Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-3CbZm-394-2015.pdf
PDF · 122.32 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-3CbZm/394/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: W. I. - MK W. U., s miestom podnikania Z. XXX/XX, G., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice, o zaplatenie 17.296,40 eura s príslušenstvom zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 24. augusta 2015, č. k. 3CbZm/394/2015-10, v časti zmenkovej sumy 2.913,72 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy:
- 3.901,72 eura od 7. apríla 2015 do 6. mája 2015,
- 3.651,72 eura od 7. mája 2015 do 18. júna 2015,
- 3.405,72 eura od 19. júna 2015 do 30. júla 2015,
- 3.159,72 eura od 31. júla 2015 do 3. septembra 2015,
- 2.913,72 eura od 4. septembra 2015 do zaplatenia, a v časti zmenkovej odmeny vo výške 13,01 eura ponecháva v platnosti.
II. Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 24. augusta 2015, č. k. 3CbZm/394/2015-10, v časti zmenkovej sumy 6.940 eur, zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy:
- 5.952 eur od 7. apríla 2015 do 6. mája 2015,
- 6.202 eur od 7. mája 2015 do 18. júna 2015,
- 6.448 eur od 19. júna 2015 do 30. júla 2015,
- 6.694 eur od 31. júla 2015 do 3. septembra 2015,
- 6 940 eur od 4. septembra 2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 19,84 eura zrušuje a konanie zastavuje.
III. V prevyšujúcej časti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 24. augusta 2015, č. k. 3CbZm/394/2015-10, zrušuje.
IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o námietkach vo výške 54,88%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V 6. mája 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 17.296,40 eura spolu so 6% ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od 7. apríla 2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 57,65 eura a na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky, ktorú žalovaná vystavila 29. júla 2014 v I. na sumu 17.296,40 eura s dátumom splatnosti 6. apríla 2015. Na zmenku nebolo žalovanou doposiaľ nič splatené.
2. Návrhu žalobcu súd vyhovel vydaním zmenkového platobného rozkazu z 24. augusta 2015, č. k. 3CbZm/394/2015-10, proti ktorému podala žalovaná včas námietky. Žalovaná v námietkach poukázala na to, že finančné prostriedky jej v danom prípade boli poskytnuté na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania či podnikanie. Žalovanej bola predložená zo strany žalobcu zmluva o úvere, ktorá svojou povahou a účelom vylučovala použitie zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná nepoužil finančné prostriedky na podnikanie a medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah. Zdôraznila, že veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, že úver poskytol žalovanej ako podnikateľke - živnostníčke na jej podnikanie a nie na osobné účely. Podľa jej názoru žalobca postupoval s hrubou nedbanlivosťou, ak predložil spotrebiteľke formulár zmluvy o úvere, ktorým vylúčil aplikáciu zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej poukázala na to, že v zmysle zmluvy o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 11.904 eur, pričom na účet jej poukázal sumu 3.600 eur, teda žalobca inkasuje už prvý deň odmenu 69% (8.304 eur). Ak ide o zmluvnú odmenu v rozsahu 69%, táto vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov. Odplata za poskytnutý úver je neprimeraná a neplatná. Pokiaľ dohoda o odplate je neplatná, úverová zmluva stráca svoje opodstatnenie a zmluva je neplatná. Zdôraznil tiež, že nie je možné odčleňovať zmenku od noriem spotrebiteľského práva, teda ak je táto vydaná v rozpore so zákonom, v danom prípade so zákonom o spotrebiteľskom úvere, potom je neplatná v zmysle § 39 OZ. Vzniesla tiež námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava V s poukazom na ust. § 87 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej tiež „OSP“).
3. Podaním, označeným ako doplnenie a zmena návrhu na začatie konania vzal žalobca žalobu späť v časti zmenkovej sumy 6.940 eur, zodpovedajúcej zmluvným sankciám vo výške 5.952 eur a úhrad žalovanej po splatnosti zmenky vo výške 988 eur (7. mája 2015 - 250 eur, 19. júna 2015 - 246 eur, 31. júla 2015 - 246 eur a 4. septembra 2015 - 246 eur), spolu so zodpovedajúcim príslušenstvom. V súvislosti s kauzálnym vzťahom, na základe ktorého došlo k vystaveniu a vyplneniu zmenky uplatnenej v tomto konaní konštatoval, že ide o záväzkový vzťah - zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX- XXXXX z 29. júla 2014 (ďalej tiež „zmluva o úvere“), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom, žalovanou ako dlžníkom. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 11.904 eur. Za poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 8.304 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu jeho poskytnutia (48 mesiacov). Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Predmetný záväzkový vzťah bol vzťahom medzi podnikateľskými subjektmi, keďže dlžníkom je žalovaný ako podnikateľ, čo vyplýva z identifikácie zmluvných strán v samotnej zmluve, v žiadosti o poskytnutie úveru a z účelu poskytnutia úveru podľa bodu 1.1 zmluvy o úvere.
