Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/36/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne Ľ. P., bývajúcej v O. č.d. 168, zastúpenej JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 44, proti žalovanému Obec Budimír, zastúpenému JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Poštova 14, o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 24.11.2011, č.k. -62 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa 24.11.2011, č.k. -62 zamietol žalobu o určenie, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 29.4.2011 je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 3.5.2011 je neplatná a pracovný pomer trvá ďalej. Zamietol aj žalobu o zaplatenie náhrady mzdy v sume priemerného zárobku žalobkyne odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci.

Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.287,18 € na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Danice Holováčovej do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou . Právnej zástupkyni žalovaného patrí odmena za prípravu a prevzatie zastúpenia zo dňa 20.8.2011, písomné vyjadrenie zo dňa „2.8.2011“, účasť na pojednávaniach dňa 6.10.2011, dňa 27.10.2011 a 24.11.2011. Pri výpočtovom základe 741 € (priemerná mesačná mzda za I.polrok 2010) je 1/13-ina reprezentovaná sumou 57 €. Žalobkyňa žiadala náhradu mzdy vo výške 496,14 €, čo za obdobie od 3.5.2011 do 24.11.2011 činí 3.373,80 €. Jeden úkon právnej služby z tejto sumy činí 131,12 €. Podľa vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „“) a citovanej vyhlášky, tarifná odmena za 1 úkon právnej služby je 207, € (131, € z titulu náhrady mzdy -

+ 1/3-ina zo sumy 57 € v sume 19 € za určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,

+1/3-ina zo sumy 57 € v sume 19 € za určenie, že pracovný pomer naďalej trvá,

+1/3-ina zo sumy 57 € v sume 19 €, za určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru

+ 1/3-ina zo sumy 57 €, t.j. v sume 19 €, za určenie, že pracovný pomer trvá). Za 4 úkony právnej služby priznal odmenu v sume 1036,60 €, ako aj 4 x režijný paušál á 7,71 € a 20 % DPH, spolu v sume 1.287,18 €.

Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolania. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania tak, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, resp. výrok o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľka poukázala na skutočnosť, že už pred súdom prvého stupňa uviedla, že je stále dlhodobo práceneschopná a nemá žiaden príjem zo zárobkovej činnosti. Rovnako aj manžel žalobkyne, ktorý vypovedal ako svedok na pojednávaní dňa 24.11.2011 uviedol, že je nezamestnaný, a že je taktiež bez príjmu. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade sú dôvody pre použitie , ktorý z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu, pre ktorú súd by nemusel náhradu trov konania úspešnému žalovanému výnimočne priznať alebo ich mohol vzhľadom na nepriaznivú finančnú a zdravotnú situáciu žalobkyne priznať len sčasti. Výška náhrady trov konania v sume 1.287,18 €, tak ako bol určená je v danom prípade prísna a vedie k nežiaducej tvrdosti voči práceneschopnej a nezamestnanej žalobkyni a jej rodine. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí žalobkyňa vo svojej nežiaducej sociálnej situácii, v ktorej sa ako účastníčka nachádzala už v čase súdneho konania, ako aj vynesenia rozsudku, a to s prihliadnutím na jej osobné, zdravotné, majetkové, zárobkové a iné rodinné pomery, s ktorými bol súd prvého stupňa riadne oboznámený. Žalobkyňa vyčítala súdu tú skutočnosť, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania účelne vynaložených podľa z dôvodu jeho úspechu v spore, ale možnosť použitia za daných okolností ani nepripustil. Pri určovaní výšky trov konania - pri odmene za právne zastupovanie žalovaného vychádzal súd prvého stupňa aj z aplikácie citovanej vyhlášky, pričom v konaní pred súdom nebolo vykonané žiadne dotazovanie v tom smere, či náhrada mzdy, ktorú žalobkyňa navrhla priznať, v prípade jej úspechu, t.j. rozhodnutia o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru s ňou, je správne alebo nesprávne „požadovaná“. Okresný súd len konštatoval, že žalobkyňa žiadala náhradu mzdy vo výške 496,14 € od rozviazania pracovného pomeru do rozhodnutia súdu, čo je za obdobie od 3.5.2011 do 24.11.2011 suma 3.373,80 €, ale tomuto odôvodneniu nekorešpondoval návrh žalobkyne, ktorý podala podaním zo dňa 18.7.2011. Súd prvého stupňa sa nezaoberal (ani) dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, (tak ako to uviedol na strane 9 rozsudku), ale pri určovaní tarifnej odmeny za určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru ju už rátal. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že až po podaní žaloby na súd prvého stupňa, a to v priebehu pojednávania, žalovaný podaním zo dňa 21.9.2011, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 27.9.2011 vyhlásil, že okamžité skončenie pracovného pomeru berie späť, a za platný úkon považuje dohodu o skončení pracovného pomeru. Teda, až do tohto momentu bola žalobkyňa v právnej neistote, ktorý právny úkon súvisiaci so skončením jej pracovného pomeru u žalovaného je platný alebo neplatný, a preto má tiež za to, že jej nárok na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bol podaný dôvodne, lebo žalovaný svojím konaním, až po podaní žaloby na súd, „odstúpil“ od svojho jednostranného úkonu, ktorý dal žalobkyni ako okamžité skončenie pracovného pomeru; teda až podaním doručeným súdu dňa 27.9.2011. Pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania súd nebral do úvahy tieto okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k súdnemu uplatneniu nároku a neprihliadol ani na postoj žalovaného ako účastníka v konaní, ktorý až po podaní žaloby fakticky „odstúpil“ od okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo žalobkyňa považuje za jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako má to na mysli ust. . Naviac poukazovala na to, že žalobkyňa sa domáhala určenia len 3 výrokov, a nie 4 ako to uzavrel súd prvého stupňa.

