Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-238-2010.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/238/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, R. a H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, R., , zastúpený JUDr. Evou Klemovou, advokátkou so sídlom M.R. Štefánika 1, Pezinok o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P 126/06 zo dňa 14.06.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP 255/07 zo dňa 29.01.2008 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletej Y. K., narodenej XX.XX.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej Y. K., narodenej XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 2.000,-Sk (66,39 eur) mesačne na sumu 150 eur mesačne od 14.09.2010.
Zročné výživné za obdobie od 14.09.2010 do 31.05.2012 v sume 1714 eur je otec povinný zaplatiť matke maloletej spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 40 eur až do vyrovnania pod hrozbou straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd dňa 14.09.2010 sa matka domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 01.09.2010 a aby otca zaviazal doplatiť jednorázovo dlh vo výške 886,42 eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom na maloletú Y. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pod č.k. 37P 126/06, podľa ktorého bol otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 66,39 eur (2.000,- Sk) mesačne a určil otcovi zročné výživné.
Okresný súd v Pezinku vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 28P 238/2010 zo dňa 26.05.2011 tak, že vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od 14.09.2010 zo sumy 2.000,-Sk (66,39 eur) mesačne na sumu 150 eur mesačne, zaviazal otca na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 14.09.2010 do 31.05.2011 v sume 752,49 eur v mesačných splátkach po 50 eur a zastavil konanie o návrhu matky v časti doplatenia dlžného výživného vo výške 886,42 eur. Voči uvedenému rozsudku podala právna zástupkyňa otca odvolanie, doručené na Okresný súd v Pezinku 02.08.2011.
Uznesením č.k. 20CoP 93/2011 zo dňa 05.04.2012 Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že Okresný súd v Pezinku mal otcovi maloletej odňať možnosť konať pred súdom.
Okresný súd v Pezinku nariadil vo veci pojednávanie dňa 29.05.2012.
V priebehu konania matka k veci uviedla, že v plnom rozsahu trvá na jej výpovedi tak, ako bola zaznamenaná do zápisnice dňa 26.05.2011, žiadala, aby súd zvýšil otcovi výživné na sumu 150 eur mesačne odo dňa podania návrhu. Poukázala na skutočnosť, že nesúhlasí s návrhom otca na zvýšenie výživného na sumu 115 eur mesačne pretože otec si aj tak svojvoľne aj tak upravuje výživné. Nesúhlasila ani s návrhom právnej zástupkyne otca na určenie vyživovacej povinnosti na sumu 125 eur mesačne pretože podľa nej si môže otec znížiť výdavky na telefón, ošatenie, stravu tak ako to robí ona. Záverom poukázala na to, že je zaujímavé, že otec má stále na právneho zástupcu na každom pojednávaní. Maloletá ho od narodenia nevidela a aj teraz požiadala matku, aby otca odfotila, aby aspoň videla ako vyzerá.
Otec v priebehu konania uviedol, že si poštu preberá na adrese, ktorú uviedol do zápisnice, t.j. v Holandsku. So zvýšením výživného nesúhlasil, súhlasil by s miernym zvýšením výživného na sumu 115 eur mesačne. Podľa otca sú náklady, ktoré matka uviedla s maloletou primerané. Uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému W. R., nar. 04.02.1995, ktorý pochádza z manželského vzťahu, otec uviedol, že je rozvedený. Na W. prispieva vo výške 80 eur. Podľa rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 5C 1058/1998 zo dňa 21.06.1999 mu bola na W. určená vyživovacia povinnosť v sume 500,-Sk (16,59 eur) mesačne. Ďalej uviedol, že žije a pracuje v Holandsku, je zamestnaný v produkcii, pracuje pre spoločnosť Van Lieshout Snacks B.V. V Holandsku žije sám. Platí nájomné za dom vo výške 430 eur, toto všetko vie doložiť. Preklad k dispozícii nemal, 110 eur sú energie, z toho polovica je plyn a druhá polovica je elektrina. Za odpad platí mesačne 38 eur. Vodné a stočné je približne 9 eur mesačne. Strava ho vyjde na 170 eur mesačne, ošatenie 50 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur mesačne, zdravotná poistka 107,50 eur mesačne, telefón 50 eur mesačne, výživné na Tomáša 80 eur, má splátky na auto, ktoré musí mať k dispozícii pretože inak by ho nezamestnali, úver spláca vo výške 300 eur. Celkové otca za mesiac sú podľa neho 1.364,50 eur. Uviedol, že s maloletou nie je v kontakte, na výživu jej nad rámec súdom určeného výživného neprispieva. Podľa otca sa s matkou maloletej ťažko komunikuje, naposledy keď sa s ňou stretol ho opľula. Keby sa s ňou dalo komunikovať, dalo by sa dohodnúť aj o platení výživného. Právnu zástupkyňu má preto, že je preč a niekto ho musí zastupovať.
