Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20S-437-2011.pdf
PDF · 115.11 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/437/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Márie Urbanovej, v právnej veci žalobcu: RLL, s. r. o., so sídlom Brezie 358, Stránske, IČO: 36 378 721, právne zastúpený JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom, so sídlom K. XX/XX, S. C., proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. SK/0177/99/2011 zo dňa 25.11.2011, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, č.k. SK/0177/99/2011 zo dňa 25.11.2011 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 284,27 € z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 66,- € z titulu súdneho poplatku, všetko na účet právneho zástupcu JUDr. Jána Súkeníka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI, so sídlom v Žiline rozhodnutím č.k. P/0427/05/2010 zo dňa 23.02.2011 rozhodol, že účastníkovi konania RLL, s. r. o. pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 18 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z., keď kontrolami dňa 16.11.2010 a 16.12.2010 bolo zistené, že pri vybavovaní spotrebiteľskej reklamácie zo dňa 02.08.2010 predávajúci nedodržal zákonom stanovený postup, pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 18 ods. 5 cit. zákona, keď kontrolám dňa 16.11.2010 a 16.12.2010 nebola predložená kópia potvrdenia o prijatí reklamácie a kópia dokladu o vybavení reklamácie, pre porušenie povinností predávajúceho § 18 ods. 8 cit. zákona, keď kontrolami zo dňa 16.11.2010 a 16.12.2010 bolo zistené, že na uplatnenú spotrebiteľskú reklamáciu zo dňa 02.08.2010 nebolo spotrebiteľovi vydávané potvrdenie o uplatnení reklamácie, pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 18 ods. 9 cit. zákona, keď kontrolami dňa 16.11.2010 a 16.12.2010 bolo zistené, že na spotrebiteľskú reklamáciu zo dňa 02.08.2010 nebol vydávaný písomný doklad o vybavení reklamácie, pre porušenie povinností predávajúceho podľa § 18 ods. 10 cit. zákona, keď pri kontrolách dňa 16.11.2010 a 16.12.2010 bola správnemu orgánu predložená evidencia spotrebiteľských reklamácií, v ktorej nebola spotrebiteľská reklamácia zo dňa 02.08.2010 vôbec zaevidovaná, uložil pokutu vo výške 420,- €. V odôvodnení uviedol, že kontrolou bolo zistené, že spotrebiteľ dňa 03.03.2010 uzavrel s predávajúcim zmluvu o ubytovaní a o poskytnutí stravovacích a ubytovacích služieb v zmysle § 754 OZ, predmetom ktorej bol záväzok dodávateľa poskytnúť ubytovacie a stravovacie služby objednávateľovi v Horskom hoteli Paradise - Kunerad, Rajecké Teplice v termíne od 10.07.2010 do 17.07.2010. Dňa 13.07.2010 objednávateľ ukončil svoj pobyt z dôvodu zdravotných ťažkostí ubytovaných detí. Dňa 02.08.2010 doporučeným listom uplatnil spotrebiteľ u poskytovateľ reklamáciu na kvalitu poskytovaných služieb, ktorá podľa neho nezodpovedala dohode zmluvných strán v zmysle článku 4.1. Pri vybavovaní
tejto spotrebiteľskej reklamácie došlo k nedodržaniu formálneho postupu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pritom boli porušené ust. § 18 ods. 4, 5, 8, 9 a 10 cit. zákona. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol správny orgán na charakter protiprávneho konania a na závažnosť a rozsah zistených nedostatkov, ako aj ich následky.
