu v Košiciach domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu a uloženia povinnosti žalovanému v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sprístupniť jej požadovanú informáciu a to zaslanie kópie odvolania plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 21.09.2010 zo strany žalobcov v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. a v prípade, že sa takáto listina v spise nevyskytuje vydať jej písomné potvrdenie o tom, že takáto listina v spise neexistuje. Zároveň navrhla, aby jej súd priznal náhradu trov konania.

6. Žalobkyňa v podanej žalobe v prvej argumentačnej línii namietala, nesprávne posúdenie veci žalovaným. Konkrétne podľa jej názoru § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií obmedzuje sprístupnenie informácií povinnej osoby ak sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu. Argumentovala tým, že rozhodovacou činnosťou súdu nie je obsah spisu ale činnosť konkrétnych sudcov, ktorí na základe vykonaného dokazovania svojimi rozumovými úvahami dospejú ku konkrétnemu rozhodnutiu, kde typickým príkladom je zápisnica o hlasovaní senátu súdu s uvedením, ako ktorý sudca hlasoval. Otázka, či sa nejaká listina v spise vyskytuje, a aký je obsah tejto listiny nie je podľa jej názoru rozhodovacou činnosťou súdu, ale je výlučným obsahom spisu. Pri listine odvolanie plnomocenstva nejde ani o dôkaz, keďže odvolanie plnomocenstva upravuje len procesné vedenie súdneho konania.

7. V ďalšej argumentačnej línii žalobkyňa namietala, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že sprístupnenie požadovanej informácie je možné nahradiť nahliadnutím do spisu, keďže je zároveň účastníčkou konania. Na Okresnom súde Košice I prebehlo konanie pod sp. zn. a ona požiadala o slobodný prístup k informáciám v tomto konaní, nakoľko sa z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. dozvedela, že súd mal disponovať odvolaním plnomocenstva žalobcov zo dňa 21.09.2010. Takéto odvolanie plnomocenstva však podľa jej tvrdenia nikdy zrealizované nebolo a ona má vážne podozrenie, že uvedená listina bola neznámou osobou sfalšovaná a doložená do spisu. Nesúhlasí s tvrdením správnych orgánov, že ňou požadované informácie nespadajú pod ustanovenia zákona o slobode informácií a teda ide o nesprávne právne posúdenie veci podľa . Je toho názoru, že jej žiadosť spadá pod ustanovenia tohto zákona a k požadovanej informácii sa nemôže dostať inou cestou. Potrebuje kvalifikované oznámenie zo strany súdu, či uvedená listina sa v spise nachádza alebo nenachádza, pretože ona ako účastník konania pri nahliadnutí do spisu, nemôže ako súkromná osoba žiadne také potvrdenie vydať a okrem toho nikdy nebude mať istotu, či jej je predložený k nahliadnutiu celý spis, keďže pri ďalšom nahliadaní do spisu zistila, že v spise boli ďalšie listiny, ktoré tam predtým neboli, hoci z časového hľadiska tam mali byť už pri prvom nahliadaní do spisu. Zároveň vyslovila vážne podozrenie, že Krajskému súdu v Košiciach nebol pri rozhodovaní o jej odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. predložený celý spis, ale cca 200 strán chýbalo. Uviedla, že má pocit, že príslušné justičné orgány ju odbíjajú s jej oprávnenými požiadavkami s cieľom zakryť fatálne zlyhanie Okresného súdu Košice I, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. nielen, že nezabezpečil riadne vedenie spisu, ale dokonca umožnil, aby niekto do spisu predložil sfalšovanú listinu a následne sa snažil znemožniť prešetrenie tejto skutočnosti.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11.02.2021 po opise priebehu administratívneho konania poukázal na to, že svoje rozhodnutie založil na právnom názore, že žalobkyňou požadovaná informácia sa týkala rozhodovacej činnosti súdu v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a preto jej sprístupnenie bolo potrebné obmedziť. Tento jeho právny názor vychádza z ustálenej judikatúry, na ktorú poukázal aj v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť.

9. Žalobkyňa v replike z 24.02.2021 nad rámec tvrdení obsiahnutých v žalobe uviedla, že žalovaný sa vôbec nevyjadril k jej tvrdeniu o tom, že pri využití jej práva ako účastníka konania nahliadnuť do spisu nemôže žiadať žiadne potvrdenie o tom, kto do spisu založil určitú listinu, resp. či sa v

spise nachádza alebo nenachádza. Taktiež sa nevyjadril k jej tvrdeniu, že nemôže mať istotu, či jej je k nahliadaniu predložený celý spis. Žalovaný nijako nevyvrátil jej tvrdenia obsiahnuté v žalobe. K žalovaným citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uviedla, že toto rozhodnutie sa týkalo žiadosti o spisové značky 1146 súdnych konaní a príslušný súd takúto informáciu v čase podania žiadosti nemal ale musel by ju vytvoriť. Je teda zrejmé, že predmetné rozhodnutie sa netýka tohto prípadu, ktorý je predmetom konania a preto ním žalovaný nemôže argumentovať pri preukazovaní správnosti jeho právneho názoru na vec.

