Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-204-2011.pdf
PDF · 77.45 KB
Case nature
Subarea
16CoE/204/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, pobočka Poprad, so sídlom Poprad, Ul. 1. Mája 4053/24, proti povinnému: DA & SY, spol. s r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Malinovského 1229/11, IČO: 36 462 021, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 02.02.2011, o vymoženie 120,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2Er/1761/2008-20 zo dňa 25.mája 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 107 ods. 4 v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 03.03.2011 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko povinný bol dňa 02.02.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 57,52 eur a na ich náhradu žiadal zaviazať oprávneného. Súd poukázal na § 18 ods. 1, § 19 Obč. zák. a § 68 ods. 1 Obch. zák. Konštatoval, že do dňa výmazu obchodná spoločnosť ako právnická osoba môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právna subjektivita právnickej osoby výmazom z obchodného registra zaniká. Na základe zistených skutočností súd konanie zastavil. Ďalej uviedol, že o trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný (§ 197 Ex. por.). Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v ustanovení § 203 ods. 1, 2, v zmysle ktorého možno uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 17.02.2006 a k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 02.02.2011. Nebolo preto možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Nejedná sa ani o prípad, že by exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004). Pokiaľ sa súdny exekútor domáhal zastavenia predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., súd poukázal na to, že dispozičné oprávnenie s návrhom má jedine oprávnený. Zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného môže i súd, ak má uvedenú skutočnosť preukázanú, avšak z pripojeného exekučného spisu EX 784/2006 uvedené nevyplýva. Jediným šetrením súdneho exekútora bola lustrácia v katastri nehnuteľností dňa 07.02.2011, pričom z výpisu z obchodného registra z toho
istého dňa súdny exekútor zistil výmaz povinného z obchodného registra. Nakoľko v danom prípade nejde ani o jeden zo zákonných dôvodov, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd poukázal na právny názor Ústavného súdu SR v uznesení I. ÚS 256/2008 zo dňa 7.8.2008, v ktorom ústavný súd poznamenal, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (IV. ÚS 38/08)"
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor, ktorý s ním nesúhlasil. Uviedol, že vo veci vykonal šetrenie majetkových pomerov povinného a zdôraznil, že dôvodom zrušenia povinného a jeho výmazu z obchodného registra bola práve jeho nemajetnosť. Preto mal za to, že do úvahy prichádzala aplikácia § 203 ods. 2 Ex. por. a trovy exekúcie mal znášať oprávnený. Poukázal na to, že exekútor nevykonáva podnikateľskú činnosť, ale má postavenie verejného činiteľa a je predĺženou rukou súdu na zabezpečenie vymožiteľnosti nárokov oprávnených v zmysle vykonateľných rozhodnutí súdov.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým exekúciu zastavil, odvolaním oprávnenej osoby napadnuté nebolo, preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 240 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 30.11.2006 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 30.11.2006 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 30.11.2006 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi dňa 10.02.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 114,85 eur/ 3 460,- Sk, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 26.11.2005 č. 800-3090136005-GC04/05. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.01.2006 a vykonateľnosť dňa 24.01.2006.
Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 29CbR/134/2009 zo dňa 02.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2011, súd
zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť - povinného. Povinný bol následne dňa 02.02.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Povinný ako právnická osoba tak zanikol bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Ex. por. a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Ex. por., o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Ex. por., v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Z ust. § 68 Obch. zák. je zrejmé, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí vždy predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že nedošlo k jeho splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, čo znamená, že jeho majetok neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 29CbR/134/2009 zo dňa 02.12.2010 zrušil povinného bez likvidácie, povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V danom prípade tak prichádzalo do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd preto konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil, a teda ho nemožno zaviazať k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por., je v predmetnej veci dôvodné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por. v príslušnom znení. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď za daných okolností súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
V ďalšom konaní prvostupňový súd s prihliadnutím na uvedený právny názor opätovne rozhodne o náhrade účelne vynaložených trov exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.