Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-63-2011.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcov 1. F. F., nar. X.XX.XXXX, 2. Z. F., rod. K., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom K. č. XX, právne zastúpených JUDr. Mikulášom Drobňákom, advokátom, M. R. Štefánika 873/204, Vranov nad Topľou proti žalovaným 1. B. O., rod. C., nar. X.X.XXXX, bytom K. č. XX, zastúpenej JUDr. Júliusom Kvetanom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, 2. M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom D., M. XXXX/XX o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 3.6.2011 sa domáhali voči žalovanej v 1. rade ochrany osobnosti a požadovali na žalovanej zdržania sa nepravdivých a vymyslených vyjadrení, ktorými by znižovala vážnosť a dôstojnosť žalobcov v zamestnaní a spoločnosti, zdržania sa vulgárnych vyjadrení a nadávok na žalobcov a ich synov S. a F. ako aj na ich najbližších rodinných príslušníkov. Zároveň sa domáhali na žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy každý z nich vo výške 1000,00 eur.
Žalobu odôvodňovali tým, že začiatkom mesiaca jún 2010 žalobcovia vykonávali úpravu svojho rodinného dvora a nerovností na pozemku okolo potoka oproti ich rodinnému domu za prítomnosti K. F. a svojich synov F. a S. F., pričom žalovaná s úpravami pozemku okolo miestneho potoka nesúhlasila a vstúpila so svojim manželom Z. O. do dvora rodinného dvoru žalobcov bez ich súhlasu, kde ich začal hrubo slovne napádať a znevažovať. Žalobcovia poukazovali na to, že žalovaná sa nestotožnila s vysvetlením žalobcov, a preto podala podnet na obecný úrad, ktorý vyhodnotil podnet žalovanej ako nedôvodný a následne dňa 15.6.2010 žalovaná podala sťažnosť na žalobcu v 1. rade, ktorú adresovala Obvodnému úradu životného prostredia v Snine.
Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že žalovaná v presne nezistenom období roku 2010 podala na žalobcu v 1. rade sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že žalobca v 1. rade ako príslušník na Oddelení hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach vedome porušuje zákon, keď dovoľuje svojim synom jazdiť po dedine na motocykloch, a to dokonca pod vplyvom alkoholu.
Ďalšiu sťažnosť žalovaná podala na žalobcu v 1. rade na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky s odôvodnením, že žalobca v 1. rade porušuje zákon, nakoľko zaváža miestny potok stavebným odpadom, zužuje koryto potoka a tým vedome ohrozuje žalovanú a jej majetok pri nepriaznivom počasí.
Žalovaná ďalej podala podnet o spáchaní priestupku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa v 2. rade tým, že otvára poštu zasielanú žalovanej a rodine O., pričom tento podnet bol prešetrovaný Obvodným oddelením PZ v Snine a bol odmietnutý ako nepravdivý.
Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že napriek tomu, že bola oboznámená so závermi orgánov, ktoré prešetrovali jej sťažností na žalobcov ako neopodstatnené neprestávala v hrubých slovných útokoch na ich osoby, ich deti a ich blízkych, pričom opakovane podávala podnet v mesiaci apríl 2011 na Lesy SR - pracovisko Sobrance týkajúci sa neoprávnených zásahov žalobcov do koryta miestneho potoka, pričom prešetrením nebolo zistené žiadne zasahovanie zo strany žalobcov.
Počas konania žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 19.1.2012 navrhli, aby do konania pristúpil žalovaný v 2. rade a zároveň požiadali o pripustenie zmeny žalobného návrhu, ktorým sa domáhali toho, aby sa žalovaná v 1. rade zdržala vulgárnych vyjadrení a nadávok na žalobcov, ich synov S. a F., a to aj do budúcnosti a zároveň sa domáhali toho, aby žalovaní upustili od nepravdivých a vymyslených obvinení na adresu žalobcu v 1. rade, ktorými znižujú jeho vážnosť a autoritu v zamestnaní a ktorými sa snažia docieliť jeho disciplinárne potrestanie a prepustenie ako príslušníka z radov policajného zboru Slovenskej republiky.
Súd uznesením č.k. 12C/63/2011-110 zo dňa 27.1.2012 pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný v 2. rade a zároveň pripustil aj zmenu žalobného návrhu.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu žalobcu v 1. rade vyplýva, že žalobca je zaradený ako príslušník policajného zboru na Riaditeľstve hraničnej polície v Sobranciach, pričom žalovaná je susedou žalobcov. Prvé problémy medzi žalobcami a žalovanou začali asi pred 10 - 12 rokmi, keď Z. O., manžel žalovanej, svojvoľne prišiel s traktorom na pozemok žalobcov a odtiahol 2 kusy betónových panelov, ktoré si odpracoval otec manželky žalobcu v štátnych majetkoch a za prácu dostal tieto panely. Potom žili ako susedia v kľude, neboli medzi nimi problémy, bolo tzv. tiché spolužitie s tým, že dokonca žalobkyňa v 2. rade je krstnou mamou syna M. O., teda žalovaného v 2. rade.
