Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cob-7-2023.pdf
PDF · 167.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml. v spore žalobcu: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: E.. R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, XXX XX L., štátny občan SR (predtým podnikajúci pod obchodným menom JUDr. Simona Paulíková, s miestom podnikania Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 50 717 758), o zaplatenie 1.690,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/47/2021-293 zo dňa 10. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Krajský su´d v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I cˇ. k. 36Cb/47/2021-293 zo dňa 10. februára 2023 p o t v r d z u j e.
II. Zˇalobcovi súd p r i z n á v a na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.02.2021, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) dňa 09.02.2021, domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 1.690,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.690,05 € za obdobie od 16.11.2020 až do zaplatenia.
2. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako poskytovateľ právnych služieb na strane jednej, uzatvoril dňa 09.02.2018 so žalovanou - E.. R. J., samostatne zárobkovo činnou osobou, IČO: 50 717 758, zmluvu o poskytovaní právnych služieb (ďalej aj ako „zmluva“). Žalobca po prevzatí právneho zastúpenia v právnej veci vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 29Cb/4/2018 vykonal v mene žalovanej viacero úkonov právnych služieb a po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia v predmetnej právnej veci dňa 21.12.2019 a po doručení doložky jeho právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 10.09.2020 pristúpil k vyúčtovaniu odmeny za právne služby poskytnuté žalovanej v súdnom konaní.
3. V období od 10.09.2020 do 27.01.2021 prebiehala medzi žalobcom a žalovanou elektronická komunikácia a následná písomná komunikácia doručovaná prostredníctvom poštového podniku, ktorej predmetom bola výška i fakturácia odmeny žalobcu za poskytnuté právne služby žalovanej v zmysle zmluvy. Za týmto účelom žalobca vystavil dňa 24.09.2020 faktúru č. 202009009 vo výške 1.500,- eur bez DPH, t. j. 1.800,- eur s DPH za poskytnutie právnych služieb v zmysle čl. II ods. 2 zmluvy za účasť na piatich pojednávaniach. Faktúru na prvú (paušálnu) časť odmeny vystavil žalobca osobitne. Dňa 15.10.2020 zaplatila žalovaná na základe faktúry č. 202009009 na bankový účet žalobcu z celkovej fakturovanej sumy 1.800,- eur časť vo výške 716,65 eur. Žalobca dňa 30.10.2020 vystavil faktúru č.
202010007 vo výške 1.700,- eur bez DPH, t. j. 2.040,- eur s DPH, predmetom ktorej bola fakturácia odmeny za poskytnutie právnych služieb v zmysle čl. II ods. 1 zmluvy za ostatné úkony právnych služieb (94,20 hod. x 80,- eur bez DPH = 7.536,- eur bez DPH, t. j. 9.043,20 eur s DPH), pričom pred vystavením tejto faktúry sa žalobca rozhodol poskytnúť žalovanej zľavu vo výške 5.836,- eur bez DPH (7.003,20 eur s DPH), preto výsledná odmena žalobcu za poskytnuté právne služby a fakturovaná suma predstavuje sumu vo výške 2.040,- eur s DPH. Dňa 02.11.2020 zaplatil žalovaná na základe faktúry č. 202009009 na bankový účet žalobcu ďalšiu (v poradí druhú) časť vo výške 716,65 eur. Ku dňu 02.11.2020 bola pohľadávka žalobcu vyplývajúca z faktúry č. 202009009 nezaplatená vo výške 366,70 eur a pohľadávka žalobcu vyplývajúca z faktúry č. 20201007 bola nezaplatená v celej fakturovanej výške 2.040,- eur. Dňa 13.11.2020 zaplatil žalovaná na základe faktúry č. 202009009 na bankový účet žalobcu ďalšiu (v poradí tretiu) časť vo výške 716,65 eur, čím zaplatil zvyšok pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 202009009 vo výške 366,70 eur a zároveň časť pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. 20201007 vo výške 349,95 eur. Časť pohľadávky žalobcu vyplývajúca z faktúry č. 20201007 vo výške 1.690,05 eur žalovaná nezaplatil ku dňu podania žaloby. Žalobca si okrem úrokov z omeškania uplatnil aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
4. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.03.2021 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor. Nárok žalobcu považovala žalovaná za nedôvodný. Podľa názoru žalovanej faktúry vystavené žalobcom č. 202009009 zo dňa 24.09.2020 a č. 20201007 zo 30.10.2020 nespĺňajú podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) a preto ich nemožno považovať za platný daňový doklad. Taktiež upozornila na výhrady voči časovému rozvrhu prác, kvalite poskytovaných služieb, ako aj výhrady k oneskorenej fakturácii, ktoré boli žalovanou prednesené žalobcovi v elektronickej komunikácii, ale žalobcom neboli akceptované. Celková odmena za poskytovanie právnych služieb, ktorú obdržal žalobca od žalovanú predstavuje sumu 5.460,- eur vrátane DPH, pričom túto odmenu považovala žalovaná za primeranú vzhľadom na rozsah a kvalitu poskytovaných právnych služieb. Ďalej žalovaná poukázala na neetickosť správania žalobcu. Uviedla, že celková odmena za poskytnuté právne služby žalobcu by predstavovala sumu 7.330,06 eur, čo by neúmerne navyšovalo zmluvne dohodnutú hodinovú sadzbu za ostatné úkony právnej služby.
5. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 36Cb/47/2021-293 zo dňa 10. februára 2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,05 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 1.690,05 eur od 10.02.2021 až do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanej, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Nárok žalobcu na odmenu právnych služieb v rozsahu 21,25 hodín s dojednanou hodinovou sadzbou 80,- eur v zmysle čl. II bod 1 Zmluvy vo výške 1.690,05 eur, po odčítaní už zaplatených čiastkových úhrad v sume 349,95 eur z neskôr splatného záväzku vyplývajúceho z faktúry č. 20201007 v sume 2.040,- eur, považoval okresný súd za dôvodný a v odôvodnení napadnutého rozsudku poskytol podrobný rozbor.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie skonsˇtatoval, zˇe strany sporu uzavreli dňa 09.02.2018 zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať právne služby žalovanej pri jej zastupovaní vo všetkých veciach týkajúcich sa nároku obchodnej spoločnosti Expat experts s. r. o., IČO: 47 051 639, na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý si spoločnosť Expat experts s. r. o. uplatnila od žalovanej z dôvodu údajného porušenia ustanovení mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.02.2017, na základe ktorej žalovaná odplatne vykonávala pre spoločnosť Expat experts s. r. o. v jej mene a na jej účet realitné služby, ako aj na zastupovanie žalovanej vo všetkých veciach týkajúcich sa jej nárokov voči spoločnosti Expat experts s. r. o. vyplývajúcich z tejto zmluvy, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi za vykonávanie dohodnutej činnosti odmenu podľa podmienok zmluvy. Zmluvné strany sa najmä dohodli, že podľa čl. II bod 1 zmluvy má žalobca za dohodnutú činnosť od žalovanej nárok na zaplatenie odmeny vo výške 80,- eur bez DPH za každú aj začatú hodinu poskytovania dohodnutej činnosti, a to bez ohľadu na počet vykonaných úkonov v rámci výkonu dohodnutej činnosti. V dohodnutej odmene nebola zahrnutá zákonom stanovená daň z pridanej hodnoty, ktorá bude pripočítaná v zmysle
platných právnych predpisov. Podľa čl. II bod 2 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že za účasť na každom jednom pojednávaní pri výkone dohodnutej činnosti má žalobca nárok na zaplatenie paušálnej odmeny vo výške 300,- eur bez DPH. Podľa čl. II bod 9 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobca má za zastupovanie žalovanej v akýchkoľvek konaniach pred všetkými orgánmi verejnej moci nárok aj na všetky trovy právneho zastúpenia, ktoré budú priznané v jednotlivých konaniach, resp. ktoré protistrana zaplatí žalovanej z iného titulu aj v prípade, že nebudú v príslušnom konaní priznané. Žalobca na základe zmluvy vystavil za poskytované právne služby žalovanej faktúru č. 202009009 zo dňa 24.09.2020 vo výške 1.500,- eur bez DPH, t. j. 1.800,- eur s DPH a faktúru č. 202010007 zo dňa 30.10.2020 vo výške 1.700,- eur s DHP, teda 2.040,- eur s DPH.
