Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7P/6/2012

Potvrdené rozhodnutím 7CoP/65/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú R. L., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky A. M., nar. X.X.XXXX, bytom Z. H., P. XXX/X a otca H. L., nar. X.X.XXXX, bytom Z. P., L. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Ing. H. D., nar. X.X.XXXX, bytom Z. H., F. XXX/XX, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej R., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7P 6/2012-95 zo dňa 29. mája 2012, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o určení výživného otca na mal. R., o povinnosti otca platiť zameškané výživné, o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného vo zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . V ostatnej časti sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o maloletú R. L., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Ú. J.M., R. Y. C. K. Z. H., dieťa rodičov: matky A. M., nar. X. X. XXXX, bytom Z. H., P. XXX/X a otca H. L., nar. X. X. XXXX, bytom Z. P.G., L. XXX/XX, t. č. K., C. D., C. Z.? F. XXXX, S., právne zastúpeného JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 4330/31, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Maloletá R. L., nar. XX. X. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Matka a otec budú zastupovať maloletú R. L. a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. L. sumou 180 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa od 13. 1. 2012.

V zostávajúcej časti sa návrh matky na určenie výživného z a m i e t a.

Zročné výživné za obdobie od 13. 1. 2012 do 31. 5. 2012 vo výške 458,06 eur je otec povinný splácať mesačnými splátkami vo výške 20 eur, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky dieťaťa, spolu s bežným výživným, od júna 2012 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 13. 1. 2012 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhla zveriť maloletú do svojej osobnej starostlivosti, súčasne ju zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi navrhla uložiť povinnosť prispievať na výživu od 1. 9. 2010 do 11. 6. 2011 sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od 1. 6. 2011 sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci. Návrh odôvodnila tým, že od júna 2011 sa otec dieťaťa zamestnal ako pomocná sila v kuchyni v hoteli v Rakúsku. Predtým bol nezamestnaný, pracoval príležitostne na rôznych stavbách. Finančne jej pomáhali jeho rodičia a jej matka. Prispievala aj na splácanie pôžičky otca dieťaťa. Jeden krát navštívila spolu s dcérou otca v zahraničí. Prispel jej sumou

400 eur. Matka je živnostníčka, pracuje ako kaderníčka. Má vyživovaciu povinnosť k staršej dcére V. J., nar. XX. X. XXXX, ktorá je žiačkou 3. triedy základnej školy.

Otec dieťaťa navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Obidvoch rodičov žiadal určiť na zastupovanie a spravovanie majetku maloletej. Výživné navrhol sumou 80 eur mesačne, jednu tretinu výživného určiť na tvorbu úspor, vzhľadom na neseriózne správanie sa matky, pokiaľ ide o postup pri uspokojovaní potrieb dieťaťa.

Kolízny opatrovník navrhol schváliť návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností, výživné navrhol určiť adekvátne veku dieťaťa a schopnostiam a možnostiam otca.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správami o zárobkových, pomeroch účastníkov, pripojením vyšetrovacieho spisu, zistiac nasledovné:

Matka dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete kaderníctvo od októbra 2010. Čistý mesačný príjem z výkonu podnikateľskej činnosti predstavuje 500 eur. Má uzavretú aj dohodu o vykonaní práce so súkromným podnikateľom H. L., kde si privyrobí 150 až 180 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť aj k maloletej V. J., nar. XX. X. XXXX, na ktorú je určené výživné sumou 80 eur mesačne od roku 2007. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti ako ani motorové vozidlo. Má jeden účet, podnikateľský, na ktorom nemá peňažnú sumu. Býva s maloletými dcérami v prenajatom dvojizbovom byte, dohodnutá výška nájomného predstavuje 250 eur mesačne. Spláca spoločnosti Europrovidus, a. s. úver vo výške 10,50 eur, ktorý si vzala na účely podnikania (vo výške 300 eur). Platí zdravotné poistenie ako podnikateľka 47 eur mesačne. V rámci podnikania má výdavky na nákup materiálu mesačne 200 eur. Platí nájom v priestoroch, v ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť vo výške 50 eur mesačne. Maloletá dcéra navštevuje predškolské zariadenie, stravné činí 23 eur mesačne, školné 12 eur mesačne. Výdavky sú vynakladané na ošatenie, obuv a ďalšie odôvodnené potreby. Pomáhajú starí rodičia z obidvoch strán. Otec maloletej je zamestnaný v Rakúsku, je nepochybne schopný platiť vyššie výživné. Otec dieťaťa nemôže mať náklady na bývanie v tvrdenej výške, neoplatilo by sa mu to. Navštívila ho spolu s maloletou dcérou, mal izbu so spoločnou kúpeľňou s ďalšími troma zamestnancami. Bola to stará izba zariadená starým nábytkom. Uvedené ubytovanie nemôže stáť 500 eur mesačne. Od matky otca dieťaťa požičala 1.500 eur na podnikanie, na zariadenie salónu. Spočiatku nemali dohodnutý termín splatnosti, neskôr sa dohodli. Výživné zo strany otca bolo platené do 80 eur mesačne. Spoliehala sa, že materskú školu platí otec dieťaťa, zistila, že nebola zaplatená. Musela to uhradiť.