Na základe odvolania spoločnosti RLL, s. r. o. vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát, so sídlom v Bratislave rozhodnutím č. SK/0177/99/2011 zo dňa 25.11.2011, ktorý odvolanie účastníka zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení k námietke účastníka, že v danom prípade sa nejednalo o spotrebiteľskú reklamáciu, uviedol, že objednávateľom služieb bol Slovenský skauting, 114. zbor Ivanka pri Nitre, ktorý je organizačnou zložkou združenia Slovenský skauting, ktoré je združením v zmysle zák.č. 83/1990 Zb.. V rámci zmluvného vzťahu nevystupovalo ako podnikateľ v zmysle § 2 Obchodného zákonníka. Čo sa týka samotnej definície spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a/ Zákon o ochrane spotrebiteľa, v súvislosti s právnickými osobami je dané ustanovenie nutné vykladať v súlade s účelom zákona v tom zmysle, že sa môže jednať o nakupovanie výrobkov alebo používaných služieb pre zamestnancov alebo členov predmetnej právnickej osoby. Definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa objednávateľ spĺňal. Bolo presne a spoľahlivo zistené inšpektormi SOI pri kontrolách dňa 16.11.2010 a 16.12.2010, že účastník pri vybavovaní reklamácie nepostupoval v súlade so Zákonom o ochrane spotrebiteľa. Je pravda, že po kontrole vykonanej dňa 16.11.2010 bola vykonaná ďalšia kontrola dňa 16.12.2010 zameraná na došetrenie podnetu spotrebiteľa, pri ktorej boli závery predchádzajúcej kontroly prehodnotené, pričom inšpektormi SOI boli predmetné zmeny v inšpekčnom zázname z kontroly vykonanej dňa 16.12.2010 jasným a zrozumiteľným spôsobom uvedené. Nezostali v platnosti dva inštrukčné záznamy s protikladnými výsledkami, nakoľko namietané časti inšpekčného záznamu zo dňa 16.11.2010 boli v inšpekčnom zázname zo dňa 16.12.2010 zrušené. Odvolací orgán mal zato, že sa jednalo o reklamáciu a to v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka a § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) - právny úkon možno vykonať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. V predmetnom liste spotrebiteľ reklamoval kvalitu poskytnutých stravovacích a ubytovacích služieb (nadlimitné hodnoty koliformných baktérií a kvasiniek, nedostatočná dezinfekcia), pričom žiadal o finančné dorovnanie. Z takto zisteného stavu nepochybne vyplýva, že boli porušené ust. § 18 ods. 4, 5, 8, 9 a 10 Zákona o ochrane spotrebiteľa zo strany účastníka konania.
Voči uvedenému rozhodnutiu bola podaná v zákonom stanovenej lehote správna žaloba, v ktorej žalobca uviedol tieto žalobné námietky. Má zato, že nešlo o spotrebiteľskú reklamáciu a to vzhľadom na to, že služba bola poskytnutá Skautskému zboru Ivanka pri Nitre pre detský letný tábor. Právne predpisy (OZ) jednoznačným spôsobom určujú obsah pojmu „domácnosť“, preto tieto služby nemohli byť v žiadnom prípade poskytované príslušníkom domácnosti objednávateľa, ktorý je právnickou osobou. Nebola ani splnená požiadavka § 2 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, že služba bola poskytnutá pre osobnú potrebu. Nebolo úmyslom objednávateľa užívať dojednané služby pre seba a preto objednávateľ nebol spotrebiteľom podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Ďalšou námietkou bolo, že bol nesprávny procesný postup prvostupňového správneho orgánu, keď po kontrole vykonanej dňa 16.11.2010, pri ktorej neboli zistené žiadne porušenia práv spotrebiteľa, bola následne vykonaná ďalšia kontrola s úplne opačným výsledkom. V inšpekčnom zázname z druhej kontroly bolo uvedené, že tento má rušiť časť prvého záznamu z kontroly a na základe týchto nových výsledkov kontroly boli žalobcovi uložené záväzné pokyny na základe údajného porušenia práv spotrebiteľa. Inšpekčný záznam je hmotným výsledkom vykonanej kontroly s riadnymi právnymi dôsledkami. Po jeho vypracovaní a podpísaní všetkými stranami nie je možné tento záznam dodatočne meniť. Uvedené nemá oporu v platnom práve a je v rozpore s princípom právnej istoty. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané podľa výsledkov v poradí druhého záznamu, je teda nezákonné, keďže ako podklad mu slúžil inšpekčný záznam vyhotovený v rozpore s právnymi predpismi. Ďalšou námietkou bolo, že bolo právne problematické podanie zo strany objednávateľa právne vyhodnotiť. Právne vyhodnotenie, že sa jedná o spotrebiteľskú reklamáciu, uviedol až prvostupňový správny orgán pri svojej druhej kontrole, pričom počas prvej kontroly ani prvostupňový správny orgán nemal zato, že sa jedná o spotrebiteľskú reklamáciu. Na mieste je otázka, či je vôbec možné od žalobcu ako predávajúceho vyžadovať „rozpoznanie“ reklamácie služieb v nejakom podaní zmluvného partnera a následne ho sankcionovať za údajné porušenie práv spotrebiteľa, ak takéto podanie nie je schopný ako reklamáciu rozpoznať ako samotný konajúci orgán. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov.