8. Spor medzi stranami spočíval v dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom vyplývajúcim z čl. II bod 1 zmluvy vyúčtovaného na základe faktúry č. 202010007 vo výške 1.690,05 eur za právne služby poskytnuté žalovanej zo strany žalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 29Cb/4/2018.
9. Žalovaná v tejto súvislosti namietala, že uvedený nárok si žalobca uplatňuje nad rámec trov právneho zastúpenia, keďže žalobca sumu 3.310,06 eur už mal uhradenú na základe uznesenia o trovách konania zo dňa 31.10.2019. Celkový rozsah ostatných úkonov právnej služby (okrem účasti na pojednávaniach) považovala žalovaná za vykonaný v podanom odpore maximálne v rozsahu 40 hodín, vo vyjadrení žalovanú zo dňa 19.11.2022 vo výške 20 hodín. Požadovanú odmenu preto považovala za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná ďalej namietala, že faktúra č. 202010007 je neplatná z dôvodu jej nesprávneho obsahu a upozornila na jej oneskorené vystavenie, pričom podľa jej názoru mala byť žalobcom faktúra vystavená a doručená najneskôr po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o vyčíslení trov konania zo dňa 31.10.2019, t. j. v mesiaci január 2020. Žalovaná namietala, že žalobca počas trvania zmluvného vzťahu neinformoval žalovanú priebežne o počte hodín strávených poskytovaním právnych služieb a o priebežnej výške odmeny, ktorú plánuje za služby fakturovať. V neposlednom rade vzniesol žalovaná námietku vo vzťahu ku kvalite vykonaných právnych služieb poskytnutých žalobcom.
10. Súd prvej inštancie ustálil, že uzatvorením zmluvy vnikol medzi stranami sporu obchodnoprávny vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti podľa § 566 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej aj ako „ObZ“) a keďže ukončením podnikateľskej činnosti žalovanú - fyzickej osoby ako podnikateľa nedochádza k zmene charakteru sporu, predmetný nárok posudzoval v zmysle uzatvorenej Zmluvy a obchodnoprávnej úpravy vymedzenej v § 566 a nasl. ObZ.
11. K námietke týkajúcej sa uplatnenia odmeny za právne služby nad rámec trov právneho zastúpenia prijatého žalobcom vo výške 3.310,06 eur v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I o trovách konania vedenom pod sp. zn. 29Cb/4/2018 je podľa súdu prvej inštancie potrebné prihliadať na zmluvne dojednané ustanovenia čl. II bod 9 zmluvy, z ktorého je zrejmé, že žalobca má nárok aj na všetky trovy právneho zastúpenia, ktoré mu budú priznané. Vzhľadom na uvedené sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobcu. Podľa súdu žalobca vopred žalovanú upozornil v predchádzajúcej e-mailovej komunikácii zo dňa 20.02.2018, že sa k honoráru popísanému žalobcom pripočíta aj náhrada trov právneho zastúpenia určená súdom a skutočne zaplatená protistranou. Z uvedeného vyplýva, že žalovanej nielenže bol zrejmý výklad predmetného ustanovenia zmluvy, ten v predzmluvných rokovaniach ani nenamietal, ale dokonca ním argumentoval v rámci dojednania výšky úhrady odmeny za právne služby do momentu prvého pojednávania.
12. Žalobca v e-mailovej komunikácii zo dňa 21.02.2018 oboznámil žalovanú, aké úkony bude potrebné v konaní vykonať a za účasť na každom pojednávaní navrhol odmenu vo výške 300,- eur za každé pojednávanie. Žalovaná bola preto vopred upozornená na rozsah právnych služieb približne v rozsahu 15,5 hod. v sume 1.240,- eur bez DPH a o nároku na odmenu za každé pojdenávanie. Žalovaná následne v e-mailovej komunikácii zo dňa 25.02.2018 potvrdil predmetný návrh zo strany žalobcu aj v časti týkajúcej sa hodinovej sadzby odmeny a k čl. II bod 1 zmluvy uviedla, tak ako bolo uvedené vyššie, že cena všetkých úkonov vykonaných žalobcom až do momentu prvého pojednávania nepresiahne sumu 1.200,- eur vrátane DPH. Žalovaná pripustila, že následne možno fakturovať (okrem účasti na každom pojednávaní) aj za ďalšie potrebné úkony. Žalobca v reakcii na návrh žalovanej k odmene za poskytnuté právne služby uviedol, že v rámci cenovej ponuky identifikoval úkony právnych služieb, pričom každý úkon podliehal predchádzajúcemu odsúhlaseniu žalovanej. V nadväznosti žalovaná v e-
mailovej komunikácii zo dňa 26.02.2018 súhlasila so žalobcom a akceptovala odpovede pri všetkých bodoch, teda vrátane odmeny za právne služby i cenovú ponuku - teda aj maximálnu cenovú ponuku do začatia prvého pojednávania vo výške 1.240,- eur bez DPH, ako aj rozsah vykonávaných služieb do začatia prvého pojednávania. Následne žalovaná uzatvoril so žalobcom zmluvu. Z uvedeného je zrejmé, že strany sporu boli uzrozumené s hodinovou sadzbou za ostatné právne úkony v zmysle čl. II bod 1 zmluvy i s rozsahom úkonov približne v rozsahu 15,5 hodiny do momentu prvého pojednávania.
13. Zo špecifikovaného návrhu žalobcu, ako aj po zistení rozsahu uplatňovanej odmeny za poskytnuté úkony právnej služby súd prvej inštancie zistil, že žalobca žiada úhradu odmeny za poskytovanie ostatných právnych úkonov, a to: 1. úvodné rokovanie za účelom prevzatia sporu uskutočnené dňa 09.02. 2018 v trvaní 1,5 hod. vo výške 120,- eur bez DPH (1,5 hod. x 80,- eur = 120,- eur); 2. oboznámenie sa so skutkovým a právnym stavom veci a koncipovanie dupliky v rozsahu 26 strán v trvaní 8 hod. vo výške 640,- eur bez DPH (8 hod. x 80,- eur = 640,- eur); 3. koncipovanie vzájomného návrhu na zaplatenie dlžnej sprostredkovateľskej provízie v rozsahu 7 strán v trvaní 6 hod. vo výške 480,- eur bez DPH (6 hod. x 80,- eur = 480,- eur); 4. koncipovanie záverečného vyjadrenia v rozsahu 12 strán v trvaní 5,75 hod. vo výške 460,- eur bez DPH (5,75 x 80,- eur = 460,- eur). Zároveň žalobca upozornil, že oboznámenie sa so skutkovým stavom a koncipovanie repliky trvalo v úhrne 44,25 hod.; koncipovanie vzájomného návrhu trvalo v úhrne 12,58 hod.; koncipovanie záverečného vyjadrenia trvalo v úhrnne 20,51 hod., teda skutočné trvanie úkonov právnych služieb trvalo celkovo 78,84 hod., napriek uvedenému žalobca vyúčtoval žalovanej 21,25 hod v sume 1.700,- eur bez DPH, teda 2.040,- eur s DPH, ktoré žalovanej vyúčtoval faktúrou č. 20201007.
14. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaná bola jednak vopred upozornená na rozsah vyúčtovaných služieb v rozsahu 15,5 hod. do začatia prvého pojednávania, s ohľadom na priebeh súdneho konania a podania záverečného stanoviska a rozsahu trvania právnych úkonov, na ktoré bola upozornená e-mailovou komunikáciou, si bola vedomá rozsahu trvania toho-ktorého právneho úkonu. Žalovaná k právnemu úkonu po začatí súdneho pojednávania v reakcii na vysvetlenie žalobcu uviedla, že „medzi stranami bol dohodnutý už len jeden úkon právnej služby, a to koncipovanie záverečných rečí“, z čoho je zrejmé, že dohoda na vykonaní úkonu - koncipovania záverečného stanoviska, medzi stranami existovala, preto s ohľadom na už predtým dojednaný časový rozsah dupliky či vzájomného návrhu, odsúhlasené žalovanou, nepovažuje rozsah trvania koncipovania záverečného stanoviska, ktorý bol vyfaktúrovaný (5,75 hod.), za neadekvátny.
15. Súd zdôraznil, že samotná žalovaná považovala rozsah trvania 20 hodín právnych služieb za primeraný (v podanom odpore dokonca tvrdila, že primeraným by bol rozsah služieb v trvaní 40 hodín). Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa kvality právnych služieb a podaného vzájomného návrhu súd upozornil na vzájomnú e-mailovú komunikáciu strán zo dňa 21.02.2018, z ktorej vyplýva, že žalovaná uvedený postup a podanie vzájomnej žaloby odsúhlasil. Na danom mieste žalobca argumentoval, že žalovaná bola priebežne informovaná o jednotlivých úkonoch a tieto boli odsúhlasené, pričom žalovaná mohla kedykoľvek zastúpenie ukončiť, jednotlivé úkony neschváliť, alebo udeliť iný pokyn žalobcovi. V priebehu celého právneho zastúpenia nebol žiadny negatívny pokyn, nebola vznesená žiadna výhrada či námietka, pričom toto žalobcovo tvrdenie žalovaná nepoprela. Kvalitu poskytnutých služieb žalovaná namietala až po doručení záverečného vyúčtovania zo strany žalobcu dňa 10.09.2020, čo súd prvej inštancie považoval za účelové správanie v snahe znížiť plnenie za poskytnuté právne služby. Vzhľadom na rozsah vyúčtovaných služieb žalobcom dospel súd prvej inštancie k záveru, že odmena za ostatné právne služby vyúčtované podľa čl. II bod 1 Zmluvy bola primeraná.
16. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení k námietkam žalovanej týkajúcich sa fakturácie pripomenul, že faktúra je len daňovým dokladom a pre priznanie nároku žalobcu nemá vplyv posúdenie splnenia povinností podľa zákona o DPH. Skutočnosť, kedy žalobca vystavil faktúru by pre posúdenie nároku mala vplyv len v prípade premlčania nároku, avšak takáto námietka uplatnená nebola. Zmluvné strany mali dojednané právne zastúpenie v súdnom konaní až do úplného skončenia veci, pričom posledným úkonom bolo vystavenie a doručenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti Okresným súdom Bratislava I dňa 10.09.2020 k uzneseniu o vyčíslení trov konania zo dňa 31.10.2019. Následne žalobca pristúpil k vyúčtovaniu právnych služieb dňa 10.09.2020. Žalobca bol v zmysle čl. II bod 6 Zmluvy oprávnený vystavovať faktúry za poskytnuté právne služby žalovanej priebežne počas trvania súdneho konania. Uvedené však bolo oprávnením, a nie povinnosťou žalobcu, pričom ani samotná žalovaná o vystavenie priebežnej faktúry žalobcu nepožiadala.
17. Vo vzťahu k rozporu vyúčtovanej odmeny za právne služby s dobrými mravmi či poctivým obchodným stykom súd prvej inštancie upozornil, že „korektív zásady poctivého obchodného styku má byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či dokonca odstrániť prílišnú tvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým“. Ustanovenie § 265 ObZ je potrebné vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou, pričom, oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať do úvahy osobitosti profesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky, v danom prípade advokátskej etiky. S ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci a na primeranosť odmeny za právne služby, ako aj rozsahu poskytnutých právnych služieb, neboli splnené predpoklady, za ktorých by bolo možné uplatnenie nároku žalobcu považovať za uplatnené v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku či dobrými mravmi.
18. Žalobca okrem istiny požadoval aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 1.690,05 eur od 17.11.2020 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavenej faktúry č. 202010007. Do omeškania s úhradou odmeny za poskytovanie právnych služieb sa žalovaná dostala neuhradením v dobe ich splatnosti, teda v zmysle čl. II bod 6 zmluvy na základe vystavenej faktúry do 14 dní od dňa jej doručenia klientovi. Pokiaľ sa týka doručenia faktúry č. 202010007 žalovanej z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že poštová zásielka obsahujúca aj faktúru č. 202010007 bola žalovanej doručená dňa 26.01.2021 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom na plynutie 14-dňovej lehoty od dňa doručenia predmetnej faktúry, ktorá je zároveň aj výzvou na úhradu žalobného nároku, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania až uplynutím nasledujúceho dňa po uplynutí tejto lehoty, teda dňa 10.02.2021. Žalovaná neuhradila odmenu za poskytovanie právnych služieb v sume 1.690,05 eur, čím sa dostala do omeškania s plnením svojho záväzku, preto v časti úroku z omeškania uplatneného v súlade so zákonným úrokom z omeškania vyhovel súd prvej inštancie žalobcovi a priznal mu právo na zaplatenie úroku z omeškania v požadovanej príslušnej sadzbe úrokov z omeškania vo výške 9 % p. a. z priznanej istiny až od 10.02.2021 do zaplatenia; v časti úroku z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 1.690,05 eur od 17.11.2020 do 09.02.2021 ako nedôvodnú v druhom výroku enunciátu napadnutého rozsudku zamietol.
II. Odvolanie
19. Proti napadnutému rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj „CSP“), pričom má za to, že konanie žalobcu je v hrubom rozpore s právnymi predpismi a zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 ObZ a preto nepožíva právnu ochranu. V odvolaní zo dňa 29.03.2023, doručenom súdu prvej inštancie toho istého dňa, žalovaná navrhla, aby Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
20. Žalovaná odprezentovala skutkový stav, a to najmä s poukazom na fakturáciu vykonanú žalobcom. Žalovaná namietala, že medzi stranami sporu bol okrem piatich dohodnutých úkonov právnych služieb dohodnutý už len jeden úkon, a to koncipovanie záverečných rečí, preto skutočný rozsah právnych služieb nepresiahol 20 hodín právnych služieb plus účasť na piatich pojednávaniach. Žalobcom vyčíslený rozsah prác na 92,4 hodiny právnych služieb plus účasť na súdnych pojednávaniach vôbec nekorešpondoval s realitou ani s cenovou ponukou z februára 2018, pričom ho považuje za nafúknutý v snahe žalobcu pri fakturácii vôbec nezohľadniť už prijatú časť odmeny vo výške 3310,06 eur. Žalovaná považovala celkovú odmenu za poskytovanie právnych služieb vo výške 5460,- eur vrátane DPH, ktorú už žalobca obdržal, za primeranú vzhľadom na rozsah a kvalitu poskytovaných právnych služieb a vzhľadom na hodnotu sporu, na ktorý sa vzťahovalo poskytovanie právnych služieb žalobcu.
21. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsuku vôbec neprihliadol
na skutočnosť, že faktúry žalobcu boli neplatnými právnymi úkonmi podľa § 39 OZ a neplatnými daňovými dokladmi podľa zákona o DPH, nakoľko neobsahovali zákonné náležitosti, boli vystavené oneskorene, nakoľko žalovaná sa domáhal fakturácie vo vzájomnej e-mailovej komunikácii z februára 2018 i osobne po skončení posledného pojednávania dňa 07.01.2019. Žiadna faktúra žalobcom vystavená nebola, preto tento postup žalobcu považovala za v rozpore s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami. Preto aj súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že žalovaná nežiadala žalobcu o vystavenie faktúry.
22. Podľa žalovanej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedol, že žalovaná už uhradila žalobcovi jednu z vystavených faktúr, a preto táto skutočnosť nie je sporná. Žalovaná však od začiatku súdneho konania rozporovala obe faktúry vystavené žalobcom, nakoľko ide o neplatné právne úkony.
