Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-556-2011.pdf
PDF · 87.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/556/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o. so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45869464, zast. advokátom JUDr. Romanom Dulom, so sídlom Horná 32, Banská Bystrica proti povinnému: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX L. L. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 528,02 Eur s príslušenstvom vedenej pod sp. zn. EX 467/11 súdnou exekútorkou JUDr. Eleonórou Noskovou, Exekútorský úrad so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Er/613/2011-20 zo dňa 31. augusta 2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Er/613/2011-20 zo dňa 31. augusta 2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 6Er/613/2011-20 zo dňa 31. augusta 2011 zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. IDC0410259 zo dňa 20. mája 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. júla 2011 a vykonateľnosť dňa 16. júla 2011, bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 17. marca 2008 medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s., Bratislava) za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Súčasťou predmetnej zmluvy o úvere je aj rozhodcovská doložka, uvedená v čl. 10.2 Všeobecných obchodných podmienok pre úver, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Podľa exekučného súdu návrh spotrebiteľskej zmluvy je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej Zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať a jeho jedinou alternatívou je prijatie,
resp. odmietnutie návrhu ako celku. Exekučný súd ďalej uviedol, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo Zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od Zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 OZ je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné podľa exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd ďalej uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd je pri tom paušálnym spôsobom zakotveným v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách vyvodil exekučný súd po preskúmaní veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci sa neprijateľná doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, teda boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti predmetnému rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Ako dôvod odvolania uviedol, že exekučný súd nesprávne právne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd aplikoval právny predpis, ktorý nesprávne vyložil. Rozhodcovská doložka uvedená v bode 10.2 všeobecných obchodných podmienok platných v čase uzatvorenia zmluvy pod písm. b/ nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinnému bolo v rozhodcovskej doložke priznané právo predložiť spor na prerokovanie a rozhodovanie rozhodcovskému súdu. Takisto ho mohol predložiť na rozhodnutie všeobecnému súdu. Nebola teda naplnená skutková podstata neprijateľnej podmienky uvedená v § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák.. Takisto je nesprávny záver exekučného súdu o tom, že povinný pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach, a teda aj na rozhodcovskej doložke s právnym predchodcom oprávneného a mohol celú zmluvu len prijať alebo odmietnuť. Zmluva o úvere obsahuje priamo odkaz na rozhodcovskú doložku uvedenú vo všeobecných obchodných podmienkach a pri uzatváraní zmluvy o úvere mal povinný možnosť sa s obsahom týchto podmienok oboznámiť a pri podpise zmluvy o úvere vyhlásil, že sa s nimi aj oboznámil. Podľa čl. 10.2.3 všeobecných obchodných podmienok mal povinný možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a v takom prípade by nebol rozhodcovskou doložku viazaný. Povinný však takýto nesúhlas nevyjadril. Ďalej odvolateľ vyčítal exekučnému súdu, že sa nezaoberal § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý ukladal bankám povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd nezohľadnil procesnú pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na
rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možne za nerelevantný považovať názor súdu prvého stupňa o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Ďalej namietal, že v prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril, akú inú kvalitu, či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a v čom zasiahol do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, tak veriteľa ako aj spotrebiteľa a táto bola v predmetnom rozhodcovskom konaní aj riadne poskytnutá tak veriteľovi ako aj spotrebiteľovi. Odvolateľ tiež uviedol, že napadnutým rozhodnutím mu bolo odňaté právo na súdnu ochranu. Ďalej odvolateľ argumentoval tým, že exekučný súd by mal ku každej veci pristupovať individuálne, pričom ochranu je povinný poskytnúť nielen spotrebiteľovi, ale aj oprávnenému, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 4895/2009 zo dňa 28. apríla 2010. Na záver odvolateľ tvrdil, že Zmluva o úvere bola uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s. a povinným. Poštová banka, a.s. pri výkone svojej činnosti a pri poskytovaní svojich bankových produktov dodržiavala a dodržiava právne predpisy, ktorými je viazaná. Na základe uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby sudca prvostupňového súdu odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu vyhovel a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, resp. aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdna exekútorka požiadala o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku rozhodcov Mgr. Michaely Heldovej, JUDr. Jána Huňadyho a JUDr. Adriána Kneža ako rozhodcov Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 528,02 Eur s príslušenstvom. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. IDC0410259 dňa 20. mája 2011, pričom nadobudol právoplatnosť 12. júla 2011 a vykonateľnosť 16. júla 2011. Podľa Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 17. marca 2008 sa v článku 10 bod 10.2.2 Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3 týchto obchodných podmienok ak Klient najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/ alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Podľa bodu 2 Definície pojmov, Rozhodcovský súd znamená Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., Bratislava, IČO: 35862882.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Podľa exekučného súdu predmetná rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenie, ktoré je podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka zakázané, avšak obsahuje ustanovenie, ktoré tento zákaz obchádza. Týmto ustanovením však podľa exekučného súdu je samotná rozhodcovská doložka - dohoda o riešení sporov medzi zmluvnými stranami rozhodcom. Ak je dohoda o riešení sporov rozhodcom v spotrebiteľskej zmluve dovolená potom logicky nemôže byť ustanovením, ktoré obchádza zákaz nútiť spotrebiteľa riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky zákonník v tomto ustanovení neobsahuje zákaz riešenia sporov v spotrebiteľských vzťahoch v rozhodcovskom konaní, ale len takého ustanovenia dohodnutého v rámci rozhodcovskej zmluvy, ktoré bráni spotrebiteľovi, aby svoje práva uplatňoval na všeobecnom súde. To znamená, že zakázané sú také ustanovenia v rozhodcovskej zmluve, ktoré nútia spotrebiteľa, aby svoje aktívne spory viedol výlučne pred rozhodcom. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že rozhodcovská doložka svojim obsahom obchádza zákaz uvedený v § 53 ods. 4, písm. r/ Obč. zák.. Odvolanie v časti, v ktorej odvolateľ namietal nesprávnosť právneho posúdenia, keď rozhodcovská doložka bola posúdená ako neplatný právny úkon v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. bolo dôvodné.
Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o ďalší uplatnený dôvod odvolania, a to, že exekučný súd nesprávne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku považoval za spotrebiteľovi vnútenú, je správny. Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej Zmluvy o úvere. Z bodu 10.2.3 je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Skutkové závery exekučného súdu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky dojednaná ako podmienka v spotrebiteľskej zmluve, bez prijatia ktorej by spotrebiteľská zmluva nevznikla, nevyplývajú z obsahu Všeobecných obchodných podmienok. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť a banka to ani neurobila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie Zmluvy o úvere.
Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.