Žalovaný sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 24.01.2012. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka dvoch inšpekčných záznamov s protikladnými výsledkami, uviedol, že namietané časti inšpekčného záznamu zo dňa 16.11.2010 boli v inšpekčnom zázname zo dňa 16.12.2010 zrušené. Uvedený postup nie je pri výkone jeho kontrolnej činnosti obvyklý, avšak nie je známy všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by detailne určoval priebeh kontroly a preto sa teda nemohlo jednať o nezákonné konanie. Predmetná zmena sa netýkala zistenia skutkového stavu v čase kontroly a zaznamenaných hodnotení vykonávaných zo strany inšpektorov. Práve z dôvodu zamedzenia možnej neistoty v dôsledku existencie dvoch protichodných záverov boli hodnotenia v rámci prvého inšpekčného záznamu zmenené. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:
V správnom spise sa nachádza podanie podpísané E. T. bez jeho datovania a bez jeho formálneho názvu adresované pani a pánovi D.. Konštatuje sa v ňom, že táto žiada o doriešenie predčasného ukončenia táborového pobytu v zariadení pána D. zo zdravotných dôvodov v duchu obojstrannej spokojnosti. Po všetkých šetreniach v jeho zariadení obe strany skončili s neutrálnym stanoviskom napriek tomu, že boli zaznamenané niektoré nadlimitné hodnoty, ktoré v spojení s objektívnymi ťažkosťami môžu vyvolávať také ťažkosti, ktoré sa objavili u ich detí. Jednoznačne sa nepreukázala vina ani z ich strany, aj výtery a stery boli negatívne, čo vylúčilo závažný zdroj nákazy, resp. vírusu priamo u ich detí. Toto sa však nedalo jednoznačne predvídať v deň odchodu, t.j. 13.07.2010. K tomuto kroku sa rozhodli čisto zo zodpovednosti voči deťom, rodičom a aj ich zariadeniu. V zmysle bodu 2.4 zmluvy o ubytovaní a poskytnutí stravovacích a ubytovacích služieb žiada o finančné dorovnanie za služby, ktoré im už neboli poskytnuté. To znamená, že žiada o vrátenie finančných prostriedkov za 4 dni, ktoré tam deti fyzicky neboli, t.j. 4-krát neodobraté raňajky, desiatu, obed, olovrant, večeru, 4-krát nezrealizovaný nocľah + ďalšie služby uvedené v zmluve.
Z inšpekčného záznamu zo dňa 16.11.2010 vyplýva, že bola vykonaná kontrola inšpektormi prvostupňového správneho orgánu v sídle žalobcu dňa 16.11.2010 zameraná na prešetrenie podnetu P-511/2010. V zázname z kontroly je uvedené, že objednávateľ vo svojom podnete neuvádza reklamáciu poskytovaných stravovacích a ubytovacích služieb. Z uvedeného vyplýva, že poskytovateľ služieb dodržal predmet zmluvy a podmienky v zmysle zmluvy zo dňa 03.03.2010. Objednávateľ sa rozhodol ukončiť pobyt v zariadení aj ostatných účastníkov detského letného tábora na základe zdravotných problémov časti ubytovaných detí.