Problémy v podstate nastali vtedy, keď žalobca v 1. rade nastúpil do policajného zboru a bolo to v roku 2004 s tým, že syn žalovanej M. O. bol prepustený z policajného zboru.
Žalobca v 1. rade ďalej uviedol, že v mesiaci júni 2010 vykonával terénne úpravy spoločne so svojou manželkou, bratom a deťmi a vyvážali hlinu k blízkosti vodného toku, ktorý tečie popred ich rodinný dom s tým, že vtedy žalovaná vstúpila bez ich súhlasu na ich pozemok, začala im nadávať, čo robí a nakoniec prišiel aj jej manžel Z. O..
Žalovaná potom dala sťažnosť na obecný úrad, že žalobcovia zavážajú potok s tým, že obecný úrad zvolal obecné zastupiteľstvo a toto vydalo aj rozhodnutie, podľa ktorého nie je nutné prehlbovať a rozširovať miestny potok v obci K..
Dňa 8.6.2010 žalovaná dala sťažnosť na Útvar kontroly Ministerstva vnútra a v tejto sťažnosti uviedla to, že žalobca v 1. rade zaváža miestny potok. Útvar kontroly túto sťažnosť prešetril, avšak žalobca v 1. rade nebol informovaný o prešetrení tejto sťažnosti.
Dňa 21.7.2010 žalovaná podala sťažnosť priamo ministrovi vnútra p. F., v ktorom opätovne nepravdivo opísala skutočnosti, a to týkajúce sa toho, že synovia žalobcov pod vplyvom alkoholu jazdia na motocykli po obci s tým, pričom žalobca v 1. rade bol vypočúvaný pracovníkmi odboru kontroly Ministerstva vnútra.
Dňa 15.7.2010 žalovaná následne podala sťažnosť na Obvodný úrad životného prostredia, kde v sťažnosti napísala okrem iných veci, že žalobca v 1. rade mení smer a šírku potoka s tým, že obvodný úrad vykonal šetrenie dňa 27.7.2010.
Dňa 26.4.2011 na Veľkonočný utorok, boli na mieste samom sa pozrieť pracovníci Lesného závodu a preverovali časť potoka pred naším rodinným domom, pričom žalovaná tam opäť nadávala na žalobcov, že zaniesli potok, tvrdila, že dali do potoka časť koľajnice, veľké balvany, teda kamene a tvrdila, že to ešte urobil dokonca nebohý svokor, ktorý zomrel v roku 1999.
Následne žalovaná spoločne so svojím manželom podala sťažnosť prezidentovi policajného zboru p. K., a to dňa 16.6.2011 s tým, že v tejto sťažnosti zhrnuli všetko v podstate, čo sa predtým udialo a táto sťažnosť bola odstúpená na prešetrenie odboru kontroly s tým, že odbor kontroly po prešetrení túto sťažnosť poslal do Sobraniec na Riaditeľstvo hraničnej polície na prešetrenie.
Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že žalovaná neustále vykrikuje po žalobcoch, nadáva im rôzne vulgárne nadávky, ktoré vykrikuje pred rodinným domom žalobcov na ceste.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že dňa 26.8.2010 žalovaná podala podnet na priestupok na políciu, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa v 2. rade spoločne s pani Z. M., s ktorou pracujú na pošte S. s tým, že údajne mali otvárať listy, ktoré boli adresované p. O..
Dňa 23.2.2011 žalovaná podala trestné oznámenie na políciu pre trestný čin ohovárania, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa v 2. rade tým, že mala ohovárať ich rodinu po dedine.
Na pojednávaní dňa 30.5.2012 z výsluchu žalobcu v 1. rade vyplýva, že od posledného pojednávania žalovaná prestala s vulgárnymi nadávkami a taktiež neboli podávané žiadne sťažnosti zo strany žalovaných s tým, že dňa 26.5.2012 žalovaná v 1. rade gestikuláciami svojich rúk ukazovala synovi žalobcu, že je zrejme slepý.
Žalovaná v 1. rade popierala vyjadrenie žalobcov, že bez súhlasu žalobcov v mesiaci júni 2010 vošla do dvora žalobcov, pričom tvrdila, že bola pred bránou ich domu s tým, že žalobca viezol na fúriku odpad, hlinu do potoku, pričom žalovaná sa ho opýtala čo robí, aby tam odpad nenavážal, pretože príde veľká voda a nás zatopí resp. zaplaví. Nato jej žalobca povedal: „Ty stará pičo, ja ti nasram, ja ti bager volať nebudem.“ Začal kričať na mňa s tým, že keď počuli krik, prišli tam aj jeho brat, manželka a deti, tiež aj oni sa pridali ku kriku s tým, že toto počul jej manžel a tento prišiel ku nej.