Právna zástupkyňa otca k veci uviedla, že podľa jej prepočtov a podľa doložených dokladov o výške príjmu otec zarábal v roku 2011 v priemere sumu 1.228 eur mesačne, v roku 2009 zarábal sumu 1.785 eur mesačne. Aktuálne zarába 1.550 eur za mesiac. Doklad o tom predložiť nevedela, pretože pre krátkosť času nebolo možné dokument preložiť. Uviedla ďalej, že otec je zamestnávaný cez pracovnú agentúru Tempo Team, táto pracovná agentúra otca vysiela pre zamestnávateľov tak, že je u zamestnávateľa zamestnaný rok a pol, ak sa osvedčí, tak s ním uzavrú riadnu pracovnú zmluvu. Jazykové znalosti otca ešte nie sú na zodpovedajúcej úrovni, aktuálne s ním bola ku dňu 15.05.2012 skončená pracovná zmluva. Momentálne je nezamestnaný, nevie akú výšku podpory v nezamestnanosti dostane. Podľa právnej zástupkyne otca sú náklady na stravu maloletej nadhodnotené, uznala náklady na stravu vo výške 125 eur mesačne. Pokiaľ by vychádzala z tejto sumy na stravovanie tak by boli náklady na maloletú vo výške 271 eur mesačne, po odrátaní prídavku na dieťa vo výške 22 eur je táto suma vo výške 249 eur, t.z. výška výživného by mala byť okolo 125 eur mesačne. Podľa nej si otec nemôže znížiť náklady na stravovanie pretože v Holandsku sú nižšie náklady ako na Slovensku. Náklady na ošatenie otca vo výške 50 eur mesačne sú podľa nej primerané, pretože je rozdiel v cene mužskej a ženskej konfekcie. Navrhla, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 125 eur mesačne, zročné výživné navrhla splácať vo výške 25 eur mesačne.
Kolízna opatrovníčka doporučila zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej na 150 eur mesačne tak, ako uviedla matka, vzhľadom na vek maloletej, ktorý je blízky veku dospelosti. Ak by otec s maloletou chcel komunikovať, podľa kolíznej opatrovníčky ju môže kontaktovať.
Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P 126/06 zo dňa 14.06.2007, výsluchom matky maloletej, rodným listom maloletej, poštovými peňažnými poukazmi, potvrdením o výške príjmu matky, výsluchom otca maloletej a jeho právnej zástupkyne, prekladom nájomnej zmluvy,
prekladom zmluvy o autokredite, ďalšími v spise priloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z rodného listu maloletej Y. K. mal súd preukázané, že maloletá Y. K., nar. XX.XX.XXXX je dcérou H. R., nar. XX.XX.XXXX a N. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú účastníkmi tohto konania.
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P 126/06 zo dňa 14.06.2007 mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté uvedeným rozsudkom, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 2.000,-Sk (66,39 eur) mesačne a doplatiť zročné výživné. Súd mal ďalej preukázané, že v čase poslednej úpravy výživného bol otec maloletej rozvedený mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému W. R., nar. XX.XX.XXXX, súkromne podnikal, občas si brigádnicky privyrábal. Jeho mesačný príjem bol v tom čase približne 7.500,-Sk za mesiac. Bol diabetik, býval v trojizbovom byte v podnájme.
Matka maloletej bola zamestnaná v posádkovej správe budov Bratislava s priemerným mesačným zárobkom 13.000,-Sk.
Z výsluchu matky a z potvrdenia o výške príjmu matky mal súd preukázané, že matka maloletej je zamestnaná na Ministerstve obrany SR ako referentka s priemerným mesačným príjmom vo výške 480 eur v čistom.
Z poštových poukazov, ktoré matka predložila na pojednávaní mal súd preukázané, že od podania návrhu otec prispel na výživu maloletej dňa 02.05.2011 sumou 50 eur, dňa 30.12.2010 sumou 30 eur a dňa 23.02.2011 sumou 150 eur, dňa 14.11.2011 sumou 150 eur a 30.03.2012 sumou 150 eur.
Z výpovede otca mal súd preukázané, že otec žije a pracuje v Holandsku. Príjem otca súd nemal preukázaný žiadnym listinným dôkazom. Právna zástupkyňa otca uviedla, že otec zarába aktuálne sumu 1.550 eur mesačne, otec tento údaj potvrdil. Súd považoval príjem otca tak ako bol uvedený na pojednávaní za preukázaný.
Z výpovede otca a z potvrdenia spoločnosti Tempo Team mal súd preukázané, že otec pre uvedenú spoločnosť pracoval v roku 2009 až do súčasnosti.
