Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Pc-20-2024.pdf
PDF · 72.55 KB
Case nature
Area
Subarea
33Pc/20/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci výživného medzi plnoletými osobami: T. V., B.Ý. XX.X.XXXX, V. Z. XXX (navrhovateľ, otec), a I. V., B. X.X.XXXX, O. XXX (plnoleté dieťa), o zrušenie vyživovacej povinnosti a iné, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho plnoletému dieťaťu sa od 1.3.2024 zrušuje, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 33Pc/7/2022 - 49 zo dňa 12.1.2023 v časti výživného medzi navrhovateľom a plnoletým dieťaťom.
II. Konanie sa vo zvyšnej časti zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ ako otec plnoletej I., B. X.X.XXXX, sa návrhom doručeným súdu dňa 14.5.2024 domáhal voči nej zrušenia svojej vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola naposledy uložená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 33Pc/7/2022-49 zo dňa 12.1.2023 vo výške po 100 eur mesačne, počnúc od 10.11.2022, lebo dcéra znova nastúpila do školy. V návrhu však otec tvrdil, že dieťa už neštuduje a zaslal o tom potvrdenie, z ktorého vyplynulo trvanie vzdelávania I. V. v akademickom roku 2023/2024 na U. P. X. od 1.9.2023 do 13.2.2024. Od dátumu ukončenia štúdia tiež žiadal navrhovateľ vrátiť nespotrebované výživné.
2. Plnoleté dieťa vo vyjadrení k návrhu súhlasilo so zrušením vyživovacej povinnosti od 1.3.2024, lebo v tomto čase už dcéra navrhovateľa skutočne neštudovala. Ku dňu 19.6.2024 sa zaevidovala na úrade práce; štúdium ukončila z dôvodu starostlivosti o svoju matku. Výživné od otca za mesiace máj 2024 a nasledujúce už neprevzala, preto nemá ani čo otcovi vracať, tvrdila. Namietala tiež, že súd od dieťaťa nemôže žiadať, aby sa zamestnalo hneď po ukončení štúdia.
3. Z lustrácie výživou oprávnenej osoby v Sociálnej poisťovni, s ktorou sa súd oboznámil na pojednávaní dňa 15.8.2024 vyplynulo, že naposledy bola zamestnaná vo firme H. U..G..C.. od 1.3.2024 do 18.6.2024, v ktorom období zarobila v hrubom priemerne 571,68 eur. Táto skutočnosť preukazuje schopnosť plnoletého dieťaťa samostatne sa živiť aj po neúspešnom ukončení vysokoškolského štúdia.
4. Navrhovateľ počas výsluchu na súde uvádzal, že nedisponuje dokladmi preukazujúcimi dĺžku plnenia svojej vyživovacej povinnosti a koľko z tejto sumy sa vrátilo povinnému rodičovi od oprávneného dieťaťa späť ako neprevzaté výživné. Vzhľadom na uvedené zobral otec svoj návrh v časti o vrátenie nespotrebovaného výživného späť a súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti od nasledujúceho mesiaca po ukončení štúdia oprávnenou. Zhoda oboch účastníkov na dátume 1.3.2024 odstránila spornosť v danej veci a súdu po vykonanom dokazovaní nič nebránilo v zrušení vyživovacej povinnosti
otca voči plnoletej dcére, ktorá má schopnosti samostatne sa živiť, bez ohľadu na skutočnosť, že v súčasnosti tak nečiní. Súd danú vec právne posúdil a rozhodol podľa nižšie citovaných relevantných ustanovení Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. a Civilného mimosporového poriadku (CMP) č. 161/2015 Z. z.
5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
6. Kedy nastane takýto faktický stav schopnosti dieťaťa samo sa živiť, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
7. Z predchádzajúceho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 33Pc/7/2022 mal súd preukázané, že plnoletá dcéra navrhovateľa po neúspešnom štúdiu práva opätovne nastúpila na vysokú školu technického smeru dennou formou, čím vznikla rodičom znova povinnosť vyživovať ju. Dcéra navrhovateľa mala pracovné skúsenosti aj z obdobia medzi vysokoškolským štúdiom a svoj ostatný pracovný pomer skončila dňa 18.6.2024. Hoci sa v danej veci dieťaťu nepodarilo ďalej si zvýšiť kvalifikáciu, má ukončenú prípravu na konkrétne povolanie stredoškolským štúdiom, teda je schopné samostatne sa živiť aj uspokojovať svoje potreby a rodičia už nie sú povinní ďalej ho vyživovať. Preto bola súdom stanovená vyživovacia povinnosť otcovi prvým výrokom tohto rozsudku zrušená.
8. Podľa § 29 ods. 1 až 3 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví (1). Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať (2). Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí (3).
9. Navrhovateľ vzal zvyšnú časť svojho návrhu späť a konanie sa v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 CMP druhým výrokom rozsudku zastavilo, pričom súhlas ďalšej účastníčky s týmto procesným úkonom sa predpokladal z dôvodu, že nad rámec vyhovenia petitu žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovil, ani účastníci nenavrhli inak a ani im žiadne trovy v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).