Žalovaná ďalej uviedla, že pred rodinnými domami účastníkov tečie potok, kde žalobca vysadil stromčeky, dal tam pneumatiky, kvety, naviezol tam hlinu a keď mu tvrdila, že zle robí, tak povedal, že kým bude on policajt ešte s ňou zatočí, že sa do smrti nespamätajú.
Keď sme vtedy kričali, žalobkyňa v 2. rade uvidela syna žalovanej, ktorý prichádzal, preto zobrala žalobcu popod plece a odišli preč.
Žalovaná v 1. rade išla na obecný úrad, kde napísala podanie na obvodný úrad a taktiež na Lesy do Sobraniec, pričom bolo vydané povolenie s tým, že bolo vykonané šetrenie a žalobcom bolo uložené, aby urobili nápravu, jednu časť oni odstránili, avšak druhú časť nechali a naďalej si tam posadili stromčeky, a preto potom opätovne podávala sťažností.
Čo sa týka môjho podania na žalobkyňu v 2. rade, žalovaná nepoprela, že išla na políciu preto, že sa jej vrátila rozlepená jedna zásielka z Banskej Bystrice a ona na polícii vyslovila podozrenie na žalobkyňu a p. M..
Z výsluchu žalovaného v 2. rade vyplýva, že tento zotrval na svojej výpovedi z pojednávania dňa 14.11.2011, kedy bol vypočutý ako svedok s tým, že žalovaný v 2. rade je synom žalovanej v 1. rade a v deň, kedy mala jeho matka nadávať žalobcom išiel domov s pánom K. a pánom D. ukázať im maringotku, ktorú chcel odpredať a keď prichádzali k rodinnému domu videl svoju matku ako išla po ceste k žalobcovi a on tlačil fúrik z dvora do vodného toku, pričom vo fúriku viezol odpad z dvora a vracal sa naspäť, kde na ceste sa rozprával s matkou, teda so žalovanou v 1. rade a následne jej začal vulgárne nadávať.
Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že má vedomosti o tom, že jeho otec podával sťažnosti na obecný úrad a následne na Lesný úrad Sobrance týkajúce sa úpravy vodného toku zo strany žalobcov, pričom obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že vodný tok netreba upravovať.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že sťažnosti na žalobcu v 1. rade adresované ministrovi vnútra M. F. a prezidentovi policajného zboru písal on, pretože tieto sťažnosti sú pravdivé. Taktiež žalovaný uviedol, že napísal aj podanie na Slovenskú poštu týkajúcu sa podozrenia z toho, že žalobkyňa v 2. rade mala otvárať obálky adresované žalovanej v 1. rade resp. ich rodine.
Z výsluchu svedka Z. K. vyplýva, že svedok býva v obci K. s tým, že na druhý deň po skončení veľkonočných sviatkov počul krik, nadávanie a vtedy uvidel žalovanú v 1. rade, ktorá stála pred domom žalobcov, pričom nebola v ich dvore, stála na ceste a nadávala drzými rečami žalobcom.
Z výsluchu svedka Z. M. vyplýva, že svedkyňa pracuje na jednej predajni potravín spoločne so žalobkyňou v 2. rade, pričom svedkyňa uviedla, že sťažnosť žalovanej týkajúca sa otvárania zásielky nie je pravdivé, pretože ich pošta bola iba podacou poštou, teda s touto zásielkou neprišli ani do styku, pretože túto zásielku mal doručovať iný doručovateľ.
Z výsluchu svedkyne M. N. vyplýva, že táto je dcérou žalovanej v 1. rade, a keď bola na návšteve u svojich rodičov videla synov žalobcov ako jazdia na motocykli po dedine, pričom jej sa zdalo, že boli v podnapitom stave a nemali prilby na hlavách. Viackrát videla aj žalobcu voziť drevo na nákladnom aute, pričom toto auto nemá evidenčné číslo.
Z výsluchu svedka K. F. vyplýva, že svedok je bratom žalobcu v 1. rade a v mesiaci júni 2010 pomáhal žalobcom vykonávať terénne úpravy na dvore ich rodinného domu s tým, že hlinu vyvážali k potoku oproti rodinnému domu žalobcov, pričom neskôr prišla do dvora asi 10 metrov od bránky žalovaná v 1. rade, ktorá začala na nich kričať a neskôr taktiež prišiel tam aj jej manžel.
Svedok ďalej uviedol, že dňa 27.7.2010 bol opätovne u svojho brata a vtedy sa tam dostavila komisia zo Štátnych lesov Sobrance, pričom aj počas ohliadky žalovaná v 1. rade začala nadávať žalobcovi v 1. rade hrubými nadávkami.