23. Taktiež žalovaná v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil hodnotu sporu, na ktorý sa vzťahovalo poskytovanie právnych služieb žalobcom. Podľa judikatúry súdov je celková výška odmeny advokáta limitovaná práve súladom s dobrými mravmi a pri drobných sporoch by nemala presiahnuť 20 % hodnoty sporu. Zároveň zo súdnej judikatúry vyplýva, že v prípade, keď si klient s advokátom dohodne, že advokát má okrem zmluvne dohodnutej odmeny nárok aj na trovy právneho zastúpenia uhradené protistranou, považujú sa tieto za súčasť odmeny advokáta. Nakoľko celková odmena za poskytovanie právnych služieb, ktorú žalovaná zaplatila žalobcovi spolu s náhradou trov právneho zastúpenia uhradenou protistranou predstavuje sumu 5460,- eur vrátane DPH, možno konštatovať, že žalobcova odmena je vyššie ako bola reálna výška pohľadávky v súdnom konaní vedenom voči žalovanej. Preto akékoľvek ďalšie nároky žalobcu ohľadne dodatočnej odmeny za právne služby sú v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa názoru žalovanej sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťou, či všetky úkony právnej služby, ktoré žalobca realizoval a za ktoré požaduje vyplatenie odmeny, boli naozaj účelné, efektívne realizované a skutočne potrebné pre dosiahnutie úspechu v spore a taktiež nezohľadnil skutočnosť, že žalobca svojím konaním porušil povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o advokácii a stavovské predpisy Slovenskej advokátskej komory. Súd prvej inštancie taktiež nezohľadnil skutočnosť, že žalovaná je fyzickou osobou na materskej dovolenke, ale posudzoval ju ako fyzickú osobu - podnikateľa. Taktiež odmietol posudzovať primeranosť odmeny za právne služby k hodnote sporu, odmietol pri prejednávaní veci zohľadňovať dobré mravy aj obchodné zvyklosti, a to všetko s poukazom na skutočnosť, že ide o obchodnoprávny vzťah.
25. Záverom žalovaná konštatovala, že konanie žalobcu pri uplatňovaní práva na dodatočnú odmenu za poskytovanie právnych služieb je v rozpore s § 19, § 73 a § 74 zákona o DPH, s § 18 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, s § 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, so stavovskými predpismi Slovenskej advokátskej komory a s dobrými mravmi. Faktúry zo dňa 24.09.2020 a 30.10.2020 vystavené žalobcom sú neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ.
III. Vyjadrenie k odvolaniu
26. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 19.04.2023, doručeným súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami dňa 21.04.2023. Odvolanie žalovanú považoval za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
27. Podľa žalobcu súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza aj zo správneho právneho posúdenia vec, pričom ako hlavné argumentačné vyjadrenia k odvolaniu žalovanú uviedol nasledovné:
- žalobca pred uzatvorením Zmluvy doručil žalovanej cenovú ponuku, ktorá obsahovala podrobnú cenovú kalkuláciu predpokladaných úkonov právnej služby;
- žalovaná s cenovou kalkuláciou súhlasila a so žalobcom uzatvorila Zmluvu, čím medzi žalobcom a žalovanou ako fyzickou osobou - podnikateľom vznikol obchodnoprávny vzťah;
- žalobca žalovanej fakturoval odmenu za úkony právnej služby uvedené v cenovej ponuke predchádzajúcej uzatvoreniu Zmluvy a odsúhlasené žalovanou, a to v celkovom rozsahu 21,25 hodiny;
- žalovaná bola vopred upozornená na rozsah právnych služieb, pričom žalobcom požadovaná odmena za 21,25 hodín právnych služieb je v súlade s cenovou ponukou a žalovaná v konaní potvrdila, že za primeraný rozsah právnych služieb považuje 20 hodín;
- žalobca mal okrem odmeny za poskytnuté právne služby nárok aj na trovy právneho zastúpenia priznané súdom prvej inštancie a zaplatené protistranou, pričom žalovaná v predzmluvnej komunikácii so žalobcom tvrdila, že „plus dostanete úhradu právnych nákladov skutočne uhradených protistranou”;
- žalobca vykonal vyúčtovanie právnych služieb a doručil ho žalovanej v deň, kedy mu bol zo strany Okresného súdu Bratislava I doručený posledný úkon vo veci;
- žalobca pri vyúčtovaní právnych služieb žalovanej postupoval v súlade so zákonom o DPH, vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a s uzatvorenou Zmluvou;
- ak by však žalobca zákon o DPH pri vystavovaní faktúry aj porušil, s čím však žalobca nesúhlasí, takéto porušenie by nemalo absolútne žiadny vplyv na oprávnenosť nároku žalobcu, ani na povinnosť žalovanú nárok žalobcu v plnom rozsahu uspokojiť;
- žalobcom vystavené faktúry sú riadnymi výdavkovými dokladmi;
- keďže žalovaná nezaplatila žalobcovi zvyšnú časť odmeny za poskytnuté právne služby, žalobca si uplatnil svoj nárok na príslušnom súde.
28. Žalobca so žalovanou uzatvorili zmluvu na zastupovanie žalovanú až do posledného úkonu právnej služby v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 29Cb/4/2018, pričom žalobca pristúpil k fakturácii až po poslednom úkone spojeným s riešením veci a vyúčtoval odmenu za právne služby poskytované žalovanej. Žalobca si uplatňuje odmenu výlučne za účasť na piatich súdnych pojednávaniach a za ostatné úkony právnej služby v rozsahu 21,25 hodiny (21 hodín a 15 minút). Uplatnenie odmeny zo strany žalobcu je v súlade s predbežným vyčíslením nákladov na právne služby, ktorých vykonanie predpokladal žalobca pred prevzatím právneho zastúpenia žalovanú. Žalobca za účasť na piatich súdnych pojednávaniach vystavil dňa 24. 09. 2020 faktúru č. 202009009 vo výške 1.500,- eur bez DPH, t. j. 1.800,- € s DPH. Žalobca po poskytnutí zľavy z odmeny za ostatné úkony právnych služieb vystavil dňa 30.10.2020 faktúru č. 202010007 vo výške 1.700,- eur bez DPH, t. j. 2.040,- eur s DPH.
29. Žalovaná pred podaním žaloby v tomto konaní zaplatila v troch splátkach v dňoch 15.10.2020, 02.11.2020 a 13.11.2020 sumy spolu vo výške 716,65 eur, čím došlo k úplnej úhrade faktúry č. 202009009 vo výške 1.800,- eur s DPH a časť pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 20201007 vo výške 349,95 eur. Pohľadávku vo výške 1.690,05 eur žalovaná žalobcovi nezaplatila.
30. Podľa názoru žalobcu sú vyjadrenia žalovanej o úmyslenom navyšovaní rozsahu poskytnutých právnych služieb len ničím nepodloženými faktami, nakoľko rozsiahlosť jednotlivých právnych úkonov a zároveň komplexnosť použitej právnej argumentácie preukazujú, že žalobcom vykázaný čas strávený vypracovaním jednotlivých úkonov právnej služby je primeraný a zodpovedajúcim rozsahu týchto úkonov a zložitosti veci samej.