Z výpovede otca a z nájomnej zmluvy uzavretej medzi otcom maloletej a R. J. ako nájomcami a F. D., ako prenajímateľom mal súd preukázané, že otec má prenajatý so svojou spolunájomníčkou rekreačný dom s prístavbou vrátane pozemku od 01.10.2008. Cena nájomného vrátane energií bola podľa zmluvy dohodnutá vo výške 750 eur mesačne.
Z výpovede otca a zo zmluvy o autokredite č. 711230 zo dňa 30.06.2010 mal súd preukázané, že otec si kúpil motorové vozidlo Audi Allroad rok výroby 2004 za sumu 10.948 eur, vopred zaplatil sumu 4.379,20 eur, zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 6.568,80 eur spláca v mesačných splátkach po 302 eur.
Podľa § 62 odsek 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa zmenili pomery na strane maloletej aj na strane matky maloletej.
Pomery na strane maloletej sa zmenili tak, že maloletá je staršia, s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady na jej výchovu a výživu. Od posledného rozhodovania súdu sa nepochybne zvýšil aj index spotrebiteľských cien na území Slovenskej republiky - táto skutočnosť je všeobecne známa a nie je potrebné ju osobitne dokazovať.
Pomery na strane matky sa od posledného rozhodovania súdu o výživnom zmenili tak, že matka maloletej zmenila zamestnanie a jej príjem sa zvýšil. Podľa pôvodného rozsudku matka zarábala 13.000,-Sk (431,52 eur) mesačne, v súčasnosti matka zarába 480 eur mesačne. Pomery na strane otca maloletej sa zmenili tak, že jeho príjem sa zvýšil. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom otec zarábal približne 7.500,-Sk (248,95 eur) mesačne, v súčasnosti zarába 1.550 eur mesačne. Zvýšili sa aj výdavky otca v súvislosti s tým, že žije v zahraničí.
Od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, zákonný dôvod na zmenu výživného bol teda preukázaný.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej a z majetkových a zárobkových možností obidvoch rodičov.
Výdavky, ktoré uviedla matka v súvislosti s výchovou a výživou maloletej v priebehu konania súd považuje za primerané. Súd sa nestotožňuje s názorom právnej zástupkyne otca, že pre maloletú stačia výdavky na stravu vo výške 125 eur mesačne. Vzhľadom na vek maloletej (maloletá má 17 rokov) je suma určená na stravovanie maloletej vo výške 150 eur mesačne (teda cca 5 eur denne) viac ako primeraná.
Súd nezohľadnil výdavky otca v súvislosti s jeho bývaním, ošatením a splátkami za osobný automobil. Je nepochybné, že si otec môže zabezpečiť aj lacnejšie bývanie (nemusí bývať v rekreačnom dome tak, ako je uvedené v nájomnej zmluve ale napríklad v jednoizbovom byte). Súd poukazuje na rozpor v cene nájmu, ktorý otec uviedol na pojednávaní (430 eur mesačne) v cene nájmu, ktorý uviedla jeho právna zástupkyňa v odvolaní (325 eur mesačne) a cene nájmu, ktorá je uvedená v zmluve (750 vrátane energií - otec tvrdil, že platí polovicu nájmu mal by teda platiť 375 eur). Otec nemusí jazdiť na automobile za ktorý zaplatil cca 10.000 eur ale na lacnejšom aute. Výdavky, ktoré otec uviedol s vlastným ošatením súd takisto nepovažuje za primerané. Námietku právnej zástupkyne otca, že je otec v súčasnosti nezamestnaný súd nepovažuje za relevantnú. Otec podľa jeho vlastných slov dlhodobo pracuje pre agentúru, ktorá mu v Holandsku sprostredkuje prácu, je predpoklad, že v tejto práci bude v krátkej dobe ďalej pokračovať. Ak by v Holandsku ďalej nepracoval, nepotreboval by platiť v Holandsku nájom, nemusel by vlastniť osobný automobil, čím by sa znížili jeho výdavky. Takto získané peniaze by mohol použiť na zaplatenie súdom určeného výživného. Súd poukazuje na to, že podľa platnej právnej úpravy má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov navyše príjem otca ej niekoľkonásobne vyšší ako príjem matky, otec je teda povinný prispievať na výživu maloletej vyššou sumou ako matka.
Súd vychádza aj so skutočností, že právna zástupkyňa otca sama navrhovala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na 125 eur mesačne a zaviazal ho platiť zročné výživné v mesačných splátkach po 25 eur. Ak podľa právnej zástupkyne finančné možnosti otca umožňujú platiť výživné v sume 150 eur mesačne, nebude finančná situácia otca tak zlá, ako sa snažil uviesť v priebehu konania.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj so skutočnosti, že otec sa s dcérou dlhodobo nestretáva, nezaujíma sa o ňu, nepodieľa sa na jej výchove a riadne neplatí výživné.
Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd určené výživné za primerané. Zročné výživné povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na výšku zročného výživného by vyššia miera splátok nebola podľa názoru súdu pre otca únosná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého
druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.