Z výsluchu svedka A. D. vyplýva, že svedok mal záujem kúpiť si unimobunku, kotrú mu ponúkal žalovaný v 2. rade, a preto išli spoločne so žalovaným v 2. rade a svedkom K. do obce K. pozrieť túto unimobunku, a keď prišli k rodinnému domu žalovanej v 1. rade, kde stála pred rodinným domom unimobunka, žalovaný v 2. rade auto zastavil, vyšiel z auta s tým, že svedok videl vonku pri unimobunke aj žalovanú v 1. rade a žalobca v 1. rade viezol na fúriku nejakú hlinu k potoku a vracal naspäť a nadával hrubými nadávkami žalovanej v 1. rade. Svedok uviedol, že nepočul, aby žalovaná v 1. rade nadávala žalobcovi.
Z výsluchu svedka Ľ. K. vyplýva, že svedok potvrdil, že boli spoločne so žalovaným v 2. rade a svedkom D. pozrieť unimobunku v obci K. s tým, že po príchode zastali autom pri tejto unimobunke a po vystúpení žalovaného v 2. rade zaregistrovali nejakú hádku s tým, že videl spoza bunky vychádzať s fúrikom žalobcu v 1. rade, pričom žalobca v 1. rade hrubo nadával žalovanej v 1. rade, ktorá taktiež kričala na žalobcu, avšak z jej strany neboli používané silnejšie slová, ktoré by sa nehodili staršej osobe.
Z výsluchu svedka Z. O. vyplýva, že svedok je manželom žalovanej v 1. rade, pričom uviedol, že žalovaná v 1. rade išla upozorniť žalobcu, aby nevozil hlinu z dvora k potoku, pretože keď príde voda, tak im táto zoberie dom. Svedok uviedol, že ona odišla a on si nestačil ani umyť ruky a začul nejaký krik, a preto sa ponáhľal pozrieť, čo sa robí a zistil, že žalovaná v 1. rade stála pri ceste, pričom žalobca v 1. rade na ňu kričal a hrubo jej nadával. Svedok uviedol, že následne sa objavil na mieste ich syn a potom s manželkou odišli do ich domu a následne odišli na obecný úrad.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Po pripustení zmeny žalobného návrhu sa žalobcovia domáhali voči žalovaným ochrany osobnosti s tým, že sa domáhali toho, aby žalovaná v 1. rade sa zdržala vulgárnych vyjadrení a nadávok na žalobcov, ich synov S. a F., pričom obaja žalovaní mali upustiť od nepravdivých a vymyslených obvinení na adresu žalobcu, ktorými znižujú jeho vážnosť a autoritu v zamestnaní a ktorými sa snažia docieliť jeho disciplinárne potrestanie a prepustenie ako príslušníka z radov Policajného zboru Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov teda súd nevyhodnocoval ani listinné dôkazy týkajúce sa podávania sťažností zo strany žalovaných na osoby žalobcov.
Tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, je pravdou, že v roku 2010 došlo k vzájomným hádkami medzi žalobcami a žalovanou v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že predmetom tohto konania nebolo poskytnutie primeraného zadosťučinenia žalobcom, ale iba upustenie od ďalších zásahov do osobnostných práv žalobcov zo strany žalovaných a to aj do budúcnosti, súd sa preto nezaoberal a ďalej neskúmal pravdivosť tvrdení žalobcov. Nakoniec tvrdenia žalobcov boli vyvrátené aj svedkami D. a K..
Taktiež to isté je možno použiť aj vo vzťahu k podaniam žalovanej v 1. rade na žalobkyňu a podaniam žalovaného v 2. rade, ktoré adresoval Ministrovi vnútra SR a Prezidentovi policajného zboru na osobu žalobcu v 1. rade s tým, že žalobcovia sa nedomáhali poskytnutia primeraného zadosťučinenia, ale iba upustenia od ďalších zásahov.
Na pojednávaní dňa 30.5.2012 samotný žalobca v 1. rade potvrdil, že zo strany žalovaných neboli od posledného pojednávania urobené žiadne neoprávnené zásahy do osobnostných práv žalobcov, a to konkrétne vulgárne nadávky okrem údajnej gestikulácie rúk žalovanej v 1. rade ich synovi, súd žalobe nemohol vyhovieť, pretože upustenie od neoprávneného zásahu, ktorý sa týka osobnosti občana, je možné použiť iba tam, kde zásah doteraz trvá (Z III str. 204).
Vzhľadom k tomu, že samotný žalobca potvrdil, že v súčasnej dobe neoprávnený zásah do ich osobnostných práv v tomto čase netrvá, súd žalobu zamietol.
O trovách konania žalovaných súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovanej v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznal, pretože právny zástupca žalovaných v 1. rade náhradu trov konania nežiadal a žalovanému v 2. rade trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.