Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/1174/2010

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekučného konania oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému T. Y., nar. X. X. XXXX, bytom F. XXX/XX, N. Q., pre vymoženie pohľadávky 4.139,16 eura s prísl., vykonávaného súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom, so sídlom Exekútorského úradu Stummerova 1553, Topoľčany, pod sp. zn. Ex 1512/2010, takto

rozhodol:

Exekúcia sa z a s ta v u j e v č a s t i o vymoženie 1.432,56 eura a v č a s t i o vymoženie 9 % ročných úrokov zo sumy 1.432,56 eura od 10. 12. 2009 do zaplatenia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom sa začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1512/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 4.139,16 eura s prísl., priznanej rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 101/04/10 zo dňa 26. 4. 2010, vydaným rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 024057 * zo dňa 1. 12. 2010 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť pohľadávku vo výške 4.139,16 eura s 9 % úrokom ročne od 10. 12. 2009 do zaplatenia a trovy exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu vec podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku.

Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie sa člení na niekoľko štádií. Súd v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúma v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie iba to, či má návrh na vykonanie exekúcie všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti a či exekučný titul spĺňa podmienku materiálnej a formálnej vykonateľnosti. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu zo zákonom, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Na základe uvedeného tak exekučného súdu neprislúcha v tejto časti konania posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Súd tu považuje za potrebné uviesť, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktorý by vylučovalo neskoršie čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Postup tunajšieho súdu je zákonný a to s poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní. Podľa Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Tunajší súd po vydaní poverenia v súlade s citovanými ustanoveniami na základe podnetu exekútora preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie a zistil, že táto je vedená na základe exekučného titulu, ktorý sčasti priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi.

Predmetná exekúcia sa vykonáva na základe tuzemského rozhodcovského rozsudku, ktorým bola odporcovi (povinný v exekúcii) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (oprávnený v exekúcii) sumu 4.139,31 eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 10. 12. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 49,79 eura, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia predmetného exekučného titulu vyplýva, že oprávnený sa domáhal žalobou v rozhodcovskom konaní nárokov plynúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej mal oprávnený poskytnúť povinnému úver vo výške 3.608,84 eura. Nakoľko si povinný neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, bol v omeškaní so splácaním úveru došlo k okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania a oprávnený si uplatnil sumu 4.139,31 eura pozostávajúcu z nesplatnej výšky úveru 2.706,75 eura a zmluvných pokút vo výške 1.883,61 eura. Oprávnený si však uplatnil len nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 30% z dlžnej istiny.

Nie je sporné, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a konkrétne spadá do pôsobnosti o spotrebiteľských úveroch, ktorý je v súčasnosti nahradený o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. K uvedenému dospel aj rozhodca. Skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom je daná charakterom zmluvných strán ako aj samotnej zmluvy. Základná charakteristika spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v ust. a nasl. . Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje aj špeciálnu úpravu spotrebiteľského úveru, ktorou bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere , ktorý definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Na posúdenie skutočnosti, či sa v tom ktorom prípade jedná o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, ale skutočnosť, že sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Podľa ust. zákona o spotrebiteľskom úvere je veriteľom každá fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú upravené v ust. a zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd pri posúdení právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľského vzťahu, vychádzal z obsahu zmluvy o úvere, z ktorej vyplýva, že veriteľ (oprávnený v exekúcii) v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii) peňažné prostriedky vo forme revolvingového úveru.

Exekučný súd môže v súlade s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní exekúciu zastaviť aj bez návrhu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd tak v rámci exekúcie môže kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní.

Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv je treba aplikovať na právny vzťah podľa účinnosti právnej úpravy v čase uskutočnenia právneho úkonu, v danom prípade v dobe uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.

Podľa ust. v znení platnom do 31. 10. 2008 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích nástrojov v občianskoprávnych vzťahoch, ktorou hlavnou úlohou je prevencia porušovania zmluvných dojednaní. Zároveň zmluvná pokuta slúži ako paušalizovaná náhrada škody, ktorá vznikne z porušenia. Výška zmluvnej pokuty by mala byť dojednaná vzhľadom na výšku poskytnutého plnenia (zabezpečovaná povinnosť), pričom z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné strany si zmluvnú pokutu nedojednali v zmluve, ale táto je určená vo všeobecných obchodných podmienok úveru, ktoré sú predtlačené a tak určené na rôzne druhy zmlúv s rôznymi dlžníkmi. Pokiaľ ide o dojednanú výšku zmluvnej pokuty, jej výška nemusí v každom prípade znamenať neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie si záväzku spotrebiteľom. Bude tomu tak vtedy ak, si zmluvné strany dojednajú také nízke mesačné plnenie, že nižšie percentuálne vyjadrenie zmluvnej pokuty by prakticky dlžníka vôbec nemotivovalo plniť svoj peňažný záväzok riadne a včas. Aj keď nie je výška zmluvnej pokuty limitovaná zákonom, pri jej dojednávaní je potrebné dosiahnuť, aby spĺňala zabezpečovaciu funkciu, ale zároveň aby jej výška nespôsobovala pochybnosti o jej skutočnom účele. Uvedené platí o to viac pri dojednávaní zmluvnej pokuty v spotrebiteľských zmluvách.