Otec dieťaťa vo svojej výpovedi uviedol, že od júna 2011 je zamestnaný u súkromného podnikateľa v Rakúsku, pracovnú zmluvu má uzavretú. Jeho čistý mesačný príjem za obdobie od júna 2011 do marca 2012 predstavoval 1.009,79 eur mesačne. Od apríla 2012 došlo k zníženiu príjmu na sumu 835,23 eur mesačne, z dôvodu štvordňového pracovného týždenného času (8 hodín denne). Predtým bol zamestnaný 5 dní v týždni, keďže sezóna začne až v júni, pracuje 4 dni v týždni. Náklady za bývanie predstavujú 500 eur mesačne. Býva v izbe o výmere 5 x 5 metrov, k izbe patrí kúpeľňa, toaleta, balkón, je zariadená posteľou, koženým gaučom, má podlahové vykurovanie. Ide o izby pre personál, ktoré sú v reštauračnej časti. Keď mu zamestnávateľ ponúkol uvedenú izbu, presťahoval sa. Výdavky na stravu, obedy a večere predstavujú 150 eur mesačne. Iný príjem nemá. Neplatí poistenie ani úvery. Výdavky na hygienické potreby. V období od 4. 8. 2009 do 22. 5. 2011 bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V uvedenom období nemal príjem ani z brigádnickej činnosti, ako ani z dohody o vykonaní práce. Do domácnosti poskytovali financie jeho rodičia. Zostal s deťmi a vytvoril podmienky pre podnikanie matke dieťaťa. Žili v spoločnej domácnosti až do jeho odchodu do zahraničia. V súčasnej dobe neobnovili spolužitie. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Nemá účet v peňažnom ústave, nevlastní motorové vozidlo. Keď príde na Slovensko, býva u svojej matky v Liptovskom Hrádku. Má výdavky vyplývajúce z vyúčtovania právneho zastúpenia jeho právneho zástupcu za obdobie od októbra 2011 do apríla 2012. Uvedené výdavky spôsobila matka svojim konaním, bol predvolaný na výsluch policajným orgánom. Matka neobhájila v trestnom konaní tvrdenia, ktoré voči nemu uvádzala.

Z výpisu zo živnostenského registra bolo zistené, že matka vykonáva podnikateľskú činnosť od 4. 10. 2010 v predmete podnikania pánske, dámske a detské kaderníctvo. Zo správy Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš bolo zistené, že výška príjmov matky zo živnosti predstavovala 2.697,04 eur, výdavky 1.078,80 eur. Zo správy Marína L. M - club bolo zistené, že matka dieťaťa pracuje u neho od 16. 9. 2011 na základe dohody o pracovnej činnosti, za obdobie od septembra 2011 do marca 2012 jej bola vyplatená celková suma 128,31 eur (18,33 eur mesačne). Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 10. 2. 2012 bolo zistené, že matka užíva časť prenajatých priestorov v prevádzke kaderníctva od 1. 2. 2011. Výška nájomného predstavuje 50 eur mesačne. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 1. 10. 2011 bolo zistené, že matka detí prevzala do nájmu byt pozostávajúci z dvoch izieb, predsiene, kuchyne, kúpeľne, WC, o výmere 50,26 m2. Maloleté dcéry majú právo užívať predmetný byt. Dohodnutá výška nájomného predstavuje 250 eur mesačne, splatná vždy do 10. dňa v bežnom mesiaci. Skutočná výška nájomného a celkových služieb sa zúčtuje do 10 dní po vyúčtovaní. Nájomný pomer vznikol 1. 10. 2011, na dobu neurčitú. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 3. 7. 2007, č. k. -22 bola schválená dohoda rodičov tak, že výživné na maloletú V. J., nar. XX. X. XXXX sa otec J. J. zaviazal platiť vo výške 2.000,-Sk od 1. 7. 2007. Zo zmluvy o pôžičke so spoločnosťou Quatro zo dňa 29. 3. 2012 bolo zistené, že matka maloletej uzavrela zmluvu o pôžičke vo výške 452,76 eur, tovar notebook ACER, výška splátok predstavuje 20 eur.