Z inšpekčného záznamu zo dňa 16.12.2010 vyplýva, že bola vykonaná kontrola inšpektormi prvostupňového správneho orgánu na Inšpektoráte SOI v Žiline. Prítomný bol konateľ žalobcu Ján Hlúbik. Jednalo sa o došetrenie podnetu P-511/2010. V inšpekčnom zázname napísanom inšpektormi SOI dňa 16.11.2010 na strane 3 sa ruší veta: „Objednávateľ vo svojom podnete neuvádza reklamáciu poskytovaných stravovacích a ubytovacích služieb.“ Pri došetrovaní podnetu P-511/2010 bolo zistené nasledovné: Dňa 02.08.2010 objednávateľ 114. Skautský zbor Ivanka pri Nitre zaslal doporučenou poštou dodávateľovi RLL, s. r. o. list s prepísanou e-mailovou poštou, kde žiada o doriešenie predčasného ukončenia táborového pobytu. Kontrolovaný subjekt reklamáciu nezaevidoval, nevydal objednávateľovi potvrdenie o uplatnení reklamácie, nepredložil kópiu potvrdenia o prijatí reklamácie, nevybavil ju v zákonom stanovenej lehote do 30 dní a nevydal písomný doklad o vybavení reklamácie najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Zároveň žalobcovi boli nariadené konkrétne záväzné pokyny.
Zo zmluvy o ubytovaní a poskytovaní stravovacích a ubytovacích služieb podľa § 754 OZ, uzavretej dňa 03.03.2010 medzi objednávateľom 114. Skautský zbor Ivanka pri Nitre a dodávateľom Horský hotel Paradise, RLL, s. r. o., Brezie 358 vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok dodávateľa zabezpečiť
objednávateľovi ubytovacie a stravovacie služby v Horskom hoteli Paradise - Kunerad, Rajecké Teplice od 10.07.2010 do 17.07.2010 pre detský letný tábor. Podľa bodu 2.4 zmluvy cena obsahuje 7-krát nocľah, 7-krát raňajky, 7-krát obed, 7-krát večera, 7-krát olovrant, 7-krát desiata, nápoje do jedla, pitný režim, rekreačný poplatok, športoviská a športové potreby zdarma + bonus/výlet grátis/v cene 1-krát výlet z konkrétnej ponuky.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 2 písm. a/ zák.č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
Podľa § 2 písm. l/ cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie reklamáciou uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby.
Podľa § 499 Občianskeho zákonníka kto prenechá vec inému za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo ešte účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
Podľa § 27 zák.č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29/, okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/, § 21 a § 26a.
29) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť v správnom konaní a ktorá bola taktiež posudzovaná krajským súdom, bola otázka, či podanie bez uvedenia dátumu predložené žalobcom, podpísané E. T., zástupkyňou 114. Skautského zboru Ivanka pri Nitre, je alebo nie je spotrebiteľská reklamácia. Zo správneho spisu nie je zrejmé, že by objednávateľ služby podľa zmluvy o ubytovaní a poskytovaných stravovacích a ubytovacích služieb zo dňa 03.03.2010 doručil žalobcovi iné podanie. Z obsahu tohto podania vyplýva, že zástupkyňa objednávateľa žiada o finančné dorovnanie za služby, ktoré im už neboli poskytnuté podľa bodu 2.4 zmluvy o ubytovaní, t.j. žiada o vrátenie finančných prostriedkov za 4 dni, počas ktorých dohodnuté služby fyzicky nevyužili, pretože došlo z ich strany k predčasného zrušeniu ubytovania. Aby sa jednalo o reklamáciu v zmysle § 2 písm. l/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, musí ísť o uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby. V danom prípade bolo teda potrebné namietať vadu poskytnutej služby v dôsledku zodpovednosti dodávateľa za vadu. Čo sa týka samotného naplnenia pojmu uplatnenie zodpovednosti za službu, je potrebné vychádzať z dikcie § 488 a nasl. Občianskeho zákonníka - všeobecné ustanovenia záväzkové práva, pretože zmluvný typ zmluvy o ubytovaní podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka nemá špeciálne