Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-15C/186/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Zdenkou Kleimanovou v právnej veci navrhovateľov 1. H. A., nar. X.X.XXXX, bytom U., T. XX a 2. J. A., nar. X.X.XXXX, bytom U., T. XX, obaja zastúpení H.. H. J., advokátom so sídlom v U., N. 9, proti odporcom 1. T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom U., F. 6, a 2. J. Y., nar. X.X.XXXX, bytom U., F. 6, obaja zastúpení H.. P. J., advokátom so sídlom v U., M. č. 9, o nahradenie vyhlásenia vôle odporcov G. obaja zastúpenílooboooooo takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia v l. a 2. rade s ú p o v i n n í nahradiť odporcom trovy konania vo výške 926,78 EUR a zaplatiť ich advokátovi JUDr. P. J., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 4.9.2006 sa navrhovatelia domáhali, aby súd rozsudkom nahradil vyhlásenie vôle odporcov ako povinných na zmluve o zriadení vecného bremena, práva prechodu peši cez pozemok na parcele č. XXXX/X v kat. území R., zapísaný na LV č. XXXX, v prospech navrhovateľov ako oprávnených.

Návrh odôvodnili tým, že ako manželia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXX na T. ul. č. XX v U., ktorý je postavený na parcele č. XXXX a spoluvlastníkmi spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu v podiele 1. Vlastníctvo bytu a spoluvlastnícky podiel k domu nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 15.7.1994, ich vlastníctvo je zapísané na LV č. XXXX na Katastrálnom úrade v U., Správa katastra pre hl. mesto SR U., pracovisko U. V.

Príslušenstvom bytu je aj kobka nachádzajúca sa v prístrešku pristavanom k domu. Pôvodný vlastník bytového domu, ktorý bol aj vlastníkom priľahlého pozemku umožňoval všetkým nájomcom bytov prechádzať cez pozemok a využívať ho ako dvor od jeho vybudovania v 20-tych rokoch minulého storočia, navrhovatelia ho takto využívali od roku 1971, kedy sa stali nájomcami bytu. Neskôr pôvodný vlastník priľahlý pozemok rozdelil a kúpnou zmluvou zo dňa 12.9.2000 predal pozemok parc. č. XXXX/X odporcom. Cez tento pozemok je jediný možný prístup k prístrešku a k časti obvodových múrov domu.

Odporcovia po tom, ako sa stali vlastníkmi, svoj pozemok oplotili a navrhovateľom obmedzujú prechod cez pozemok a ich prístup k majetku, na ktorom majú spoluvlastnícky podiel. Znemožňujú im prístup k prístrešku a ku kobke, v ktorej majú uložené svoje veci. Prístup je im umožnený len občasne so súhlasom odporcov. Odporcovia sú si vedomí, že jediný prístup navrhovateľov k prístrešku je možný len cez ich pozemok, boli ochotní rokovať o uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena, preto navrhovatelia nechali vyhotoviť geometrický plán na vyznačenie prechodu, pripravili návrh zmluvy a zaslali ich odporcom. K uzavretiu zmluvy však nedošlo. Za tohto stavu navrhovatelia sú obmedzení vo

výkone svojich vlastníckych práv, odporcovia sú preto povinní strpieť vstup a prechod navrhovateľov cez ich pozemok.

Odporcovia sa k doručenému návrhu písomne vyjadrili, s návrhom nesúhlasili. Dôvodili tým, že kobka v prístrešku nie je príslušenstvom bytu navrhovateľov, pretože ani prístrešok ani kobky v ňom nie sú ako príslušenstvo bytu ani ako spoločná časť alebo spoločné zariadenie bytového domu ani ako príslušenstvo bytového domu uvedené v zmluvách, ktorými pôvodní nájomcovia nadobudli byty do vlastníctva v roku 1994. Ak by sa prístrešok mal považovať za príslušenstvo bytového domu a bol by predmetom prevodu pri prevode vlastníctva bytov v roku 1994, s najväčšou pravdepodobnosťou je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom dome, pričom podiel patriaci ku každému bytu je 1. O spoločnom príslušenstve bytového domu rozhodujú vlastníci bytov na schôdzi vlastníkov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov. Navrhovatelia potom, ako bezpodieloví spoluvlastníci jedného bytu v bytovom dome, nie sú bez hlasov nadpolovičnej väčšiny ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome aktívne legitimovaní na podanie tohto návrhu.