Zamestnávateľ otca maloletého dieťaťa od júna 2011 do marca 2012 vyplácal otcovi dieťaťa 1.009,79 eur netto (5 dní a 8 hodín týždenne). Od 1. 4. 2012 čistý mesačný príjem predstavuje 835,23 eur (4 dní 8 hodín týždenne). Platba za ubytovanie mesačne predstavuje 500 eur, stravné 150 eur mesačne. V období od 4. 8. 2009 do 22. 5. 2011 bol otec dieťaťa evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.

Z písomnej správy Materskej školy v Liptovskom Mikuláši bolo zistené, že maloletá R. navštevuje materskú školu od 2. 9. 2010. Chodí čistá a upravená. Nemá pravidelnú dochádzku. Spolupráca s matkou je pomerne zložitá. Má problémy s platením školného a stravy. Málokedy uhradí platby v daných termínoch. Neodhlasuje ju. Z potvrdenky školskej jedálne pri materskej škole bola zistená platba za február 2012 vo výške 23,80 eur.

Z obsahu zapožičaného spisového materiálu Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bolo zistené, že uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš zo dňa 20. 4. 2012 bolo zastavené trestné stíhanie H. L., že od 1. 6. 2011 doposiaľ neplatí pravidelné výživné na maloletú dcéru Sofiu, čím dlhoval na výživnom najmenej 400 eur, keďže zanikla trestnosť činu.

Podľa o rodine v znení neskorších predpisov:

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa o rodine v znení neskorších predpisov:

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa veta druhá a tretia o rodine v znení neskorších predpisov:

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , , , o rodine v znení neskorších predpisov:

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča.

Podľa o rodine v znení neskorších predpisov:

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd v súlade s návrhmi obidvoch rodičov zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu osobne stará. Obidvaja rodičia, teda matka aj otec, budú zastupovať maloletú R. a spravovať jej majetok. Nebol daný žiaden dôvod, aby výlučne jeden z rodičov zastupoval maloletú, najmä vzhľadom na potrebu kvalifikovanej správy majetku dieťaťa. Pri určovaní výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné zahŕňa náklady na stravu, ošatenie, obutie, výdavky s predškolským zariadením, náklady na bývanie, športové a kultúrne aktivity, výdavky súvisiace so zdravotným stavom. Konkrétny rozsah odôvodnených potrieb závisí od reálnych schopností a možností povinnej osoby. V danom prípade len základné existenčné potreby maloletého dieťaťa (stravné v predškolskom zariadení, školné a alikvotná časť nákladov spojených s bývaním, t. j. 1/3-ina zo sumy 250 eur, teda 83 eur) predstavovali 120 eur mesačne. Zostávajúca časť výživného (60 eur) slúži na zabezpečenie ošatenia, obuvi, stravy mimo predškolského zariadenia, ako aj ďalšie potreby, ktoré sú potrebné pre zdravý vývoj dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Náklady spojené s bývaním v prípade otca dieťaťa niekoľkonásobne prevyšujú výdavky spojené s bývaním v domácnosti matky maloletého dieťaťa na jednu osobu. Matka dieťaťa nie je vlastníčkou nehnuteľností, v dôsledku čoho zabezpečuje bytovú potrebu svoju, ako aj maloletého dieťaťa prostredníctvom nájmu. Dohodnutá výška nájomného (250 eur) uspokojuje bytovú potrebu troch osôb, pričom predmetom nájmu je byt, nie jedna izba (s nadštandardným zariadením). Aj s prihliadnutím na skutočnosť, že náklady na bývanie v cudzine sú vyššie, nebolo možné považovať platbu za bývanie u otca dieťaťa (500 eur mesačne) za primeraný výdavok. Výživné má prednosť pred nadštandardnými výdavkami povinnej osoby, ktorý vznikol v dôsledku zmeny bývania na základe rozhodnutia otca dieťaťa. Uvedený platbu nemožno považovať ani za efektívnu a hospodárnu vo vzťahu k príjmu otca.

Preukázaný čistý príjem otca dieťaťa jednoznačne preukazuje jeho schopnosť platiť určené výživné. Na rozdiel od matky dieťaťa má len túto jednu vyživovaciu povinnosť. Nespláca úvery. Jeho výdavky

na bývanie predstavujú nadštandard (za jednu osobu). Je potrebné zdôrazniť, že otec dieťaťa ako povinná osoba má právo na informácie týkajúce sa spotrebovania výživného v priebehu kalendárneho mesiaca. Nehospodárne disponovanie s výživným by mohlo mať za následok zmenu zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa, prípadne iné dôsledky v rámci aplikácie inštitútov rodinného práva. Nemôže byť však dôvodom na určenie výživného nižšou sumou. Výživné prináleží maloletému dieťaťu a nesprávny postup ktoréhokoľvek z rodičov nemôže byť na ujmu dieťaťa v podobe nižšieho výživného. Nepravidelná úhrada odôvodnených potrieb dieťaťa môže byť dôsledkom nedostatočného a nepravidelného plnenia si vyživovacej povinnosti. Problémy spojené s úhradou nákladov spojených s navštevovaním predškolského zariadenia maloletou vyplývali z nezhôd medzi rodičmi, ktoré boli preukázané aj v trestnom konaní. Ak matka maloletej nebude poskytovať starostlivosť o dieťa v súlade so záujmami a jeho zdravým vývinom, vrátane neuhrádzania nákladov spojených s predškolským zariadením, je daný dôvod na signalizovanie uvedenej skutočnosti príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš), prípadne na zmenu osobnej starostlivosti, prípadne uloženia výchovného opatrenia.