4. Uznesením z 29. septembra 2017, č.k. 3CbZm/394/2015-62, súd námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovanou zamietol.
5. Žalovaná vo vyjadrení z 27. apríla 2023 uviedla, že pred uzavretím zmluvy o úvere žalovaná 28. júla 2014 podpísala žiadosť o úver, ktorú nevypĺňala vlastnoručne, ale vypĺňala ju osoba splnomocnená žalobcom (obchodnou zástupkyňou Z. O.), pričom v tejto žiadosti je označená žalovaná: menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom a IČO-m. V žiadosti je uvedené bankové spojenie žalovanej, ktoré je osobným účtom, nie podnikateľským. Žalovaná zmluvu neuzatvárala ako podnikateľka, ale finančné prostriedky potrebovala na osobné účely, na splatenie dlhom nesúvisiacich s podnikateľskou činnosťou. Obchodná zástupkyňa žalobcu sa žalovanej dotazovala kde je zamestnaná. Nakoľko žalovaná je SZČO, neprišlo jej zvláštne, že údaje o podnikateľskej činnosti boli v žiadosti uvedené. Súdu predložila výpis z jej bankového účtu, z ktorého vyplýva, že 31. júla 2014 jej boli na účet pripísané finančné prostriedky vo výške 3.600 eur. Následne žalovaná z účtu hradila osobné peňažné záväzky nesúvisiacich s podnikateľskou činnosťou, a to: 31. júla 2014 sumu 600 eur, 31. júla 2014 sumu 251,85 eura a 31. júla 2014 výber hotovosti 1.500 eur.
6. Žalobca vo vyjadrení zo 17. októbra 2023 uviedol, že po doplnení a zmene návrhu na začatie konania z 24. marca 2017 nedošlo zo strany žalovanej k žiadnej úhrade na zmenkovú sumu. Mal za nesporné, že predmetný záväzkový vzťah bol vzťahom medzi podnikateľskými subjektmi, keďže žalovaná vystupovala v pozícii podnikateľa. Je to zrejmé z jej identifikácie v samotnej zmluve (IČO, zápis v živnostenskom registri) a z účelu poskytnutia úveru podľa bodu 1.1 zmluvy o úvere. Taktiež zo žiadosti o poskytnutie úveru z 28. júla 2014 vyplýva, že žiadateľom bola žalovaná ako podnikateľský subjekt, pričom účel čerpania úveru bol uvedený ako „investičný“. Pretože dlžník neplnil peňažné záväzky (splátky) zo zmluvy riadne a včas, žalobca pristúpil k vyplneniu blankozmenky vystavenej na základe článku 5 zmluvy o úvere. Vyplnenie zmenky sa uskutočnilo v súlade s bodom 5.3 a 5.4 zmluvy, pričom zmenková suma vo výške 17.296,40 eura zahŕňala zostávajúcu výšku úveru (v sume 10.154 eur s tým, že okamžitá splatnosť nastala podľa bodu 12.3 zmluvy o úvere) a výšku zmluvných pokút (v sume 2 x 595,20 eura a 5.952 eur podľa bodu 12.1 a 12.4 zmluvy, keďže žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po splatnosti. Vyplnená zmenka obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti a bola výstavcom riadne podpísaná. V súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru uviedol, že špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Tento inštitút bol prevzatý aj do ust. § 502 Obchodného zákonníka a umožňuje stranám zvoliť si, v akom rozsahu umožnia dispozíciu so vzájomnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov a kedy nastáva ich splatnosť. Ďalej uviedol, že hodnota ročnej úrokovej sadzby pri predmetnom úvere je 34,85%. Tvrdil, že hodnota úroku je primeraná povahe úveru a zohľadňuje mieru rizika nesplácania. Mal za to, že žalobca si podanou žalobou uplatnil svoj nárok voči žalovanej v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami a zároveň vychádzal z platne uzavretej zmluvy akceptovanej žalovanou bez výhrad.
7. Konanie, vedené pôvodne na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/394/2015, je od 1. júna 2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-3CbZm/394/2015.