Žalovaný v písomnom vyjadrení považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné a účelové. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa sa nezaoberal, či je namieste použitie , ale sama žalobkyňa v žiadnom zo svojich podaní pred rozhodnutím súdu neuvádzala žiaden dôvod pre aplikáciu tohto ustanovenia. Predpokladom použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa; dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. Žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátkou, a preto má žalovaný za to, že sa nenachádzala v takej sociálnej situácii, ktorá by bola dôvodom pre použitie . Nesúhlasil so stanoviskom žalobkyne, že v čase súdneho konania, ako aj vynesenia rozsudku sa nachádzala v nežiaducej sociálnej situácii, o čom súd prvého stupňa bol riadne oboznámený. Žalobkyňa sa nenachádzala v situácii, že by bola dlhodobo nezamestnaná, a preto jej námietka, že sa nachádza v zlej finančnej situácii nie je namieste. Poznamenal, že do úvahy treba brať tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť na postoj účastníkov v konaní. Zároveň poukázal aj na tú okolnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil, nezadal príčinu tohto konania, ba naopak zo strany žalobkyne bol bezdôvodne vystavený šikanóznej žalobe, v ktorej tvrdila, že dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala pod psychickým a fyzickým nátlakom, čo sa v danej veci nepreukázalo. V danom prípade súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal len z aplikácie a nezisťoval, či nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému účastníkovi konania, t.j. žalovanému.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

Odvolaním žalobkyne bol napadnutý len výrok o trovách konania, a tak právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej, t.j., ktorým bola žaloba zamietnutá o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom nadobudli právoplatnosť podľa . Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal iba výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd prvého stupňa len z aplikácie a nezohľadňoval to, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť ( ).

V sporovom konaní (v danom prípade ide o takéto konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci ( ). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. v priznáva súdu možnosť zmierniť dôsledky náhrady trov konania (neprimeranú tvrdosť zo zákona a jeho dopady na povinného účastníka), avšak iba pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení.

Súd tak môže výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne neumožňuje.

Ustanovenie umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete . Predmetné ustanovenie preto nemožno intepretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej-ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie na (medzi iným tiež majetkové, osobné, sociálne a pod.) pomery účastníka, (resp. účastníkov) na opačnej procesnej strane.

Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod..

Obsah spisu svedčí o tom, že okresný súd neposúdil dostatočne celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania aj podľa .

Svedčí o tom aj argumentácia, ktorú uvádza odvolateľka v odvolaní ohľadom príčin vzniku sporu, správanie sa žalovaného, ktorý až počas konania po pojednávaní dňa 22.9.2011 doručil okresnému súdu dňa 27.9.2011 podanie zo dňa 21.9.2001, v ktorom oznamuje, že „okamžité skončenie pracovného pomeru berie späť a za platný úkon skončenia pracovného pomeru považuje dohodu zo dňa 3.5.2011“.

K tejto argumentácii odvolateľky, odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré bolo doručené druhému účastníkovi nemôže ten, kto ho urobil, dodatočne odvolať (zrušiť) [viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky pod R 114/1997].

Dobová judikatúra v Slovenskej republike pripustila aj možnosť, že ak zamestnávateľ neplatne zrušil so svojím zamestnancom okamžite pracovný pomer, môže od tohto svojho prejavu „odstúpiť“ so súhlasom zamestnanca alebo ak mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný opätovne prideľovať zamestnancovi práce dohodnuté v pracovnej zmluve, lebo inak pôjde o prekážku v práci na jeho strane a zamestnancovi vzniká nárok na náhradu mzdy podľa (viď. Zo súdnej praxe 6/1996 str. 134).

Je pravdou, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol akými úvahami sa riadil pri späťvzatí úkonu - okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo žalobkyni doručené. Absencia týchto dôvodov svedčí o nepresvedčivosti vydaného rozhodnutia.

Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá skutočnosť, že súd prvého stupňa priznal odmenu za písomné vyjadrenie zo dňa 2.8.2011, ktoré sa v spisovom elaboráte nenachádza. Taktiež súd prvého stupňa sa dopustil aj ďalšieho pochybenia, ak priznáva odmenu za 4 úkony právnej služby, (4 x 207,12 €) a vyčíslil ju na sumu 1.036,60 €.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s ).

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania účastníkov, pričom v prípade aplikácie súd posúdi všetky okolnosti v konkrétnej veci tak, ako bolo vyššie uvedené; teda posúdi celý komplex okolností relevantných pre (ne)priznanie trov konania žalovanému, resp. iba pre čiastočné priznanie náhrady trov konania. Pre tento záver je potrebné vychádzať aj z výšky trov konania, ktoré patria žalovanému, a ktoré by inak žalobkyňa bola povinná nahradiť. V prípade aplikácie v odôvodnení rozhodnutia sa súd vyporiada aj so všetkými okolnosťami, ktoré viedli k jeho záveru o (ne)priznaní alebo znížení trov konania tak, aby bolo zrejmé, v čom súd prvého stupňa vidí výnimočnosť tohto prípadu a akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, lebo iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné, a teda môže byť predmetom odvolacieho prieskumu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.