Zmluvou o revolvingovom úvere bol povinnému poskytnutý úver vo výške 50.000,- Sk. Dojednanou odmenou za poskytnutie úveru bola suma 58.720,- Sk. Povinný sa zaviazal, že hodnotu úveru vo výške 50.000,- Sk splatí v 36 mesačných splátkach po 3.020,- Sk. Z predloženého rozhodcovského rozsudku 101/04/10 zo dňa 26. 4. 2010 vyplýva, že žalovaný / povinný v exekúcii/ k 20. 4. 2010 splatil sumu 902,25 eura, neplnením si svojich povinností bol v omeškaní so splácaním splátok úveru, čím došlo k okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania. Nesplatená istina ku dňu podania žaloby predstavovala sumu vo výške 2.706,75 eura, zmluvná pokuta 1.883,61 eura, pričom si žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 30% z dlžnej istiny. Rozhodcom priznaná zmluvná pokuta ( zahrnutá v nároku oprávneného s istinou v exekučnom titule) vo výške 1.432,56 eura zodpovedá 86,47 % hodnoty poskytnutého úveru. Takáto vysoká zmluvná pokuta je za hranicou, ktorú treba považovať z hľadiska zabezpečovacej funkcie inštitútu zmluvnej pokuty za

primeranú. Uvedená výška zmluvnej pokuty predstavuje značný nepomer medzi vzájomnými právami a povinnosťami účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta je paušalizovanou náhradou škody, ktorá vznikne veriteľovi v súvislosti s porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu so strany dlžníka. Poplatky za poskytnutie úveru, v zmluve označené ako odmena spolu so zákonnými úrokmi predstavujú dostatočný zisk pre oprávneného. Za poskytnutie úveru vo výške 50.000,-Sk mu patrí podľa zmluvy odmena vo výške 58.720,-Sk. Súd preto nevidí dôvod, prečo by mal povinný znášať aj duplicitné sankcie z porušenia svojich povinností.

Vyššie uvedený výklad je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá bola čiastočne implementovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky novelizujúcim , účinným od 01. 01. 2008. Zároveň treba podotknúť, že ustanovenia smernice boli premietnuté aj do iných právnych predpisov (zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch). Tento prameň komunitárneho práva má podstatný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve Európskych spoločenstiev (ES) a Európskej únie (EÚ). Slovenská republika je odo dňa pristúpenia viazaná všetkými právne záväznými aktmi inštitúcii ES a EÚ, a to za podmienok upravených primárnym komunitárnym právom. Záväznosť prameňov komunitárneho práva je daná aj . Pokiaľ sa jedná o smernice, táto záväznosť sa prejavuje najmä povinnosťou zákonodarcu smernicu v určenej lehote vykonať, prípadne i povinnosťou orgánov aplikácie práva priznať smernici priamy alebo nepriamy účinok. Podľa zmluvy o ES sú smernice záväzné pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa nimi má dosiahnuť. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora môže súd členského štátu prostredníctvom eurokonformnej interpretácie (výklad vnútroštátneho práva v súlade s ustanovením a cieľmi smernice) interpretovať a aplikovať normy vnútroštátneho spotrebiteľského práva tak, aby sa ochrana spotrebiteľa maximálne priblížila účelu, rozsahu a kvalite ochrany, ktorú priznáva v danom prípade smernica. Túto smernicu je tak nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 citovanej smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa bodu 1, písm. e) prílohy smernice, nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka pre spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Systém založený citovanou smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ je voči dodávateľovi v slabšom postavení tak pokiaľ ide o jeho kúpnu silu, ako ja pokiaľ ide o jeho úroveň poznania. Uvedená skutočnosť vedie spotrebiteľa k prijatiu podmienok, ktoré sú vopred pripravené dodávateľom bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Z verejného záujmu na ochrane spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými podmienkami judikatúra Súdneho dvora odvodila povinnosť vnútroštátneho súdu chrániť spotrebiteľov ex offo (napr. čl. 51 rozsudku Súdneho dvora EU C-40/08 ASTURCOM, v ktorom Súdny dvor judikoval, že článok 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie).

Súd v exekučnom konaní nevyhlasuje jednotlivé podmienky za neprijateľné, môže však exekúciu zastaviť v časti vymáhania pohľadávky plynúcej z tejto podmienky. V predmetnej veci rozhodcovský súd

priznal oprávnenému aj zmluvnú pokutu, ktorá je vzhľadom k svojej výške neprijateľnou podmienkou, a preto absolútne neplatnou. Slovenský právny poriadok v súlade so smernicou a judikatúru Súdneho dvora EU v niektorých prípadoch priamo ukladá súdu, aby aj bez návrhu zastavil exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Na základe vyššie uvedeného tak súd v súlade s ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, zastavil exekúciu v časti vymáhania zmluvnej pokuty. Súdny exekútor bude pokračovať vo vykonávaní exekúcie pre vymoženie zvyšnej pohľadávky s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.