8. Zmenkový platobný rozkaz bol v predmetnom spore vydaný v skrátenom konaní na základe § 175 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení do 22. decembra 2015 (ďalej tiež „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Občiansky súdny poriadok bol k 30. júnu 2016 zrušený a od 1. júla 2016 ho nahradil zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Civilný sporový poriadok je na základe ust. § 470 ods. 1 použiteľný v zásade na všetky súdne konania, spadajúce pod jeho úpravu, aj keď boli začaté pred 1. júlom 2016. Výnimku predstavuje konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa § 471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov. Za konanie o zmenkovom platobnom rozkaze je možné považovať len také, v ktorom bol zmenkový platobný rozkaz vydaný a do 1. júla 2016 nebol zrušený, resp. nenadobudol právoplatnosť. Ide teda o konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom či čiastočne zruší. Procesným základom pre takéto rozhodnutie je § 175 OSP (v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP), keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia, ktoré by umožnili súdu o neprávoplatnom zmenkovom platobnom rozkaze rozhodnúť. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe § 471 ods. 2 CSP dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie § 175 OSP ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1. júla 2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa preto aplikuje Civilný sporový poriadok (k tomu pozri m. m. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2022, sp. zn. III. ÚS 387/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017 sp. zn. 5Obdo/15/2017, prípadne rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. februára 2017, sp. zn. 2CoZm/72/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. marca 2017, sp. zn. 4CoZm/2/2017).
9. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 471 ods. 2 CSP je potrebné vykladať reštriktívne, a aj na konania o zmenkovom platobnom rozkaze, je potrebné aplikovať, okrem dotknutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku aj ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Strany sporu a ani ich zástupcovia sa na pojednávaní nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili, a preto súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán a ich zástupcov (§ 180 CSP). Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise: zmenka, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX z 8. októbra 2014, splátkový kalendár k zmluve o revolvingovom úvere, žiadosť o poskytnutie úveru z 2. októbra 2014, výpis z obchodného registra žalovaného 1/, potvrdenia o vklade na účet a karta klienta.
11. Z prvopisu zmenky súd zistil, že žalovaná vystavila v Lučenci 29. júla 2014 na rad žalobcu vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na sumu 17.296,40 eura, splatnú 6. apríla 2015 v Bratislave, peňažný ústav (adresa): Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, pobočka Námestie SNP č. 29, Bratislava.. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy: XXXXXX-XXXXX. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, vystaviteľovi zmenky a o remitentovi. Údaj o mieste a dátume vystavenia, dátume splatnosti a zmenkovej sume boli doplnené perom. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj.
12. Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej tiež „ZZŠ“), ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
13. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.
14. Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
15. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
16. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3)
17. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
19. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
20. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
23. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
24. Podľa § 175 ods. 1 OSP, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
25. Podľa § 175 ods. 4 OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
26. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ).
27. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva o úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v bodoch 5.1. až 5.6. zmluvy o úvere, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.
28. Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou, s uvedením živnostenského registra, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru z 28. júla 2014, ktorú žalovaná podpísala je uvedené, že sa žiada o PROFI úver, účel čerpania úveru: investičný a k žiadosti o úver žalovaná priložila živnostenský list. Súd dospel k záveru, že kauzálny vzťah nie je spotrebiteľským vzťahom, keď už v čl. 1 ods. 1 zmluvy o revolvingovom úvere je deklarované, že veriteľ poskytne dlžníkovi finančné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Podpísaním zmluvy žalovaná podnikateľský účel úveru schválila. Skutočnosť, že zmluva ako aj žiadosť boli vopred pripravené žalobcom, nemá pre posúdenie charakteru záväzkového vzťahu medzi stranami žiaden vplyv. Rozhodujúce je to, na aký účel bola zmluva uzavretá, teda či žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala, resp. nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pre posúdenie právneho vzťahu je bez právnej relevancie skutočnosť, kto zmluvu pripravoval. Podpísaním zmluvy s takto pripraveným obsahom žalovaná vyslovila súhlas. Zmluvu o úvere uzavreli dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, nevyplýva, že by žalovaná pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojím správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy vzbudzovala dojem, že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely. Žalovaná v konaní ani len netvrdila, že pri uzatváraní úverovej zmluvy oboznámila žalobcu, že požadované finančné prostriedky potrebuje na úhradu svojich záväzkov, ktoré nesúviseli s výkonom jej podnikateľskej činnosti, prípadne na kúpu spotrebných vecí pre svoju osobnú potrebu, a tak aj pokiaľ mala vnútornú výhradu voči účelu, na ktorý mala použiť finančné prostriedky poskytované jej žalobcom podľa písomnej úverovej zmluvy, avšak takúto výhradu žalobcovi neoznámila a úverovú zmluvu (ukladajúcu jej povinnosť použiť poskytované finančné prostriedky na účel súvisiaci s výkonom jej podnikateľskej činnosti) podpísala. