Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Co-9-2012.pdf
PDF · 75.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/9/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Prešovskej univerzity v Prešove, Nám. Legionárov 3, Prešov, IČO: 17070775 právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8 proti žalovanému PRESREAL, s. r. o. Masarykova 22, Prešov IČO: 36513008 právne zastúpený JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26, v konaní o zriadenie vecného bremena s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C 49/2009-218 zo dňa 30.11.2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 45,99 Eur na účet JUDr. Alojza Naništu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zriadení prípojok inžinierskych sietí zastavil. Zriadil vecné bremeno vo forme práva cesty cez parc. KN č. 14330/49 zastavené plochy a nádvoria zapísanú na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXXX k. ú. H., a to v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne Progresu Geo s. r. o., č. 31688560-171/08 zo dňa 2.10.2008 v prospech vlastníka stavby súp. č. 11791 stojacej na parc. KN č. 14362/2 zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XX k. ú. H. za jednorazovú náhradu v znení opravného uznesenia č. k. 11C 41/2009-221 zo dňa 8.12.2011 vo výške 4 565 Eur. Uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému 4 565 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, a to kúpnu zmluvu zo dňa 14.10.2002, výpis z LV č. XX, XXXXX k. ú. H., ďalej obsah pripojený geometrických plán Progresu Geo, s. r. o., č. 31688560-171/08, ďalej závery znaleckých posudkov Ing. O. U. č. 20/2009, Ing. E. E. č. 8/2010, Ing. E. G. č. 40/2010, stanovisko Ing. E. G. k vyjadreniu žalovaného v spise na č. l. 161, ako aj záver znaleckého posudku Ing. D. J. a uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku a stavby súp. č. 11791 ubytovne stojacej na parc. KN č. 14362/2 zastavané plochy o výmere 458 m2, vedené na LV č. XX k. ú. H., ktoré nehnuteľnosti nadobudol kúpou od OZKN a. s. Prešov, dňa 14.10.2002. K budove súp. č. 11791 je jediný možný prístup cez parc. KN č. 14330/49-zastavané plochy a nádvoria o výmere 2993 m2, ktoré je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Vyplýva to z LV č. XXXXX k. ú. H. a z geometrického plánu progresu Geo, s. r. o. č. 31688560/171/08, na ktorom je graficky znázornený prechod cez parc. KN č. 14330/49.
Súd poukázal na závery znaleckých posudkov, citoval ust. § 151 o) ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že mal preukázané, že iný prístup cez spornú parcelu žalovaného k stavbe žalobcu nie je možný, a preto považoval za dôvodné žalobe vyhovieť. Zriadenie vecného bremena podľa geometrického plánu,
ktorý tvorí súčasť rozsudku, zaťažuje žalovaného v nevyhnutnej miere. Zriadené vecné bremeno sa vzťahuje na konkrétnu nehnuteľnosť, pôsobí „in rem“, a preto oprávnenou osobou z tohto vecného bremena je každý vlastník stavby veci súp. č. 117991, teda sa nevzťahuje len na žalobcu. Obrana žalovaného poukazovaním na absenciu naliehavého právneho záujmu nebola opodstatnená. Naliehavý právny záujem sa skúma len pri žalobách o určení, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, a to podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade ide o konštitutívne rozhodnutie súdu. Nárok na finančnú náhradu na zriadenie vecného bremena vyplýva z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je ústavným zákonom č. 23/1991 Zb. a vyplýva aj z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, lebo vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Pri ustálení výšky finančnej náhrady súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. D. J., ktorý sa v celom rozsahu stotožnil a ktorého závery prijali napokon obaja účastníci, lebo žalovaný voči znaleckému posudku nemal žiadne námietky. Súd uložil na vyplatenie prisúdenej sumy dlhšiu lehotu v zmysle ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, aby žalobca mal dostatočný časový priestor na realizáciu bankového prevodu po právoplatnosti rozsudku.
O čiastočnom zastavení konania vo veci zriadenia prípojok inžinierskych sieti súd rozhodol podľa ust. § 96 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poukázal na to, že žiadny z účastníkov nemal vo veci plný úspech. Žalobca bol neúspešný v konaní o zriadenie prípojok inžinierskych sietí a žalovaný pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena.
Opravným uznesením č. k. 11C 49/2009-221 zo dňa 08. 12. 2011 súd prvého stupňa opravil druhý výrok rozsudku č. k. 11C 49/2009-218 zo dňa 30. 11. 2011 vo vzťahu k priznanej výške jednorázovej náhrady, v súlade s ust. § 164 Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady trov konania. Poukázal na to, že svojím správaním nedal príčinu na podanie žaloby, a preto súd mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 143 Občianskeho súdneho poriadku. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania a priznať žalovanému náhradu trov konania vo výške 1 076,145 Eur, ktoré špecifikoval, ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,58 Eur, ktoré špecifikoval.
Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktorú špecifikoval. K podanému odvolaniu uviedol, že namietané nesprávne rozhodnutie o trovách konania nebolo opodstatnené. Žalobca predložil návrh zmluvy na zriadenie vecného bremena, avšak k uzavretiu zmluvy nedošlo pre neakceptovateľné požiadavky žalovaného. Žalovaný požadoval za zriadenie vecného bremena finančnú náhradu vo výške 165 969,59 Eur, čo bolo pre žalobcu neakceptovateľné. Zdôraznil, že kvôli neprijateľným finančným požiadavkám žalovaného za zriadenie vecného bremena preto nedošlo k mimosúdnej dohode.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku o trovách konania nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Odvolaním bol napadnutý výrok o trovách konania, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v sporovom konaní súd zistil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Tvrdené skutočnosti žalovaným, že na podanie žaloby nedal svojím správaním príčinu, nebolo opodstatnené. Z obsahu výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporné, že účastníci sa nevedeli dohodnúť na zriadení vecného bremena spočívajúce v práve prechodu žalobcu. Problém spočíval v neprimeraných finančných nárokoch žalovaného na zriadenie vecného bremena za účelom stanovenia finančnej náhrady, a preto súd prvého stupňa musel nariadiť znalecké dokazovanie. Takto uplatnená námietka preto nebola opodstatnená. Súd správne aj v súlade so zásadou spravodlivosti a poskytnutia rovnomernej ochrany práva účastníkov na súdnu ochranu pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
Namietané nesprávne právne posúdenie na rozhodnutie o trovách konania preto nebolo opodstatnené.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania ako správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., a to zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby á 30,70 Eur v súlade s ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), a preto mu bola priznaná aj 20 % DPH vo výške 7,66 Eur zo sumy 38,33 Eur (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom bola z titulu trov právneho zastúpenia priznaná náhrada žalobcovi vo výške 45,99 Eur, k zaplateniu ktorej bol zaviazaný žalovaný. Súd vo výroku uznesenia uviedol, že ide o trovy právneho zastúpenia v súlade s ust. § 151 ods. 8 O. s. p..
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.