31. Žalobca ďalej uviedol, že neodkladal vystavenie faktúr, ale keďže nedošlo zo strany žalovanej k obmedzeniu zastupovania, vykonal vyúčtovanie právnych služieb a doručil ho žalovanej v deň, kedy mu bol zo strany Okresného súdu Bratislava I doručený posledný úkon vo veci. Pri samotnom vyúčtovaní právnych služieb pritom nie je podstatné, kedy boli jednotlivé úkony právnych služieb vykonané, ale kedy bol vykonaný posledný z nich. Skutočnosť, či žalobca vystaví priebežnú faktúru alebo vyúčtuje celý svoj nárok na odmenu až po ukončení veci, nemá absolútne žiadny vplyv na posúdenie oprávnenosti tohto nároku. Tým, že si žalobca uplatnil nárok na odmenu v zmysle Zmluvy až pri ukončení veci, žalobca nielenže žalovanú nepoškodil, ale naopak ho de facto „úveroval“. Žalobca nepopieral, že v zmysle čl. II ods. 6 Zmluvy bol oprávnený vystavovať faktúry za poskytnuté právne služby priebežne počas trvania súdneho konania, avšak bolo to jeho oprávnením, a nie povinnosťou. Žalobca sa v tomto prípade rozhodol vystaviť faktúry až po poslednom úkone vo veci. Zo správania žalovanej žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by mal jeho právne zastúpenie žalobcom v súdnom konaní za ukončené, počas trvania
celého zmluvného vzťahu nežiadala o vystavenie faktúry (priebežnej alebo záverečnej - vyúčtovacej) či o predloženie priebežného alebo záverečného vyúčtovania.
32. Žalobca pri vyúčtovaní právnych služieb poskytnutých žalovanej postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj s uzatvorenou zmluvou. K námietke žalovanej, že faktúry žalobcu vystavené za právne služby poskytnuté žalovanej v súdnom konaní nemožno považovať za daňový doklad a že sú neplatnými právnymi úkonmi, žalobca uviedol, že faktúra nie je právny úkon. Je to len platobný účtovný doklad a nemožno jej pripisovať účinky právneho úkonu, ani od nej akýmkoľvek spôsobom odvodzovať dojednanie práv a povinností nad rámec zmluvy. Jej záväznosť je daná výlučne obsahom zmluvy, na podklade ktorej sa vystavuje. Právnym úkonom je teda v predmetnej veci zmluva, na podklade ktorej bola faktúra vystavená. Ak nie je faktúra právnym úkonom, nemožno ani posudzovať jej platnosť alebo neplatnosť. Ani prípadným porušením zákona o DPH žalobcom pri vystavovaní faktúry nezaniká povinnosť žalovanú plniť, t. j. zaplatiť žalobcovi odmenu za poskytnuté právne služby. Žalobcom vystavené faktúry sú riadnymi účtovnými dokladmi.
33. K argumentácii žalovanej, že súd prvej inšancie nezohľadnil v napadnutom rozsudku hodnotu sporu, na ktorý sa vzťahovalo poskytovanie právnych služieb, žalobca uviedol, že pri určení výšky odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb nie je možné dávať do vzájomného pomeru iba hodnotu veci a výšku dohodnutého honoráru, takéto kritérium sa javí ako neekonomické. K samotnému súdnemu konaniu a jeho náročnosti uviedol, že konanie v sebe kombinovalo prvky viacerých právnych odvetví a taktiež aj z pohľadu hodnoty sporu sa nejednalo o menší spor (o zaplatenie sumy vo výške 20.000,- eur).
34. Žalovaná bol počas celého priebehu súdneho konania priebežne detailne informovaná, každý jednotlivý úkon žalobca so žalovanou vopred konzultoval a všetky úkony žalobcu boli vopred odsúhlasené žalovanou. Žalovaná mala počas konania detailné informácie o odmene, ktorú si bude žalobca za poskytnuté právne služby uplatňovať. Žalobca počas prvoinštančného konania náležitým spôsobom preukázal, že pri poskytovaní právnych služieb žalovanej postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a že ním uplatnená odmena za právne služby je nanajvýš primeraná rozsahu poskytnutých právnych služieb a v súlade so zmluvou a s komunikáciou so žalovanou.
IV. Relevantné právne predpisy
35. Podlˇa § 1 ods. 2 ObZ pra´vne vztˇahy uvedene´ v odseku 1 sa spravuju´ ustanoveniami tohto za ´kona. Ak niektore´ ota´zky nemozˇno riesˇitˇ podlˇa ty´chto ustanoveni´, riesˇia sa podlˇa predpisov obcˇianskeho pra´va. Ak ich nemozˇno riesˇitˇ ani podlˇa ty´chto predpisov, posu´dia sa podlˇa obchodny ´ch zvyklosti´, a ak ich niet, podlˇa za´sad, na ktory´ch tento za´kon spocˇi´va.
36. Podlˇa § 2 ods. 2 pi´sm. a) ObZ podnikatelˇom podlˇa tohto za´kona je osoba zapi´sana´ v obchodnom registri.
37. Podlˇa § 261 ods. 1 ObZ ta´to cˇastˇ za´kona upravuje za´va¨zkove´ vztˇahy medzi podnikatelˇmi, ak pri ich vzniku je zrejme´ s prihliadnuti´m na vsˇetky okolnosti, zˇe sa ty´kaju´ ich podnikatelˇskej cˇinnosti.
38. Podlˇa § 262 ods. 1 ObZ strany si mo^zˇu dohodnu´tˇ, zˇe ich za´va¨zkovy´ vztˇah, ktory´ nespada´ pod vztˇahy uvedene´ v §) 261, sa spravuje ty´mto za´konom.
39. Podlˇa § 265 ObZ vy´kon pra´va, ktory´ je v rozpore so za´sadami poctive´ho obchodne´ho styku, nepozˇi´va pra´vnu ochranu.
40. Podlˇa § 266 ods. 1 ObZ prejav vo^le sa vyklada´ podlˇa u´myslu konaju´cej osoby, ak tento u´mysel bol strane, ktorej je prejav vo^le urcˇeny´, zna´my alebo jej musel bytˇ zna´my.
41. Podlˇa § 266 ods. 2 ObZ v pri´padoch, kedˇ prejav vo^le nemozˇno vylozˇitˇ podlˇa odseku 1, vyklada ´ sa prejav vo^le podlˇa vy´znamu, ktory´ by mu spravidla prikladala osoba v postaveni´ osoby, ktorej bol
prejav vo^le urcˇeny´. Vy´razy pouzˇi´vane´ v obchodnom styku sa vykladaju´ podlˇa vy´znamu, ktory´ sa im spravidla v tomto styku priklada´.
42. Podlˇa § 266 ods. 3 ObZ pri vy´klade vo^le podlˇa odsekov 1 a 2 sa vezme na´lezˇity´ zretelˇ na vsˇetky okolnosti su´visiace s prejavom vo^le, vcˇi´tane rokovania o uzavreti´ zmluvy a praxe, ktoru´ strany medzi sebou zaviedli, ako aj na´sledne´ho spra´vania stra´n, pokialˇ to pripu´sˇtˇa povaha veci´.
43. Podlˇa § 330 ods. 1 ObZ ak ma´ veritelˇovi splnitˇ ten isty´ dlzˇni´k niekolˇko za´va¨zkov a poskytnute ´ plnenie nestacˇi´ na splnenie vsˇetky´ch za´va¨zkov, je splneny´ za´va¨zok urcˇeny´ pri plneni´ dlzˇni ´kom. Ak dlzˇni´k neurcˇi´, ktory´ za´va¨zok plni´, je splneny´ za´va¨zok najsko^r splatny´, a to najprv jeho pri´slusˇenstvo.
44. Podlˇa § 330 ods. 3 ObZ ak ma´ dlzˇni´k vocˇi veritelˇovi niekolˇko penˇazˇny´ch za´va¨zkov a dlzˇni´k neurcˇi´, ktory´ za´va¨zok plni´, platenie sa ty´ka najsko^r za´va¨zku, ktore´ho splnenie nie je zabezpecˇene´ alebo je najmenej zabezpecˇene´, inak za´va¨zku najsko^r splatne´ho.
45. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
46. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
47. Podlˇa § 566 ods. 1 ObZ manda´tnou zmluvou sa mandata´r zava¨zuje, zˇe pre mandanta na jeho u´cˇet zariadi za odplatu urcˇitu´ obchodnu´ za´lezˇitostˇ uskutocˇneni´m pra´vnych u´konov v mene mandanta alebo uskutocˇneni´m inej cˇinnosti a mandant sa zava¨zuje zaplatitˇ mu za to odplatu.