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. januára 2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. V tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje úver žalovanej ako podnikateľovi na podnikateľské účely, dokonca ani z následného postupu žalovanej nemohlo byť žalobcovi zrejmé, že žalovaná v skutočnosti nemienila úver použiť na ňou deklarovaný účel. Žalovaná sa spotrebiteľskej ochrany začala dovolávať až v priebehu súdneho konania. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie charakteru kauzálneho vzťahu medzi stranami je moment uzavretia zmluvy a nie následné kroky a správanie sa strán. Žiaden z predložených dôkazov nenasvedčoval tomu, že v čase uzavretia zmluvy žalobca vedel alebo mohol vedieť, že žalovaná v skutočnosti žiada o úver na svoju osobnú potrebu. Práve naopak priamo zo zmluvy vyplýva, že išlo o vzťah obchodnoprávny. Ak žalovaná svojím správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzovala dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ. Bolo teda na žalovanej, aby v konaní preukázala, že sa nejedná o úver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o spotrebiteľský úver a finančné prostriedky mienila použiť na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely, a že žalobca v čase uzavretia zmluvy o tejto skutočnosti mal vedomosť. Žalovaná podľa názoru súdu nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by naznačovali, že z jej správania musel žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver nežiada na podnikateľské účely. V tomto smere je zároveň potrebné uviesť, že skutočnosť, že poskytnuté finančné prostriedky v konečnom dôsledku dlžník použije na iné účely ako deklaruje v zmluve o úvere, nemení tento záväzkový vzťah na spotrebiteľský. Rozhodujúce sú okolnosti dané v čase uzavretia zmluvy a nie následné konanie dlžníka, ktoré už žalobca nemôže ovplyvniť a nekontroluje. Pritom žiaden právny predpis veriteľovi pri poskytovaní úveru podnikateľským subjektom neukladá povinnosť zisťovať podnikateľský zámer dlžníka a rovnako zisťovať, či účet, o ktorom dlžník poskytne údaje, aby mu boli naň poukázané finančné prostriedky, je jeho osobným účtom alebo účtom podnikateľským. Je irelevantné, či dlžník v skutočnosti peňažné prostriedky na podnikanie potrebuje alebo nie, ale rozhodujúce je ako vystupuje voči veriteľovi a na aký účel deklaruje, že peňažné prostriedky použije. Žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť aspoň pochybnosť, že obsah písomnej zmluvy už v čase uzavretia nezodpovedal jej skutočnej vôli, ani skutočnosti, ktoré by aspoň naznačovali, že z jej správania musel žalobca ako druhý účastník zmluvy vedieť, že úver nežiada na podnikateľské účely. Ako už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že žalovaná finančné prostriedky použila na iný ako podnikateľský účel neznamená, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval uvedený právny vzťah za spotrebiteľský, a preto námietky žalovanej ktorými sa dovolávala ochrany spotrebiteľa považoval súd za irelevantné.
29. Zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaného pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 vyplýva, že aj v prípade, že v zmenkovom spore nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Žalovaná zároveň výšku odmeny za poskytnutie úveru v námietkach výslovne namietala a preto súd skúmal, či zmluvná odmena uplatnená žalobcom v tomto konaní je súladná s dobrými mravmi, resp. so zásadou poctivého obchodného styku.
30. Zmluvou o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 11.904 eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 248 eur. Súčasne sa dlžník v bode 4.1. zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 8.304 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru (proti pohľadávke žalovanej 11.904 eur sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu 8.304 eur), takže žalobca v skutočnosti vyplatil na účet uvedený v zmluve o úvere 3.600 eur.
31. Vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a nasl. ObZ. Pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 ObZ nevyplýva opak.
32. Podľa § 497 ObZ sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním.
34. Napriek vyššie uvedenému dospel súd k záveru, že účelom takéhoto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky len vo výške 3.600 eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 8.304 eur z úveru 11.904 eur predstavuje pri dobe splácania 48 mesiacov 17,44%, ale z úveru 3.600 eur už úrok 8.304 eur predstavuje 57,66%. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania.
35. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. V tomto duchu postráda akúkoľvek logiku úverovanie, podľa ktorého podstatnú časť úveru inkasuje veriteľ už v deň poskytnutia úveru. Z fakticky poskytnutého úveru žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma, ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy poskytnutého úveru predstavuje 69,75%. Ak teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 69,75% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov resp. poctivého obchodného styku a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie takýchto úrokov. Dojednanie nominálnej výšky úveru vo výške 11.904 eur tak vo výsledku iba zastiera skutočnosť, že reálna výška poskytnutého úveru predstavuje 3.600 eur, s možnosťou uplatnenia neprimerane vysokých zmluvných úrokov (odplaty) vo výške 8.304 eur. Na základe uvedeného súd, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, právne posúdil ustanovenia zmluvy o úvere v tejto časti (§ 41 OZ) ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a poctivým obchodným stykom (§ 265 ObZ).