K samotnému stavu prístupu navrhovateľov ku kobke uviedli, že ich prístup nie je znemožnený, avšak po vyhrotení susedských sporov a odôvodnených obáv o ich majetok a následne aj o život a zdravie, boli nútení pristúpiť k obmedzeniu prístupu navrhovateľov na ich pozemok. V minulosti boli s navrhovateľmi ochotní dohodnúť sa vo veci prechodu cez ich pozemok, avšak navrhovateľ l. začal na ich pozemok bezdôvodne vodiť cudzích ľudí, v dôsledku čoho sa odôvodnene začali obávať o svoj majetok. Odporcovia majú na parcele č. XXXX/X umiestnený gril, pri ktorom trávia čas s rodinou. V auguste 2003 sa im dcéra navrhovateľov vyhrážala, že celú ich rodinu pri grile vystrieľa. Preto nie je žiadúce, aby navrhovatelia mali prístup na ich pozemok bez obmedzení, pretože sami by nemohli užívať svoje vlastníctvo bez odôvodnených obáv o život, zdravie a majetok. S ostatnými vlastníkmi bytov sa vo veci prístupu k prístrešku nemajú problém dohodnúť, pretože títo ich vo výkone vlastníckeho práva neobmedzujú. Rovnako cez svoj pozemok po vzájomnej dohode umožňujú prístup aj pracovníkom J. k budove prečerpávacej stanice.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XX/X vypracovaným znalcom Z.. T. G. dňa XX.X.XXXX, Zmluvou o zriadení vecného bremena podpísanou navrhovateľmi dňa18.6.2007, geometrickým plánom č. XX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX, korešpondenciou medzi účastníkmi, resp. ich právnymi zástupcami ohľadne prechodu cez pozemok odporcov a uzavretia zmluvy o vecnom bremene a ďalšími listinami obsiahnutými v súdnom spise a zistil tento skutkový stav:

Navrhovatelia na pojednávaní zotrvali na svojom návrhu ako ho písomne podali. Od začiatku užívania bytu v roku 1971 spolu s ním nerušene užívali aj kobku nachádzajúcu sa v prístrešku k domu. Pôvodne bola určená na ukladanie paliva, neskôr na ukladanie vecí z domácnosti. Medzi ostatnými vlastníkmi bytov v dome nikdy nebol spor ohľadne kobiek. Každý užíval jednu zo štyroch, ktorá mu bola pridelená od začiatku nájmu. V tomto priestore majú odložené bicykle, káry, skladujú tam zemiaky na zimu. Odkedy sa odporcovia stali vlastníkmi susedného pozemku v r. 2000, mali problémy s prístupom k prístrešku, neskôr odporcovia prístup zatarasili plotom, ostatní vlastníci bytov v dome majú od odporcov kľúče od bránky, do prístrešku a ku svojej kobke sa môžu dostať kedykoľvek bez ohľadu na vôľu odporcov. Pre nich odporcovia neboli ochotní bránu otvoriť.

Odporcovia na pojednávaní rovnako zotrvali na svojom odmietavom postoji. Dôvodili tým, že terajší stav spôsobili svojím správaním práve navrhovatelia, oni sú príčinou susedských sporov aj medzi vlastníkmi bytov v dome. Aj títo sa rozhodli riešiť stav tak, že na schôdzi odhlasovali zmenu užívania spoločných priestorov tak, že murovaný prístrešok, v ktorom sa nachádzajú 4 kobky budú naďalej užívať len vlastníci bytov č. 1, X a X a vlastníkovi bytu č. X - navrhovateľom sa za kobku vyčlení priestor zodpovedajúci sa výmere jeho kobky v bývalej výmenníkovej stanici. V súčasnosti navrhovatelia, ktorí s týmto riešením nesúhlasia, vedú proti ostatným vlastníkom na súde spor o neplatnosť hlasovania (konanie č. ).