48. Podlˇa § 566 ods. 2 ObZ ak je zariadenie za´lezˇitosti predmetom podnikatelˇskej cˇinnosti mandata ´ra, predpoklada´ sa, zˇe odplata bola dohodnuta´.
49. Podlˇa § 567 ods. 1 ObZ mandata´r je povinny´ postupovatˇ pri zariadˇovani´ za´lezˇitosti s odbornou starostlivostˇou.
50. Podlˇa § 567 ods. 2 ObZ cˇinnostˇ, na ktoru´ sa mandata´r zaviazal, je povinny´ uskutocˇnˇovatˇ podlˇa pokynov mandanta a v su´lade s jeho za´ujmami, ktore´ mandata´r pozna´ alebo musi´ poznatˇ. Mandata´r je povinny´ ozna´mitˇ mandantovi vsˇetky okolnosti, ktore´ zistil pri zariadˇovani´ za´lezˇitosti a ktore´ mo^zˇu matˇ vplyv na zmenu pokynov mandanta.
51. Podlˇa § 571 ods. 2 ObZ ak zo zmluvy nevyply´va niecˇo ine´, vznikne mandata´rovi na´rok na odplatu, kedˇ riadne vykona´ cˇinnostˇ, na ktoru´ bol povinny´, a to bez ohlˇadu na to, cˇi priniesla ocˇaka´vany´ vy´sledok alebo nie. Ak mozˇno ocˇaka´vatˇ, zˇe v su´vislosti s vybavovani´m za´lezˇitosti vzniknu´ mandata´rovi znacˇne´ na´klady, mo^zˇe mandata´r pozˇadovatˇ po uzavreti´ zmluvy primerany ´ preddavok.
52. Podlˇa § 3 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka v platnom znení (dˇalej len „OZ“) vy´kon pra´v a povinnosti´ vyply´vaju´cich z obcˇianskopra´vnych vztˇahov nesmie bez pra´vneho do^vodu zasahovatˇ do pra´v a opra´vneny´ch za´ujmov iny´ch a nesmie bytˇ v rozpore s dobry´mi mravmi.
53. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka účinného od 01.01.2015 (ďalej len „Nariadenie vlády“), „sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
54. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby 1, môže veriteľ požadovať úroky zomeškania vsadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
55. Podľa § 2 Nariadenia vlády výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
V. Posúdenie veci odvolacím súdom
56. Odvolaci´ su´d viazany´ rozsahom a do^vodmi uvedenými v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) presku ´mal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktore´ jeho vydaniu predcha´dzalo, pričom odvolanie prejednal bez nariadenia pojedna´vania s ohľadom na § 385 CSP. Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie verejne v súlade s § 219 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a.
57. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti rozsudku č. k. 36Cb/47/2021-293 zo dňa 10. februára 2023, ktory´m súd prvej inštancie rozhodol (prvým výrokom), že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.690,05 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % p. a. zo sumy 1.690,05 eur od 10.02.2021 až do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku, (druhým výrokom), že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a (tretím výrokom) rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
58. Odvolací súd poukazuje na skutočnosti preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie:
59. Strany sporu uzavreli dňa 09.02.2018 mandátnu zmluvu, žalobca ako poskytovateľ právnych služieb na strane jednej a žalovaná ako fyzická osoba - podnikateľ ako klient na strane druhej. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie právnych služieb žalobcom v právnej veci žalovanú vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 29Cb/4/2018.
60. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná bola v čase uzavretia predmetnej zmluvy podnikateľkou
- osobou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia. Preto uzavretím zmluvy vnikol medzi jej účastníkmi (stranami sporu) obchodnoprávny vzťah týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Na veci nič nezmenilo ani ukončením podnikateľskej činnosti žalovanej a jej následnému nástupu na materskú resp. rodičovskú dovolenku. Žalovaná preberá všetky práva a povonnosti (vrátane záväzkov zo zmlúv) zo svojej podnikateľskej činnosti, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď spor medzi účastníkmi konania posudzoval v zmysle právnej úpravy vymedzenej v § 566 a nasl. ObZ.
61. Žalovaná sporovala primeranosť žalobcom požadovanej odmeny za právne služby k hodnote sporu s tým, že sa súd prvej inštancie mal zaoberať rozporom s dobrými mravmi a obchodnými zvyklosťami.
62. Odvolací súd poukazuje na to, že etické hľadisko podnikania upravuje Obchodný zákonník tak, že predpokladá určitý typ poctivého správania v rámci obchodnoprávneho vzťahu. Podľa ustanovenia § 265 ObZ platí, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Zneužitie práva možno chápať ako snahu, resp. zámer jednej zmluvnej strany výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Toto ustanovenie vyjadruje zároveň zákaz šikanózneho výkonu práva, o ktoré ide vtedy, ak je právo vykonávané za účelom poškodzovania iného subjektu. Šikanózny výkon práva však musí byť v prípade súdneho sporu preukázaný a dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného.
63. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej vyššie opísané, podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná tieto vo svojom odvolaní dostatočne nekonkretizovala, sú iba všeobecné a bez materiálneho obsahu a argumentácie, ktorá by pôsobila proti logickým záverom rozsudku napadnutého odvolaním. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať
povinnosť účastníka konania a vyhľadávať dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti.
64. Odvolací súd sa napriek tomu zaoberal otázkou dobrých mravov v podnikaní (keď ustálil vzťah medzi účastníkmi ako obchodnoprávny), pričom vo všeobecnosti je potrebné zásady poctivého obchodného styku chápať ako pravidlá slušného správania podnikateľov vo vzájomnom styku, ktoré dodržujú všetci čestní a poctiví obchodníci. Zásady poctivého obchodného styku zahŕňajú osobitosti profesionálnych vzťahov v podnikateľskom prostredí a jeho špeciálnej etiky.
65. Najzreteľnejším je nepocivý obchodný sttyk pri tzv zneužití práva, kedy právny úkon alebo jeho časť síce neodporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol resp. dôsledok právneho úkonu odporujú zákonu a zámerne sa dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci.
66. Keďže dobré mravy rovnako ako zásady poctivého obchodného styku sú pojmami právne neurčitými, posúdenie, či ide o zneužitie práva, je výlučne vecou úvahy súdu, rozhodujúceho konkrétny spor.
67. Žalovaná argumentovala aj tým, že je toho času na rodičovskej dovolenke. K tomu odvolací súd poznamenáva, že v režime obchodných vzťahov je sociálny aspekt spravodlivosti vzťahu ťažšie uplatniteľný, čo sa odráža aj v zásadách poctivého obchodného styku, kedy sa kladie dôraz najmä na všeobecný zákaz zneužitia práva a dobromyseľnosť účastníkov zmluvných vzťahov. Skutočnosť, že žalovaná v čase vystavenia faktúry nepodnikala a jej príjmom (odvolací súd predpokladá, že takto žalovaná myslela svoju námietku) je dávka sociálneho zabezpečenia, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý sa tento stav nijako nevyvolal ani nezavinil zníženie príjmov žalovanej porušením akejkoľvek zmluvnej prípadne zákonnej povinnosti. Preto odvolací súd interpretáciu žalovanej rozporu požadovanej odmeny s dobrými mravmi z dôvodu jej rozporu s princípmi spravodlivosti odmietol.
68. Žalovaná tvrdila, že podľa judikatúry súdov (neuviedla konkrétne) je celková výška odmeny advokáta limitovaná práve súladom s dobrými mravmi a pri drobných sporoch by nemala presiahnuť 20 % hodnoty sporu. Tvrdila, že v prípade dohody, že advokát má okrem zmluvne dohodnutej odmeny nárok aj na trovy právneho zastúpenia uhradené protistranou, považujú sa tieto za súčasť odmeny advokáta. Na základe týchto tvrdení bola žalovaná presvedčená, že v rozpore s dobrými mravmi bola suma 5460,- eur vrátane DPH predstavujúca súčet celkovej odmeny za poskytovanie právnych služieb, ktorú zaplatila žalobcovi a náhrady trov právneho zastúpenia uhradenej protistranou, ktorá je vyššia ako bola reálna výška pohľadávky v súdnom konaní vedenom voči žalovanej.
