Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-63-2011.pdf
PDF · 83.24 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného A. G. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 30.05.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno d) Trestného poriadku sa
obžalovaný
A. G. , narodený XX.XX.XXXX v I. F., toho času bytom Q., č. d. XXX,
spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre zo dňa 25.05.2011, pod sp. zn. 3Pv/1247/2007, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: „ako otec maloletých detí V. G., narodenej XX.XX.XXXX a A. G., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky T. G., hoci má k nim vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp.zn. 25C/139/2004 zo dňa 12.05.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2005, mu výška tejto povinnosti bola určená tak, že má prispievať mesačne na výživné na každé maloleté dieťa sumou vo výške 624,-Sk (20,71 eura) mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, následne rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/487/2009, zo dňa 22.04.2010, právoplatným dňa 05.05.2010, bola výška vyživovacej povinnosti určená tak, že má prispievať na každé maloleté dieťa sumou 30% zo sumy životného minima od 01.11.2009, pričom si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplnil od 27.06.2005, v dôsledku čoho bola matka maloletých detí nútená požiadať o vyplácanie náhradného výživného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ktorý rozhodnutím sp.zn. 2006/1352301 zo dňa 25.07.2006 právoplatným dňa 15.08.2006, priznal a následne aj vyplácal T. G. výživné v sumu 1248,-Sk mesačne spoločne na obe nezaopatrené deti od 01.03.2006 a rozhodnutím sp.zn. ZM2010/01394/2 zo dňa 04.08.2010, právoplatným dňa 09.08.2010, priznal a následne aj vyplácal T. G. výživné v sume 40,76 eura mesačne na obe nezaopatrené deti od 01.07.2010, čím obžalovanému vznikol za obdobie od 27.06.2005 do 30.05.2012 dlh na výživnom k rukám matky T. G. vo výške 2.921,87 eura,“
o s l o b o d z u j e,
pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Podľa § 289 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 73 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému A. G., narodenému XX.XX.XXXX v I. F., trvale bytom Q. č.XXX, u k l a d á ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. G. a dňa 30.05.2012 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne T. G., prečítaním znaleckého posudku znalkýň z odvetvia psychiatrie a prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/121/2010 a 1T/21/2011.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný A. G. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a k zažalovanému skutku nevypovedal. Vzhľadom na túto skutočnosť pristúpil súd k vykonaniu dokazovania prečítaním jeho výpovede z prípravného konania podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku a zistil, že obžalovaný rovnako tak aj v prípravnom konaní ku skutku nevypovedal.
Svedkyňa T. G. na hlavnom pojednávaní konanom 30.05.2012 ku skutku uviedla, že požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplácanie náhradného výživného od roku 2005, pretože potrebovala peniaze na uživenie dvoch maloletých detí, ktoré sú síce už teraz väčšie, ale vyživovacia povinnosť obžalovaného stále trvá. Nevedela presne vyčísliť ku dňu konania hlavného pojednávania dlh na výživnom, ale potvrdila, že obžalovaný jej pravidelne raz za mesiac prinesie 10 eur, teraz asi dvakrát vynechal. Tieto peniaze si od neho berie na protipodpis a spisuje si o tom záznamy. Mal by platiť na deti spoločne 52 eur, teda 26 eur na každé, pričom ak jej donesie 10 eur, oznámi to úradu a ten jej špeciálnym rozhodnutím upraví výšku náhradného výživného tak, aby spoločne s peniazmi od obžalovaného dosahovalo tých 30% životného minima na každé dieťa. Na ďalšie otázky uviedla, že má so sebou doklady, ktoré predkladala už v prípravnom konaní a pokiaľ ide o obdobie neplatenia výživného, to je v obžalobe uvedené správne a pokiaľ presahuje až do dňa konania hlavného pojednávania, tak obžalovaný jej naposledy priniesol peniaze v máji 2012 a tiež 25.03.2012. V období, ktoré je ukončené v obžalobe mesiacom marec 2011 až do 30.05.2012 jej dal peniaze vždy v hodnote 10 eur, a to 26.04.2011, 20.05.2011, 21.06.2011, 04.12.2011, 24.12.2011. Výška výživného sa od posledného rozhodnutia súdu na základe rozhodnutia súdu nemenila a teda zostala rovnaká. S obžalovaným nežije v spoločnej domácnosti od roku 2004. Od obdobia, kedy spolu nežijú, si všimla, že pravdepodobne bude mať nejaký problém. S deťmi je v kontakte, nosieva im darčeky.
Na hlavnom pojednávaní súd ďalej prečítal znalecký posudok znalkýň MUDr. Kataríny Romsauerovej a MUDr. Anežky Imriškovej, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý vypracovali spoločne a v ktorom uviedli, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel ťažkou duševnou chorobou, ktorá mu bránila rozpoznať protiprávnosť konania - schizofréniou a v čase spáchania skutku nebol schopný ovládať svoje konanie. Dlhé roky trpí duševnou chorobou, ktorá vylučuje jeho schopnosť adekvátne chápať zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť a v nadväznosti na toto konštatovanie znalkyne navrhli uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy a vzhľadom na okolnosti a povahu prípadu najmä potvrdenia o návšteve školy a rodné listy detí, rozhodnutia úradu práce o náhradnom výživnom, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/487/2009, odpis registra trestov obžalovaného, správy o jeho povesti a pripojené súdne spisy. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/12/2010, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Zo súdneho spisu 33T/121/2010 súd zistil, že už v priebehu vykonávania dokazovania sa nesprával obžalovaný štandardným spôsobom (ako to vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní), avšak nakoľko v tejto jeho inej trestnej veci nebol vyšetrený jeho duševný stav, prišlo dňa 28.02.2011 k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku, ktorý v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3To/76/2011 nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2011.