Obdobne je potrebné zdôrazniť, že nesprávny postup rodiča pri disponovaní s výživným nie je dôvodom na určenie výživného určeného na tvorbu úspor. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine zákon ponecháva možnosť tvorby úspor z výživného ako právo oprávneného len v prípade, že to majetkové pomery povinného dovoľujú. Súd nemá zákonnú povinnosť využiť možnosť danú uvedeným ustanovením, už vôbec nie z iného, než zákonného dôvodu. Matka maloletého dieťaťa nenavrhla tvorbu úspor. Vzhľadom na výšku výživného, ktorá je potrebná na uhrádzanie pravidelne sa opakujúcich odôvodnených výdavkov maloletej, nebol daný dôvod na využitie uvedenej možnosti. Tvorba úspor nemôže byť určená na úkor spotrebného charakteru výživného, nevyhnutného na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v priebehu kalendárneho mesiaca. Ak by súd rozhodol o tvorbe úspor, bolo by to v danom prípade nad určenú sumu výživného 180 eur. Takýto postup však nenavrhol žiaden z rodičov, ani ho doposiaľ neodôvodňovali preukázané pomery povinnej osoby. Určené výživné zabezpečí odôvodnené potreby maloletej adekvátne jej veku, schopnostiam, možnostiam, cenovým reláciám spojeným s odôvodnenými potrebami maloletej, nákladmi na bývanie. Ak otec dieťaťa vníma potrebu tvorby úspor v prospech maloletej, nič mu nebráni využiť finančné produkty sporenia alebo poistenia. Dieťa má však právo podieľať sa na životnej úrovni otca dieťaťa, ktorá je primárne daná jeho čistým mesačným príjmom zo zárobkovej činnosti, so zohľadnením štandardných nákladov na existenčné potreby. Každý rodič je však povinný zabezpečiť v prvom rade odôvodnené potreby dieťaťa, až následne má právo uspokojiť svoje potreby.

Súd prihliadal aj na príjem matky zo zárobkovej činnosti, ktorý priemerne mesačne predstavuje 665 eur. Splácanie pôžičiek má však sekundárny charakter. S prihliadnutím na vek dieťaťa, matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou o dieťa. Prechodné úpravy mzdy otca dieťaťa súvisia so sezónnym charakterom výkonu práce, ktoré vzhľadom na ich výšku umožňujú riadne zabezpečiť otcovi odôvodnené potreby dieťaťa a teda platiť určené výživné. Riadne plnenie vyživovacej povinnosti predpokladá určitú mieru zodpovednosti a to v každom období života povinnej osoby. Znamená to rozvážne získavanie a disponovanie s finančnými prostriedkami. Bolo nevyhnuté komplexne zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré sú dané schopnosťami a možnosťami povinnej osoby, teda otca dieťaťa. Bol preto daný dôvod, aby sa na príjme otca ako povinnej osoby podieľalo maloleté dieťa určenou výškou výživného, a malo tak prospech z uvedeného príjmu rodiča.

Súd prihliadal aj na vznik zročného výživného, ktoré je otec dieťaťa platiť popri bežnom výživnom vo výške 20 eur mesačne. V prevyšujúcej časti bol návrh matky ako nedôvodný zamietnutý, vzhľadom na preukázanú výšku výdavkov na odôvodnené potreby dieťaťa. Výživné súd určil od podania návrhu, t. j. 13. 1. 2012, keďže nebol tvrdený, ako ani preukázaný žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý bránil matke podať návrh na určenie výživného pred uvedenou dobou. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že od januára 2012 do 31. 5. 2012 si otec dieťaťa plnil vyživovaciu povinnosť tak, že bola zabezpečená mesačná výška výživného 80 eur. Zročné výživné za obdobie od 13. 1. 2012 do 31. 5. 2012 vo výške 458,06 eur (4 x 100 eur za kalendárne mesiace február až máj 2012, po odpočítaní nespornej platby výživného 80 eur mesačne a alikvotná časť výživného za január 2012 vo výške 58,06 eur) je otec povinný splácať mesačnými splátkami vo výške 20 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, spolu s bežným výživným,

k rukám matky od júna 2012 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.