69. Žalobcom požadovaná výška odmeny sa odvolaciemu súdu nejavila prekračujúca medze poctivého obchodného styku, pričom je potrebné niektoré tvrdenia žalovanej dať na pravú mieru.
70. Výška pohľadávky uplatnenej voči žalovanej v konaní pred Okresným súdom Bratislava I vedenej pod pod sp. zn. 29Cb/4/2018 bola 20.000 eur. Preto nešlo o bagateľný (vo veci drobného nároku) spor, nehovoriac o tom, že pojem drobný spor je používaný mimo kontext uvádzaný žalovanou. Zároveň odmena, ako ju vyčíslila žalovaná, hodnotu tohto sporu neprevyšovala.
71. Podľa zmluvy uzavretej medzi stranami sporu mal žalobca od žalovanej nárok na odmenu, ktorá pozostávala z viacerých zložiek. Za dohodnutú činnosť mal nárok na zaplatenie odmeny vo výške 80,- eur bez DPH za každú aj začatú hodinu poskytovania dohodnutej činnosti, a to bez ohľadu na počet vykonaných úkonov v rámci výkonu dohodnutej činnosti (podľa čl. II bod 1). Za účasť na pojednávaní mal žalobca nárok na zaplatenie paušálnej odmeny vo výške 300,- eur bez DPH (čl. II bod 2). Žalobca mal nárok aj na všetky trovy právneho zastúpenia, ktoré budú priznané v jednotlivých konaniach (čl. II bod 9).
72. Odmena požadovaná žalobcom vychádzala zo zmluvy, ktorú medzi sebou strany sporu uzavreli, pričom pokiaľ ide o výklad jednotlivých jej ustanovení a výkladu vôle účastníkov zmluvy odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré je opísané v ods. 11 až 16 odôvodnenia rozsudku a s ktorým sa plne stotožnil.
73. Odvolací súd dodáva, že z dôkazov zadovážených v konaní súdom prvej inštancie vyplýva, že pred podpisom predmetnej zmluvy žalobca v e-mailovej komunikácii so žalovanou informoval o tom,
aké úkony bude potrebné v konaní vykonať, navrhol odmenu vo výške 300,- eur ya pojednávanie a informoval aj o rozsahu právnych služieb približne (15,5 hod. v sume 1.240,- eur bez DPH). Žalovaná v e-mailovej komunikácii uvedený návrh akceptovala, pričom pripustila možnú fakturáciu aj za ďalšie potrebné úkony. V ďalšej komunikácii žalobca upozornil na ďalšie úkony právnej služby, s čím žalovaná súhlasila a akceptovala výšku odmeny za právne služby i cenovú ponuku - teda aj maximálnu cenovú ponuku do začatia prvého pojednávania vo výške 1.240,- eur bez DPH, ako aj rozsah vykonávaných služieb do začatia prvého pojednávania.
74. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením o limitoch výšky odmeny za poskytnutie právnej pomoci advokátom. Žiadne takéto ohraničenie výšky zmluvnej odmeny právny poriadok Slovenskej republiky nepozná. Ani tvrdenie žalovanej, že odmenu presahujúca 20 % hodnoty sporu nie je možné advokátom žiadať nevyplýva podľa názoru odvolacieho súdu zo žiadneho právneho predpisu. V danom ohľade sú tvrdenia žalovanej v rozpore so zmluvou, ktorú (dobrovoľne) so žalobcom uzavrela, pričom odvolací súd akcentuje zmluvnú voľnosť.
75. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca (inými slovami) bol povinný znížiť ním požadovanú odmenu voči žalovanej o sumu, ktorú dostal od účastníka zastupovaného sporu ako náhradu trov konania nevyplýva zo zmluvy - je s jej znením v priamom rozpore. Nemožno totiž akceptovať výklad, ktorý by z ústavnoprávneho hľadiska (evidentne) zasahoval do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.
76. Za zmienku stojí aj to, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca žalovanú upozornil v e-mailovej komunikácii zo dňa 20.02.2018, že sa k odmene pripočíta aj náhrada trov právneho zastúpenia určená súdom a skutočne zaplatená protistranou. Žalovaná uvedenú informáciu v čase trvania predmetnej zmluvy nijako nenamietala.
77. Možno zhrnúť, že podmienky zmluvy neboli nevyvážené a zmluvná strana (žalobca) na základe predmetnej zmluvy nezískala voči žalovanej nenáležitú výhodu v rozpore s poctivým obchodným stykom (dobrými mravmi), preto v tomto ohľade argumentácii žalovanej uvedenej v odvolaní proti napadnutému rozsudku odvolací súd neprisvedčil.
78. Odvolací súd ďalej poukazuje na § 266 ods. 3 ObZ - výkladové pravidlo vôle účastníkov dvojstranného právneho úkonu. Z rokovaní o uzavretí predmetnej mandátnej zmluvy vyplýva, že žalovaná bola uzrozumená s jednotlivými zložkami (titulmi) výpočtu odmeny žalobcu za poskytnuté právne služby i s predpokladaným rozsahom jednotlivých úkonov.
79. Žalobca si uplatnil odmenu za účasť na piatich súdnych pojednávaniach, k tomu vystavil faktúru č. 202009009 zo dňa 24. 09. 2020 vo výške 1.800,- € s DPH a za ostatné úkony právnej služby (21 hodín a 15 minút po odpočítaní hodín zodpovedajúcich poskytnutej zľave opísanej v ods. 3 odôvodnenia rozsudku) vystavil faktúru (po odpočítaní zľavy opísanej v ods. 3 odôvodnenia rozsudku)č. 202010007 zo dňa 30.10.2020 vo výške 2.040,- eur s DPH.
80. Pokiaľ žalovaná spochybnila časový rozsah potrebný na vykonanie jednotlivých úkonov a tiež spochybnila účelnosť a efektívnosť úkonov právnej služby realizovaných žalobcom, odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, nemôže očakávať úspech vo veci. Žalovaná svoje vyššie uvedené tvrdenia nepodložila žiadnym právne relevantným dôkazom, preto odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) nemal dôvod spochybňovať opodstatnenosť a účelnosť žalobcom vykonaných úkonov právnej služby a vykázaný čas strávený vypracovaním jednotlivých úkonov právnej služby nemal dôvod považovať za neprimeraný a nezodpovedajúci rozsahu týchto úkonov.
81. Za nedôvodnú považoval súd námietku neplatnosti faktúr vystavených žalobcom, o ktorých žalovaná tvrdila, že ide o neplatné právne úkony v zmysle § 39 OZ a neplatnými daňovými dokladmi podľa zákona o DPH, nakoľko neobsahovali zákonné náležitosti a boli vystavené oneskorene.
82. Faktúry vystavené žalobcom neboli právnym titulom vzniku dlhu, tým je splnenie záväzku zo zmluvy na strane žalobcu, z ktorého vyplýva povinnosť pre žalovanú zaplatiť odmenu vo výške podľa dohody v zmluve. Faktúra je výzvou na zaplatenie, z ktorej sa žalovaná dozvedela, akú úhradu, komu a v akom termíne má urobiť. Faktúra ako výzva na zaplatenie je predmetom skúmania pri posúdení dôvodnosti podania žaloby na súd z dôvodu nezaplatenia času omeškania. Otázka úplnosti daňového dokladu neovplyvňuje posúdenie vzniku nároku na zaplatenie odmeny pre žalobcu, pričom otázka včasnosti vystavenia (po uskutočnení zdaniteľného plnenia) je pri rozhodovaní o predmete sporu právne bez významu.