Súd ďalej zistil, že navrhovatelia kúpnou zmluvou zo dňa 15.7.1994 nadobudli od predávajúceho J., š.p. U. do vlastníctva byt č. X na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX na T. ul. XX v U., postavenom na parcele č. XXXX, kat. územie R. a tiež spoluvlastnícky podiel na pozemku, na spoločných častiach a

zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti 1. Podľa kúpnej zmluvy je byt popísaný v znaleckom posudku Z.. T. G. zo dňa XX.X.XXXX. Z cit. znaleckého posudku, zapísaného v znaleckom denníku pod číslom XX/XX/X je zrejmé, že predmetom ocenenia je byt č. X a podiel na spoločných priestoroch v dome na T. ul. č. XX pre prevod vlastníctva na jeho užívateľa. Za spoločné priestory znalec určil pivnicu, práčovňu vstup, schodište povalu a vonkajšiu prístavbu - šopu, s tým, že spoluvlastnícky podiel vlastníka bytu na spoločných priestoroch je 1. Z listu vlastníctva č. XXXX vydaného Y. katastra pre hl. mesto SR, pracovisko U. V je preukázané, že navrhovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúcom sa v bytovom dome súpisné č. XXX na T. ul. č. XX v U., postavenom na parcele č. XXXX o výmere XXX mX v kat. území R. a spoluvlastníkmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníkmi pozemku v podiele 1.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je preukázané, že odporcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov v kat. území R. na parcele č. XXXX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria a na parcele č. XXXX o výmere XX mX - zastavané plochy a nádvoria.

Z geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného Z.. H. T. - E. dňa XX.X.XXXX vyplýva, že parcela č. XXXX, na ktorom je postavený dom s bytom navrhovateľov je viac ako polovicou včlenený do parcely č. XXXX/X v.o vlastníctve odporcov, pričom prístavba domu je obklopená pozemkom odporcov zo všetkých troch strán.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovatelia sú vlastníkmi bytu a spoluvlastníkmi na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve domu, na pozemku zastavanom domom pričom ich podiel je vo veľkosti 1 k celku. V takomto podiele sú titulom vlastníctva oprávnení užívať murovaný prístrešok pristavaný k domu, v ktorom sa nachádzajú 4 „kobky“, pričom každý vlastník bytu užíva od počiatku jednu reálnu časť. Spory medzi vlastníkmi bytov o užívaní týchto spoločných častí domu dlhodobo neboli. Bolo tiež preukázané, že prístrešok, v ktorom sa kobky nachádzajú, je vklinený do pozemku odporcov, týmto pozemkom je obklopený zo všetkých troch strán (okrem strany, ktorou je stavebne spojený s domom) a teda prístup k prístrešku nie je možný inak, ako po pozemku odporcov. Teda bez toho, aby navrhovatelia vstúpili na pozemok odporcov, nemôžu vykonávať svoje vlastnícke právo k príslušenstvu domu v súlade s ustanovením a 123 . Takmer 30 rokov mali navrhovatelia právo prechodu cez cudzí pozemok zodpovedajúce vecnému bremenu neobmedzené, keďže predchádzajúci vlastník susedného pozemku im v prechode nebránil. Po prevode vlastníctva susedného pozemku na odporcov, sú v práve prechodu obmedzovaní. Preto v záujme odstránenia susedských sporov navrhli odporcom uzavretie zmluvy o vecnom bremene v zmysle a , čo odporcovia odmietli.

Podľa ods. l vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa ods. l veta prvá vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Odporcovia sú v zmysle povinní umožniť vstup navrhovateľom na svoj pozemok za účelom prechodu k stavbe. Toto obmedzenie vlastníckeho práva odporcov zodpovedá právu vecného bremena navrhovateľov. K dohode účastníkov ako vlastníkov susedných pozemkov nedošlo, naopak, dochádza medzi nimi k susedským sporom. Je preto v záujme účastníkov, aby si rozsah vecného bremena upravili zmluvou. Navrhovatelia takýto návrh zmluvy odporcom predložili, odporcovia ho však neakceptovali.

Súd preskúmal návrh zmluvy o zriadení vecného bremena a dospel k záveru, že je vypracovaná v súlade s ustanovením , vecné bremeno, ktoré určuje povinným odporcom povinnosť strpieť prechod navrhovateľov cez svoj pozemok, neprimeraným spôsobom nezasahuje do výkonu ich vlastníckeho práva, navyše, keď ďalším osobám tento prechod umožňujú, úhradu nákladov spojených s užívaním ich pozemku zo strany oprávnených z vecného bremena považoval za primeranú, preto návrhu vyhovel a vyhlásenie vôle odporcov ako povinných z vecného bremena na zmluve o zriadení vecného bremena rozsudkom vyhláseným dňa 25.9.2008, nahradil.