10. Žalovaný sa k replike žalobkyne nevyjadril.

11. Na pojednávaní konanom 24.10.2023 žalobkyňa zotrvala na svojom žalobnom návrhu v celom rozsahu. Po opise priebehu konania vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. a Krajským súdom pod sp. zn. , uviedla, že ona ako účastníčka konania vôbec nevedela o tom, že niekto odvolal plnomocenstvo. Pri nahliadnutí do spisu v informačnej kancelárii súdu sa tam takáto listina nenachádzala. V podstatnom uviedla, že sa „dištancuje“ od tvrdenia uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí a to, že to bola ona, kto doručil túto listinu do súdneho spisu. Ona takúto listinu

- odvolanie plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 21.09.2010 zo strany žalobcov v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. súdu nikdy nedoručila. Taktiež poukázala na to, že nie je pravdou, že v čase podania žiadosti išlo o prebiehajúce konanie, keďže toto bolo právoplatne ukončené 24.03.2017. Zotrvala na svojom návrhu na vykonanie dokazovania jej výsluchom a navrhla taktiež vykonať dokazovanie listinou - odvolaním plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 21.09.2010 zo strany žalobcov v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. a to, či takáto listina existuje a či sa v predmetnom súdnom spise nachádza.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

12. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

19. Podľa § 16 ods.1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

20. Podľa § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.

21. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

23. Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

24. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

25. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

26. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

27. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

29. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

32. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa v medziach žalobných bodov ( a ) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), po nariadení pojednávania, v neprítomnosti žalovaného, ktorú svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa zamietnuť z nasledovných dôvodov.

33. Žalobkyňa v prvej argumentačnej línii namietala nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa jej názoru obsah spisu nie je rozhodovacou činnosťou súdu tak, ako to predpokladá § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. K podstate tejto námietky súd uvádza, že zákon o slobode informácií a ani iný právny predpis nemá legálnu definíciu pojmu „rozhodovacia činnosť súdov“. Výklad uvedeného pojmu poskytol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 30.01.2014, v zmysle ktorého: „Rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon ( ), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov . V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania [do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t. j. konečných rozhodnutí v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom alebo aj iným orgánom činným v trestnom konaní končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov....“

34. V inej veci sp. zn. sprístupnenie návrhu na začatie disciplinárneho konania, najvyšší súd vyslovil názor: ... „zvláštnu ochranu však požívajú informácie z citlivých oblastí, napr. prebiehajúce trestné konanie (aj disciplinárne), rozhodovacia činnosť súdu, plnenie úloh spravodajských služieb, a pod. V týchto prípadoch možno obmedziť len tie informácie, ktoré priamo vypovedajú o týchto procesoch alebo vznikajú a vyskytujú sa jedine v nich. Pre odopretie informácie je rozhodujúce, či určitá informácia je vlastným produktom daného procesu (napr. disciplinárneho konania) alebo je prevzatá a vyskytuje sa v ňom sekundárne..“

35. Súd uvádza, že informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu sú obsiahnuté v súdnom spise. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nerozlišuje medzi evidenčnými informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej činnosti súdu ani kvalitatívne nerozčleňuje informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu. Z uvedenej ustálenej judikatúry teda vyplýva, že v preskúmavanom prípade je informácia, ktorú žiadala sprístupniť žalobkyňa súčasťou súdneho spisu a ako taká sa nepochybne týka rozhodovacej činnosti súdu. Odvolanie plnomocenstva, ktoré žalobkyňa žiadala sprístupniť z konkrétneho súdneho spisu sa ako jedinečná informácia vyskytovala iba v tomto konkrétnom spise a je vlastným produktom daného procesu. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil túto námietku žalobkyne ako nedôvodnú.

36. V ďalšej argumentačnej línii žalobkyňa namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, ktorý uviedol, že sprístupnenie požadovanej informácie je možné nahradiť nahliadnutím do spisu, keďže

žalobkyňa je účastníčkou súdneho konania. K uvedenému súd uvádza, že oprávnenie sporovej strany podľa na nahliadanie do spisov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa Z uvedeného vyplýva, že ak sporová strana požiada o nazretie do spisov, nie je možné jej podanie považovať za žiadosť podľa , avšak sporovej strane žiadne zákonné ustanovenie nebráni, aby využila aj právo na informácie podľa , tak ako namietala žalobkyňa. Všetko záleží od dispozičného práva účastníka konania. Správny orgán, resp. povinná osoba v zmysle si nemôže podanie účastníka prekvalifikovať podľa svojej vôle, bez toho, aby s tým účastník konania, resp. žiadateľ o poskytnutie informácie súhlasil (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2010).