83. Na základe vyššie zuvedeného odvolací súd považuje skutkový stav ustálený súdom prvej inštancieza správne a spoľahlivo zistený. Zo sumárneho časového rozvrhu prác za obdobie od 09.02.2018 do 10.09. 2020 vyplýva špecifikácia poskytnutých právnych služieb s uvedením dátumu vykonania jednotlivých úkonov, časového rozsahu ich trvania. Z e-mailovej komunikácie zo dňa 20.02.2018 vyplýva, že žalobca zaslal žalovanej cenovú ponuku na poskytovanie právnych služieb, kde bol časový rozsah právnych služieb presne špecifikovaný. Žalobca sa odo dňa prevzatia právneho zastúpenia zúčastnil piatich súdnych pojednávaní, a to v dňoch 21.05.2018, 14.06.2018, 13.09.2018, 05.11.2018 a 07.01.2019 a ďalších úkonov právne služby v rozsahu ďalších 94,2 hod. Za účasť na súdnych pojednávaniach vystavil dňa 24.09.2020 faktúru č. 202009009 vo výške 1.500,- eur bez DPH, t. j. 1.800,- eur s DPH. Žalobca vyúčtoval žalovanej odmenu za poskytovanie právnych služieb v zmysle čl. II ods. 1 Zmluvy podľa priloženého časového rozvrhu prác v celkovom rozsahu 94,20 hod. po 80,- eur bez DPH/hod. s poskytnutou zľavou na základe listu zo dňa 22.10.2020 faktúrou č. 202010007 vystavenou žalobcom dňa 30.10.2020 vo výške 2.040,- eur s DPH. Z výpisov účtu žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 716,65 eur dňa 15.10.2020, sumu 716,65 eur dňa 02.11.2020, sumu 716,65 eur dňa 13. 11. 2020.
84. Tým, že žalovaná neuhradila zvyšok odmeny patriacej žalobcovi v sume 1.690,05 eur, nesplnila svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v spomínanej výške bolo vecne i po právnej stránke správne.
85. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalobou uplatnenej sumy odvolací súd posúdil rozhodnutie i odôvodnenie výrokov rozsudku súdu prvej inštancie v časti úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a konštatoval, že súd postupoval v súlade s § 369 ods. 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., pričom sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie.
86. S poukazom na obsah vyššie uvedených dôvodov odvolaci´ súd povazˇoval skutkove´ zistenia su ´du prvej insˇtancie v posudzovanej veci za u´plne´ a ich pra´vne posu´denie za spra´vne. Preto v súlade s ustanovením § 387 CSP odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I cˇ. k. 36Cb/47/2021-293 zo dňa 10. februára 2023 potvrdil.
87. K náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a na § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd konštatuje, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami CSP.
88. O na´hrade trov odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, v spojeni´ s § 262 ods. 1 CSP. Zˇalobcovi, ktory´ mal v odvolacom konani´ plny´ u´spech, priznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle § 262 ods. 1 CSP o vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.
89. Odvolaci´ su´d prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z.z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ u´cˇinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho su´du je pri´pustne´ dovolanie, ak to za´kon pripu´sˇtˇa.
Dovolanie je pri´pustne´ proti kazˇde´mu rozhodnutiu odvolacieho su´du vo veci samej alebo ktory´m sa konanie koncˇi´, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktora´ nepatri´ do pra´vomoci su´dov, b) ten, kto v konani´ vystupoval ako strana, nemal procesnu´ subjektivitu, c) strana nemala spo^sobilostˇ samostatne konatˇ pred su´dom v plnom rozsahu a nekonal za nˇu za ´konny´ za´stupca alebo procesny´ opatrovni´k, d) v tej istej veci sa uzˇ prv pra´voplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uzˇ prv zacˇalo konanie, e) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, alebo f) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne ´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces.
Dovolanie je pri´pustne´ proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, ktory´m sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie su´du prvej insˇtancie, ak rozhodnutie odvolacieho su´du za´viselo od vyriesˇenia pra´vnej ota´zky, a) pri ktorej riesˇeni´ sa odvolaci´ su´d odklonil od usta´lenej rozhodovacej praxe dovolacieho su´du, b) ktora´ v rozhodovacej praxi dovolacieho su´du esˇte nebola vyriesˇena´ alebo c) je dovolaci´m su´dom rozhodovana´ rozdielne.
Dovolanie v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 nie je pri´pustne´, ak odvolaci´ su´d rozhodol o odvolani ´ proti uzneseniu podlˇa § 357 pi´sm. a) azˇ n).
Dovolanie podlˇa § 421 ods. 1 nie je pri´pustne´, ak a) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ neprevysˇuje desatˇna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, b) napadnuty´ vy´rok odvolacieho su´du o penˇazˇnom plneni´ v sporoch s ochranou slabsˇej strany neprevysˇuje dvojna´sobok minima´lnej mzdy; na pri´slusˇenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len pri´slusˇenstvo pohlˇada´vky a vy´sˇka pri´slusˇenstva v cˇase zacˇatia dovolacieho konania neprevysˇuje sumu podlˇa pi´smen a) a b).
Na urcˇenie vy´sˇky minima´lnej mzdy v pri´padoch uvedeny´ch v odseku 1 je rozhoduju´ci denˇ podania zˇaloby na su´de prvej insˇtancie.
Dovolanie len proti do^vodom rozhodnutia nie je pri´pustne´.
Dovolanie sa poda´va v lehote dvoch mesiacov od dorucˇenia rozhodnutia odvolacieho su´du opra ´vnene´mu subjektu na su´de, ktory´ rozhodoval v prvej insˇtancii. Ak bolo vydane´ opravne´ uznesenie, lehota plynie znovu od dorucˇenia opravne´ho uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podane´ vcˇas aj vtedy, ak bolo v lehote podane´ na pri´slusˇnom odvolacom alebo dovolacom su´de.
V dovolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra ´vne (dovolacie do^vody) a cˇoho sa dovolatelˇ doma´ha (dovolaci´ na´vrh).
Dovolatelˇ musi´ bytˇ v dovolacom konani´ zastu´peny´ advoka´tom. Dovolanie a ine´ podania dovolatelˇa musia bytˇ spi´sane´ advoka´tom.
Povinnostˇ podlˇa odseku 1 neplati´, ak je a) dovolatelˇom fyzicka´ osoba, ktora´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, b) dovolatelˇom pra´vnicka´ osoba a jej zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za nˇu kona´ ma´ vysokosˇkolske ´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa, c) dovolatelˇ v sporoch s ochranou slabsˇej strany podlˇa
druhej hlavy tretej cˇasti tohto za´kona zastu´peny´ osobou zalozˇenou alebo zriadenou na ochranu spotrebitelˇa, osobou opra´vnenou na zastupovanie podlˇa predpisov o rovnakom zaobcha´dzani´ a o ochrane pred diskrimina´ciou alebo odborovou organiza´ciou a ak ich zamestnanec alebo cˇlen, ktory´ za ne kona´ ma´ vysokosˇkolske´ pra´vnicke´ vzdelanie druhe´ho stupnˇa.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 420 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe v konani´ dosˇlo k vade uvedenej v tomto ustanoveni´.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie, v cˇom spocˇi´va ta´to vada.
Dovolanie pri´pustne´ podlˇa § 421 mozˇno odo^vodnitˇ iba ty´m, zˇe rozhodnutie spocˇi´va v nespra ´vnom pra´vnom posu´deni´ veci.
Dovolaci´ do^vod sa vymedzi´ tak, zˇe dovolatelˇ uvedie pra´vne posu´denie veci, ktore´ poklada´ za nespra´vne, a uvedie, v cˇom spocˇi´va nespra´vnostˇ tohto pra´vneho posu´denia.
Dovolaci´ do^vod nemozˇno vymedzitˇ tak, zˇe dovolatelˇ pouka´zˇe na svoje podania pred su´dom prvej insˇtancie alebo pred odvolaci´m su´dom.
Dovolacie do^vody mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolani´ nemozˇno uplatnˇovatˇ nove´ prostriedky procesne´ho u´toku a prostriedky procesnej obrany okrem skutocˇnosti´ a do^kazov na preuka´zanie pri´pustnosti a vcˇasnosti podane´ho dovolania.