ustanovenia ohľadne zodpovednosti za vady. V zmysle § 499 Občianskeho zákonníka zodpovednosť za vady je daná za vec v čase jej plnenia. Znamená to, že dodávateľ, resp. osoba, ktorá prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za vadu tejto veci, ak došlo k plneniu. Ak k takémuto plneniu nedošlo, nie je možné uvažovať o reklamácii veci či služby. V zmysle § 504 OZ výtka vady (reklamácia) je jednostranný právny úkon, ktorý sa môže urobiť akoukoľvek formou; vždy však výslovne (§ 35 ods. 1 OZ). Konkludentný prejav nepostačuje. Vadu totiž treba vytknúť presným označením vady alebo poukázaním na tom, ako sa vada prejavuje. Nadobúdateľ musí s výtkou scudziteľovi tiež oznámiť, aké právo z tohto dôvodu uplatní. Z uvedeného teda vyplýva, že reklamovať, t.j. vytýkať vadu, možno len na veci, ktorá bola už plnená a to výslovne a nie konkludentným spôsobom, ako sa mylne domnieva žalovaný. Z obsahu podania E. T. však vyplýva, že ako zástupkyňa objednávateľa nevytýkala dodávateľovi služby už poskytnuté služby, t.j. služby za 3 dni, ktoré boli počas tohto obdobia účastníkmi letného tábora odobraté (napr. ubytovanie za 3 dni alebo
stravu), ale domáhala sa vrátenia odplaty, ktorá bola zo strany objednávateľa poskytnutá za obdobie, ktoré nebolo dodávateľom služby poskytnuté, t.j. za 4 dni, počas ktorých k fyzickému odberu služieb vôbec nedošlo. Teda v danom prípade nie je možné hovoriť o výtke vady splnenej služby v právnom režime uplatnenia zodpovednosti za vadu takejto služby a teda o reklamácii v zmysle § 2 písm. l/ Zákona o ochrane spotrebiteľa. Keďže toto podanie nie je reklamáciou, ale v konečnom dôsledku smeruje k požiadavke objednávateľa na vrátenie časti odplaty za neposkytnutú službu, čo je občiansko-právnym sporom, nebolo možné ani zo strany dodávateľa služby porušiť konkrétne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa týkajú formálneho postupu pri vybavovaní reklamácie. Nebol totiž splnený základný predpoklad na takýto postup z jeho strany a to uplatnenie reklamácie u dodávateľa služby. Žalobca sa potom nemohol dopustiť ani porušení povinností predávajúceho podľa § 18 ods. 4, 5, 8, 9, 10 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nemohla mu byť preto ani uložená sankcia za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom v zmysle § 24 cit. zákona. Keďže prvostupňový správny orgán vyhodnotil podanie zástupkyne objednávateľa ako reklamáciu a následne došiel k záveru, že žalobca porušil konkrétne ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa a za tieto porušenia mu uložil sankciu, nesprávne právne posúdil vec a preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil.
Čo sa týka žalobnej námietky žalobcu, že objednávateľom nebol spotrebiteľ a preto nemal byť vôbec aplikovaný Zákon o ochrane spotrebiteľa, krajský súd uvádza, že sa s touto námietkou nestotožnil. Ustanovenie § 2 písm.a) z.č. 250/2007 Z.z. stanovuje, čo sa rozumie pod pojmom spotrebiteľ. Je to aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Ak by bolo potrebné striktne užiť pojmu domácnosť uvedený v § 115 OZ, právnická osoba by nikdy nenaplnila pojem spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže právnická osoba ako taká nezahŕňa fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. To však zrejme nebol zámer zákonodarcu, keď výslovne počíta s možnosťou, že spotrebiteľ bude aj právnická osoba. Treba vychádzať z teleologického výkladu pojmu domácnosť v spojení s účelom Zákona o ochrane spotrebiteľa a to tak, že ak právnická osoba používa služby (nakupuje výrobky) pre fyzické osoby, s ktorými je v určitom právnom vzťahu, napr. pre svojich zamestnancov alebo svojich členov (ktorí nemusia žiť v spoločnej domácnosti a uhrádzať svoje potreby spoločne), je na ňu potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa.
Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne pochybenia správneho orgánu, keď vydal dva inšpekčné záznamy s rozdielnymi závermi, súd konštatuje, že je pravdou, že neexistuje konkrétny procesný postup, ktorý by správnemu orgánu zakázal takýto procesný postup, t.j. vyhotoviť dva inšpekčné záznamy s rozdielnymi závermi. Avšak je potrebné uviesť, že jedným zo základných princípov verejnej správy a to vo svetle eurokonformného poňatia verejnej správy, je princíp ochrany nadobudnutých práv a legitímneho očakávania. V konkrétnom prípade to znamená, že ak správny orgán vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania (§ 34 ods. 5 správneho poriadku) podanie zo strany zástupkyne objednávateľa tak, že to nie je reklamácia a ten istý správny orgán následne bez toho, aby sa zmenil skutkový stav, zmenil právny názor tak, že sa jedná o reklamáciu, uvedený postup je v rozpore s touto zásadou. Žalobca po vykonaní prvej kontroly v dobrej viere mal zato, že neporušil svoje zákonné povinnosti a že mu nehrozí postih zo strany správneho orgánu. Uvedené možno charakterizovať ako legitímne očakávanie, že podnetu spotrebiteľa nebude vyhovené. Namiesto toho na základe druhej kontroly boli zmenené predchádzajúce právne závery správneho orgánu a legitímne očakávania žalobcu boli zmarené. Tým bola nabúraná i predvídateľnosť rozhodovania správneho orgánu ako jeden zo základných princípov pri postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy. Hoci nedošlo explicitne k porušeniu právneho predpisu Slovenskej republiky, súd takýto postup správneho orgánu hodnotí ako neštandardný a nekonformný so zásadami verejnej správy Európskej únie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Trovy vyčíslil podaním zo dňa 29.05.2012 celkovo na sumu 350,27 € a to za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba a účasť na pojednávaní na KS v Žiline po 57,- €), 2-krát režijný paušál po 7,41 €, 1-krát režijný paušál po 7,63 €, 1-krát cestovné S. C. - Žilina a späť v celkovej výške 18,02 €, 1-krát náhrada za stratu času 25,42 € za 2 polhodiny a DPH 47,38 €. Okrem toho uplatnil náhradu za súdny poplatok vo výške 66,- €.
Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 66,- € a trov právneho zastúpenia 284,27 €. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie veci vo výške 57,- € + režijný paušál 7,41 €,
- písomné podanie žaloby na súd vo výške 57,- € + režijný paušál 7,41 €,
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 29.05.2012 vo výške 57,- € + režijný paušál 7,63 €,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“; podľa výpočtového základu pre rok 2012 má žalobca za úkon účasti na pojednávaní dňa 29.05.2012 nárok na odmenu vo výške 58,69 €, avšak v podaní zo dňa 29.05.2012 si uplatnil len 57,- €, ktorá suma mu bola krajským súdom priznaná),
- z cestovného na trase S. C. - Žilina a späť na pojednávanie dňa 29.05.2012 vo výške 18,02 € (za použitia osobného motorového vozidla Škoda Superb, ev. č. PB-673BR s priemernou spotrebou 6,3 l/100 km, ubehnutých 66 km, cena PHM 1,43 €/l, suma základnej náhrady 0,183 €),
- zo straty času vo výške 25,42 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2 polhodiny na spiatočnú cestu x 12,71 €),
- 20% DPH z tejto sume vo výške 47,38 €.
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 350,27 €.
Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.