Voči uvedenému rozsudku podali odvolanie odporcovia, ktorí okrem iného namietali, že na ich návrh konajúci súd dňa 4.10.2007 vyhlásil uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia konania č. , avšak následne v konaní pokračoval a pred skončením konania vo veci , vo veci nahradenia vôle rozsudkom rozhodol.

Krajský súd v Bratislave rozsudok vo veci -71 zo dňa 25.8.2008 uznesením č.k. -115 zo dňa 30.11.2010 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pochybil, keď na pojednávaní dňa 4.10.2007 uznesením konanie prerušil do právoplatného skončenia konania podľa a predmetné uznesenie nevypracoval. Takéto uznesenie nie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania. Keďže súd prvého stupňa predmetné uznesenie nevypracoval a súčasne ho nedoručil účastníkom konania, odňal im svojím postupom konať pred súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok výlučne z uvedeného procesného dôvodu zrušil a uložil konajúcemu súdu po odstránení predmetného nedostatku vo veci opätovne rozhodnúť.

Prvostupňový súd odstránil uvedené procesné pochybenie a dňa 15.3.2011 vydal uznesenie o prerušení konania do skončenia veci vedenej na tunajšom súde pod č.k. . Uznesenie doručil právnym zástupcom účastníkov konania.

Podaním doručeným súdu dňa 23.2.2012 odporcovia navrhli pokračovať v konaní 15C z dôvodu, že konanie bolo právoplatne skončené dňa 18.1.2012. Okresný súd rozsudkom zo dňa 2.11.2010 návrh zamietol, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -430 zo dňa 9.11.2011 ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu vo veci samej potvrdil.

Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov a oboznámením rozsudkom tunajšieho súdu v konaní a rozsudkom KS v Bratislave -430 a ďalšími listinami a zistil nasledovné: Navrhovatelia zotrvali na svojom návrhu a naďalej sa domáhali nahradenia vyhlásenia vôle odporcov na zmluve o zriadení vecného bremena. Nestotožňujú sa s rozsudkom v konaní 12C, ktorý nadobudol právoplatnosť a z toho dôvodu podali podnet na Generálnu prokuratúru SR na podanie mimoriadneho dovolania. Odporcovia im bránia naďalej využívať ich vlastnícke právo k prístrešku v dome, ktorého sú spoluvlastníkmi a to tým, že im znemožňujú prechod do tohto prístrešku. Aj keď ich ostatní spoluvlastníci domu vyzvali na vypratanie prístrešku, navrhovatelia tak nemôžu urobiť, pretože zo strany ostatných spoluvlastníkov domu im neboli pridelené náhradné rovnocenné priestory - suché, uzamykateľné, bez prístupu tretích osôb, pridelené náhradné priestory sú nevyhovujúce, vlhké a došlo by k poškodeniu ich majetku.

Odporcovia žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodili, že pre toto konanie bolo rozhodujúce konanie , v dôsledku ktorého bolo konanie o nahradenie vôle prerušené. V konaní 12C sa

riešila prejudiciálna otázka, či prístrešok je súčasťou vlastníctva bytu, pričom bolo vyslovené, že nie je súčasťou bytu, ale je len príslušenstvom domu. Ostatní spoluvlastníci bytového domu na svojej schôdzi dňa 6.3.2007 rozhodli o zmene spôsobu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu tak, že navrhovatelia boli vylúčení z užívania kobky v prístrešku a bol im určený iný priestor. Návrh navrhovateľov, ktorým sa v konaní domáhali určenia, že rozhodnutie vlastníkov bytov prijaté dňa 6.3.2007, ktorým bolo schválené rozdelenie a zmena hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu, bol právoplatne zamietnutý. Navrhovatelia tak nemajú právo užívať kobku v prístrešku a tým sa stalo bezpredmetné zriadenie práva vecného bremena - prechodu cez parcelu odporcov č. XXXX/X..