36. Zo štatistických údajov Národnej banky Slovenska (dostupné na https://www.nbs.sk/sk/ statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank) súd zistil, že výška obvyklej úrokovej sadzby v bankách pre poskytnutie podnikateľských úverov s fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v mesiaci júl 2014 (t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) predstavovala 10,68% ročne, čo pri poskytnutej výške úveru vo výške 3.600 eur predstavuje 384,48 eura ročne. Dohodnutá výška úrokov 57,66 % ročne podstatne, viac ako štvornásobne, prekračuje priemernú úrokovú mieru bánk pri poskytovaných úveroch v júli 2014. Výška úrokov pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektami nemusí dôsledne kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 57,66 % ročne v obchodných vzťahoch je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu považuje súd dojednanie odmeny - úrokov vo výške 57,66 % ročne za neplatné. Vzhľadom na uvedené má žalobca nárok len na odmenu vo výške obvyklých úrokov poskytovaných bankami pri porovnateľných úveroch, t.j. vo výške 10,68 % ročne. Odmena za poskytnutie úveru vo výške 3.600 eur tak v zmysle uvedenej úrokovej sadzby poskytovanej bankami predstavuje 1.537,92 eura za 4 roky (4 x 384,48 eura). Žalobca preto od žalovanej mohol oprávnene požadovať okrem vrátenia poskytnutého úveru aj odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.537,92 eura. Nominálna výška úveru (poskytnuté finančné prostriedky + odmena za poskytnutie úveru) tak predstavuje 5.137,92 eura.
37. V konaní nebolo sporným, že žalovaná bola so splácaním jednotlivých splátok úveru v omeškaní o viac ako 15 dní. Z uvedeného dôvodu žalobca do zmenkovej sumy zarátal tiež nárok na zaplatenie dvoch zmluvných pokút vo výške 5% z nominálnej hodnoty úveru podľa bodu 12.1 zmluvy o úvere. Pri zohľadnení nominálnej výšky úveru 5.137,92 eura predstavuje zmluvná pokuta vo výške 5% z uvedenej sumy 256,90 eura. Preto má žalobca nárok požadovať od žalovanej aj časť zmenkovej sumy predstavujúcu zmluvné pokuty v celkovej výške 513,80 eura.
38. Žalovaná žalobcovi celkovo zaplatila 2.738 eur, preto má žalobca právo požadovať od žalovanej zaplatenie 2.399,92 eura. Celkovo tak má žalobca nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 2.913,72 eura. Súd preto zmenkový platobný rozkaz ponechal v tejto časti v platnosti spolu s prislúchajúcim príslušenstvom.
39. Žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy vo výške 6.940 eura (a prislúchajúcemu príslušenstvu), ktorá pozostávala zo sumy 988 eur, ktorú žalovaná uhradila po splatnosti zmenky a po podaní žaloby a zo sumy 5.952 eura (zmluvnej pokuty), ktorú žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Na základe uvedeného súd v zmysle § 175 ods. 5 OSP, zmenkový platobný rozkaz v uvedenej časti zrušil a konanie zastavil.
40. V prevyšujúcej časti je v zmysle vyššie uvedeného nárok žalobcu nedôvodný, preto súd zmenkový platobný rozkaz zrušil.
41. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodoval súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vo výroku I., ktorým súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti (2.913,72 eura), ako aj v časti výroku II. o zrušení zmenkového platobného rozkazu zodpovedajúcemu úhradám žalovanej po podaní žaloby (988 eur) mal procesný úspech žalobca, resp. zavinenie zastavenia konania možno pričítať žalovanej, čo predstavuje 22,56% úspech v spore. V časti výroku II. o zrušení zmenkového platobného rozkazu zodpovedajúcemu zmluvným sankciám (5.952 eur) zavinil zastavenie konania žalobca; zároveň v dôsledku zrušenia zmenkového platobného rozkazu v prevyšujúcej časti (7.442,68 eura) možno konštatovať procesný úspech žalovanej, a to v rozsahu 77,44%. Čistý procesný úspech žalovanej v konaní o námietkach tak predstavuje 54,88%, preto jej súd voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o námietkach v uvedenom rozsahu.
42. O výške trov konania bude na základe § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.