Ako vyplynulo to spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/21/2011, táto trestná vec nebola doposiaľ právoplatne skončená, nakoľko súd vydal dňa 17.02.2012 trestný rozkaz, proti ktorému bol v zákonnej lehote podaný odpor. Podľa správy z Obvodného úradu Nitra bol obžalovaný viackrát priestupkovo postihnutý, a to vždy pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z miesta bydliska nebol hodnotený.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby, avšak vzhľadom na charakter trestnej činnosti považoval za potrebné upraviť skutkovú vetu v časti týkajúcej sa obdobia páchania skutku (a to až ku dňu konania hlavného pojednávania, na ktorom prišlo k vyhláseniu rozsudku) ako aj výšky zanedbaného výživného.
Keďže obžalovaný od momentu, kedy mu bolo vznesené obvinenie, ku skutku ani raz nevypovedal, súd mal spáchanie skutku za preukázané najmä listinnými dôkazmi, svedčiacimi o tom, že je biologickým otcom dvoch školopovinných detí a že vyživovacia povinnosť k obom deťom mu stále trvá, pričom v dôsledku je riadneho a včasného neplnenia je matke detí vyplácané náhradné výživné úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a to vo výške, ktorá bola stanovená naposledy rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/487/2009 zo dňa 22:04:2010 na sumu 30 % zo sumy životného minima. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa T. G. svojou výpoveďou.
Pri ustálení obdobia a výšky zanedbaného výživného potom súd vychádzal len z výpovedí svedkyne T. G., keď zistil, že obžalovaný nepravidelne a nie riadne platí výživné na svoje dve nezaopatrené deti. Keďže ku dňu podania obžaloby predstavoval dlh na výživnom sumu 2.263,87 eura, ktorý sa ku dňu konania hlavného pojednávania zvýšil o sumu 752 eur (v období od apríla 2011 do mája 2012 vrátane mal platiť ďalšie výživné mesačne v sume 52 eur, teda po dobu 14 mesiacov x 52 eur) a podľa výpovede svedkyne zaplatil len sedemkrát po desať eur, mal súd za to, že celkový dlh na výživnom je od 27.06.2005 do dňa vyhlásenia rozsudku 30.05.2012 vo výške 2.921,87 eura (2.263,87 eura + 752 eur - 70 eur).
Pri objasňovaní skutočností dôležitých pre toto trestné konanie bolo však rozhodujúce, že v zmysle znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie obžalovaný trpel a trpí ťažkou duševnou chorobou (schizofréniou), v dôsledku čoho nebol v čase páchania skutku schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť a nie je ani schopný chápať zmysel trestného konania.
Na základe psychiatrického znaleckého posudku dospel súd k záveru, že nepríčetnosť obžalovaného vytvára zákonnú prekážku, ktorá bráni uznaniu viny obžalovaného zo spáchaného skutku a zároveň tak jednoznačne zakladá dôvod na jeho oslobodenie spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písmeno d) Trestného poriadku. Keďže ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, a to najmä z pripojených súdnych spisov ako aj zo správy Obvodného úradu v Nitre, že obžalovaný sa opakovane správa protiprávne, porušuje nielen ustanovenia zákona o priestupkoch, ale aj Trestného zákona a zároveň znalkyne výslovne uviedli, že jeho pobyt na slobode je z psychiatrického hľadiska nebezpečný a navrhli uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, súd súčasne s vyrieknutím oslobodzujúceho rozsudku rozhodol, že odporúčaniu znalkýň ako aj návrhu prokurátora je nevyhnutné vyhovieť a obžalovanému tento druh ochranného opatrenia uložiť. V danom prípade nejde len o potrebu nariadenia liečenia z dôvodu znalecky preukázanej ťažkej duševnej choroby, ktorou obžalovaný trpí, ale aj o potrebu zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej protiprávnej činnosti, sústavné páchanie ktorej je u neho zreteľné s poukazom na počet priestupkových konaní ako aj počet trestných konaní za obdobie ostatných dvoch rokov (i keď právoplatne rozhodnuté bolo iba jedno z trestných konaní).
Súd po vyhodnotení vyššie uvedených okolností dospel k záveru, že nebezpečenstvo pobytu obžalovaného na slobode a zároveň jeho nepríčetnosť diagnostikovaná po znaleckom psychiatrickom vyšetrení, si vyžadujú uloženie ochranného opatrenia, a preto postupom podľa
§ 289 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 73 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné opatrenie, a to ochranné psychiatrické liečenie, ktorému na odporúčanie znalkýň určil ústavnú formu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.