V konaní sa navrhovatelia ako prehlasovaní vlastníci voči ostatným (trom) spoluvlastníkom domu na T. č. XX v U. domáhali, aby súd určil, že rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov T. XX v U. prijaté dňa X.X.XXXX o schválení návrhu na rozdelenie a zmenu hospodárenia so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu a rozhodnutie o schválení návrhu zmluvy o výstavbe bytov, ktoré sú zapísané v zápisnici pod bodom X a 4, sú neplatné. Tento návrh súd rozsudkom zo dňa 2.11.2010 zamietol, čo znamená, že je platné rozhodnutie spoluvlastníkov domu, ktorým na schôdzi dňa 6.3.2007 odhlasovali o.i. zmenu v hospodárení so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom domu. Spoluvlastníci domu tak rozhodli, že murovaný prístrešok, ktorý je príslušenstvom domu a je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov, budú naďalej užívať len vlastník bytu č. X, vlastník bytu č. X a vlastník bytu č. X.. T. bytu č. X (.navrhovatelia) nebudú užívať žiadne priestory v prístrešku a ako náhrada sa im poskytnú priestory v bývalej výmenníkovej stanice v rozsahu 15,2 m2, pričom ostatným trom vlastníkov bytu v tejto výmenníkovej stanici pripadne do užívania výmera po 5,4 m2. Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil. Takisto tento súd vyslovil, že kobky v prístrešku sú súčasťou príslušenstva domu, nie sú vlastníctvom jednotlivých vlastníkov bytov v dome, netvorili predmet zmluvy, na základe ktorej nadobudli byty do vlastníctva. Nebolo preto možné určiť neplatnosť rozhodnutia o vylúčení navrhovateľov z užívania kobky v prístrešku. Rozsudok v konaní č. tak nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2012. Po právoplatnosti rozsudku ostatní spoluvlastníci domu vyzvali navrhovateľov listom zo dňa 1.3.2012 na vypratanie kobky v prístrešku.

Vo vzťahu k tomuto konaniu je irelevantná obrana navrhovateľov, že prístrešok nevypratali po právoplatnom skončení konania 12C z dôvodu, že nemajú zaň primeranú náhradu zo strany ostatných spoluvlastníkov domu, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania, preto súd toto tvrdenie nevyhodnocoval.

Súd po vyhodnotení vykonaných dôkazov s poukazom na to, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Súd mal za preukázané, že spoluvlastníci domu na T. XX v U. rozhodli na svojej schôdzi dňa X.X.XXXX o zmene v hospodárení so spoločnými zariadeniami a príslušenstvom bytového domu tak, že navrhovateľov vylúčili z užívania kobky v prístrešku. O tom, že toto rozhodnutie spoluvlastníkov domu je platné, rozhodol aj súd, keď návrh navrhovateľov o vyslovenie jeho neplatnosti zamietol. Navrhovatelia tak stratili akýkoľvek dôvod vstupovať na pozemok odporcov a títo ako vlastníci pozemku nemajú žiadnu povinnosť zo strany navrhovateľov znášať akékoľvek obmedzenia v súlade s ustanovením , konkrétne strpieť prechod navrhovateľov cez ich pozemok Nie je tak právny dôvod, aby o takejto povinnosti rozhodol súd a preto návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešným odporcom priznal ich náhradu vo výške 926, EUR, z toho 99, EUR za súdny poplatok zaplatený za odvolanie proti rozsudku zo dňa 25.9.2008 a trovy právneho zastúpenia vo výške 827,20 EUR. Advokát odporcov vyčíslil odmenu podľa vyhl. č. spolu za 13 úkonov právnej služby, z toho za 1 úkon v roku 2006 po 41,82 EUR (prevzatie a príprava zastúpenia 6.10.2006), v roku 2007 za 3 úkony po 45,51 EUR (účasť na pojednávaní 3.4., 7.6. a 4.10. vo výške 1), v roku 2008 za 4 úkony po 48,76 EUR (účasť na pojednávaní 18.9., 25.9. vo výške 1, podanie na súd 19.9. a podanie odvolania 5.12.2008), za 1 úkon v roku 2009 po 53,49 EUR - podanie vo veci samej 17.4.2009 a za 4 úkony po 58,73 EUR v roku 2012 (podanie vo veci samej 23.2., účasť na pojednávaní 27,3., 19.4. a 29.5.), ďalej režijný paušál v sadzbe určenej v príslušnom roku: lx 5,44 EUR - 2006, 3x po 5,91 EUR - 2009, 4x 6,34 EUR - 2008, 1x6,95 EUR - 2009 a 4x po 7,64 EUR v roku 2012. Táto odmena spolu vo výške 689,33 EUR sa zvyšuje o 20 % DPH, t.j. o 137,86 EUR na výšku 827,20 EUR. Súd považoval vyčíslenie hodnoty vykonaných úkonov

právnej služby v zmysle , a cit. vyhl., vrátane režijného paušálu () za správne. V zmysle sú navrhovatelia povinní trovy konania odporcov zaplatiť ich advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho do- ručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo.

V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).