37. Z podanej žiadosti žalobkyne, ktorá je súčasťou pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa požiadala o sprístupnenie informácie výslovne podľa zákona o slobode informácií ako oprávnená osoba. Aj keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že poskytnutie informácie bolo žalobkyňou nesprávne právne kvalifikované, čo zjavne sám nemohol takto vyhodnotiť o to viac, že žalobkyňa výslovne uviedla, že žiada o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, nič to nemení na skutočnosti, že podstatným pre právne posúdenie žiadosti žalobkyne bolo naplnenie zákonného predpokladu ustanoveného v § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a teda, že požadovaná informácia sa týka rozhodovacej činnosti súdu a preto ju nebolo možné sprístupniť. Pre podstatu veci je tak táto námietka bez právneho významu.

38. K námietkam žalobkyne o nemožnosti získať iným spôsobom kvalifikované oznámenie zo strany súdu, či uvedená listina sa v spise nachádza alebo nenachádza, súd uvádza, že podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií je povinná osoba povinná poskytnúť informácie, ktoré má k dispozícii. Podľa ustálenej súdnej praxe zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Povinná osoba nie je povinná robiť s informáciami, ktoré už má k dispozícii operácie, ktoré by viedli ku vzniku informácií, ktoré boli síce požadované žiadateľom, ale ktoré však v momente podania žiadosti ešte neexistovali, inými slovami, povinná osoba nie je na základe podanej žiadosti o poskytnutie informácie povinná spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné resp. nové informácie (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 27.05.2009, pozn.) Povinná osoba tak nie je v medziach zákona o slobode informácii povinná vydávať žalobkyni ňou požadované potvrdenia, ktoré v čase jej žiadosti neexistovali. Vzhľadom na uvedené je aj táto námietka žalobkyne nedôvodná. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že podľa vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov, na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu.

39. K ďalšej námietke žalobkyne o tom, že ako účastníčka konania nemá istotu, či jej pri nahliadaní do súdneho spisu bude predložený celý súdny spis, súd len stručne uvádza, že tvorba, vedenie, obsah súdneho spisu, manipulácia s ním, nazeranie do spisu ako aj jeho úschova je podrobne upravená vo vyhláške č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov. Rozsah povinností pri správe súdneho spisu tak v žiadnom rozsahu nemá vplyv na proces upravený zákonom o slobode informácií, ktorého účelom je sprístupňovanie informácií v rámci stanovenom týmto zákonom. Vzhľadom na uvedené táto námietka je bez akéhokoľvek právneho významu.

40. V reakcii na námietku žalobkyne o tom, že závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktoré poukazoval žalovaný, nemožno aplikovať na jej prípad súd uvádza, že predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu sa síce týka inej skutkovej veci tak, ako uvádza žalobkyňa, avšak bez ohľadu na to, výklad § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ktorý v uvedenom rozhodnutí poskytol najvyšší súd je aplikovateľný aj na prípad žalobkyne, keďže v oboch prípadoch išlo o výklad pojmu „rozhodovacia činnosť súdu“.

41. K námietke žalobkyne, že sa „dištancuje“ od tvrdenia uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí a to, že to bola ona, kto doručil listinu - odvolanie plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 21.09.2010 zo strany žalobcov v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , keďže ona takúto listinu súdu nikdy nedoručila, súd uvádza, že v zmysle žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Žalobné dôvody (kvalitatívna stránka preskúmania) predstavujú opísanie toho, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné. V prejednávanej veci bola preto žalobkyňa oprávnená uviesť tento žalobný dôvod len do uplynutia lehoty na podanie žaloby, čo neurobila, preto súd na túto námietku neprihliadal.

42. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a nevykonal ani dokazovanie listinou - odvolanie plnomocenstva právnemu zástupcovi dňa 21.09.2010 zo strany žalobcov v konaní vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn. tak, ako to žalobkyňa navrhovala. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. Z uvedeného vyplýva, že správny súd nie je súdom skutkovým, sám dokazovanie vykonáva len výnimočne. V preskúmavanej veci mal súd k dispozícii všetky podklady, ktoré boli potrebné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a ktoré boli potrebné pre posúdenie žalobných dôvodov a to s ohľadom na predmet konania.

43. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

44. Z dôvodu, že súd žalobu zamietol, a teda dospel k záveru o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, druhým výrok zamietol návrh žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému sprístupniť jej požadované informácie.

45. Podľa žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

46. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.