Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_15Cpr-1-2011.pdf
PDF · 93.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky S. J., štátnej občianky D. republiky, bytom Y. D., C. XXX/XX proti odporcovi ČIPRA Plus s.r.o., so sídlom Trenčín, Opatovská 383/12, IČO 34 113 118 o zaplatenie mzdy a iné takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke mzdu za mesiace apríl, máj a jún 2011 v celkovej sume 740,14 eur a náhradu mzdy v sume 870 eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 326,95 eur od 16.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 315,65 eur od 01.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 97,54 eur od 01.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 870 eur od 01.08.2011 do zaplatenia a finančný príspevok na stravovanie za mesiace apríl, máj, jún 2011 v celkovej sume 55,80 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania s a návrh navrhovateľky zamieta.
III. Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia mzdy za mesiace apríl, máj, jún 2011 v sume 740,14 eur, ďalej náhrady mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov a to všetko spolu s 9% úrokom z omeškania od 16.06.2011 do zaplatenia a ďalej požaduje zaplatenie 55,8 eur ako náhradu stravného za 36 odpracovaných dní v mesiacoch apríl, máj, jún 2011. Uviedla, že u odporcu bola zamestnaná v pracovnom pomere, ktorý okamžite skončila pre nevyplatenie mzdy dňom 16.6.2011. Odporca okamžité skončenie pracovného pomeru nerozporoval. Doposiaľ však navrhovateľke nevyplatil dlžnú mzdu za mesiace apríl, máj a jún 2011. Nevyplatil jej ani náhradu mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov, na ktorú má nárok z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Za mesiace, za ktoré jej odporca nevyplatil mzdu jej rovnako nevyplatil ani príspevok na stravovanie, ktorý jej patril vo výške 55 % z 3 eur za 1 odpracovaný deň, čo pri 36 odpracovaných dňoch v uvedenom období predstavuje 55,80 eur.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný z adresy sídla uvedenej v obchodnom registri. Pri doručení predvolania na pojednávanie boli zároveň odporcovi doručené aj návrh na začatie konania spolu s prílohami. Odporca neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Preto súd vec podľa § 101 ods.2 O.s.p. prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením pracovnej zmluvy, okamžitým skončením pracovného pomeru daným navrhovateľkou odporcovi dňa 16.6.2011, výplatných pások navrhovateľky za obdobie 1 až 6/2011, listom Inšpektorátu práce Trenčín navrhovateľke zo dňa 17.10.2011 a zistil tento skutkový stav veci :
Výpoveďou navrhovateľky, pracovnou zmluvou zo dňa 25.8.2010 a okamžitým skončením pracovného pomeru daným navrhovateľkou odporcovi dňa 16.6.2011 bolo preukázané, že navrhovateľka bola od 8.9.2010 zamestnaná u odporcu v pracovnom pomere ako šička. V pracovnej zmluve bolo stranami dojednané, že mzda je splatná do tridsiateho dňa nasledujúceho mesiaca. Pre nevyplatenie mzdy za mesiac apríl do 15 dní odo dňa jej splatnosti navrhovateľka listom zo dňa 16.6.2011, ktorý odporca prevzal v rovnaký deň, okamžite skončila pracovný pomer.
Z výplatných pások navrhovateľky za obdobie 4-6/2011 bolo zistené, že čistá mzda navrhovateľky za mesiac 4/2011 bola 326,95 eur, za mesiac 5/2011 bola 315,65 eur a za mesiac 6/2011 bola 97,54 eur. Výpoveďou navrhovateľky bolo preukázané, že odporca jej uvedené sumy miezd doposiaľ nevyplatil. Rovnako jej nevyplatil ani príspevok na stravu za odpracované dni v mesiacoch 4-6/2011, pričom tento príspevok platil odporca svojím zamestnancom vo výške 55 % z 3 eur na jeden odpracovaný deň. Podľa výplatných pások odpracovala navrhovateľka u odporcu v mesiaci 4/2011 20 dní /vrátane 1 soboty/, v mesiaci 5/2011 14 dní a v mesiaci 6/2011 2 dni. Ďalej z výpovede navrhovateľky bolo preukázané, že odporca v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru navrhovateľky tejto nevyplatil žiadnu náhradu mzdy.
Z výplatných pások navrhovateľky mal súd preukázané, že v mesiaci 1/2011 odpracovala navrhovateľka 142,50 hodín a jej hrubá mzda bola 332,72 eur, v mesiaci 2/2011 odpracovala navrhovateľka 142,50 hodín a jej hrubá mzda bola 375,52 eur, v mesiaci 3/2011 navrhovateľka odpracovala 172,50 hodín a jej hrubá mzda bola 435,52 eur.
Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 129 ods.1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 132 Zákonníka práce ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a na náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.
Podľa § 134 ods. 1,2, 4 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 152 ods. 1 až 3 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 533/2010 Z.z. o sumách stravného, suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 3,80 eura.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu v pracovnom pomere, ktorý skončil podaním okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo strany navrhovateľky, keď odporca jej mzdu za mesiac apríl 2011, ktorá bola splatná podľa pracovnej zmluvy najneskôr do 30.5.2011 nevyplatil ani do 15 dní odo dňa jej splatnosti. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že okrem mzdy za mesiac 4/2011, ktorá predstavovala podľa výplatnej pásky 326,95 eur, odporca navrhovateľke nevyplatil v lehotách splatnosti ani mzdu za mesiac máj 2011 v sume 315,65 eur ani mzdu za mesiac jún 2011 v sume 97,54 eur. Mzda za mesiac máj 2011 bola pritom podľa pracovnej zmluvy splatná do 30.6.2011 a mzda za mesiac jún 2011 do 30.7.2011. Celkovo tak suma nevyplatenej mzdy za obdobie apríl až jún 2011 predstavuje 740,14 eur /326,95 + 315,65 + 97,54/. Odporca ako zamestnávateľ bol povinný podľa 118 ods. 1 Zákonníka práce poskytovať navrhovateľke, svojmu zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Keďže si odporca túto svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil, navrhovateľka sa dôvodne domáhala, aby odporcu k splneniu tejto povinnosti zaviazal súd. Navrhovateľka má popri dlžnej mzde právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania z nej, pretože odporca si svoju povinnosť vyplatiť jej mzdu nesplnil v lehotách splatnosti jednotlivých miezd ako tieto vyplynuli z dohody o splatnosti mzdy, ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy navrhovateľky s odporcom. Odporca sa teda so zaplatením mzdy navrhovateľke dostal do omeškania a preto navrhovateľke podľa § 517 Občianskeho zákonníka patrí z jednotlivých súm miezd aj úrok z omeškania a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej mzdy a vo výške stanovenej v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. na 9% ročne. Pokiaľ navrhovateľka požadovala úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.6.2011 do zaplatenia z celej dlžnej mzdy, teda aj zo súm mzdy za mesiace máj a jún 2011, ktoré boli splatné neskôr ako dňa 16.6.2011, tak v tejto časti jej návrh dôvodný nebol a preto ho súd zamietol.
Čo sa týka navrhovateľkou uplatnenej náhrady mzdy za obdobie dvoch mesiacov, bolo preukázané, že navrhovateľka pracovný pomer u odporcu okamžite skončila podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Navrhovateľka má z tohto dôvodu podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce § 69 ods. 4 Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Sumu náhrady mzdy vypočítal súd podľa priemerného mesačného zárobku navrhovateľky, ktorý určil v zmysle § 134 Zákonníka práce za 1. štvrťrok roku 2011, ktorý je pre tento účel rozhodným obdobím. V danom období navrhovateľka podľa výplatných pások dosiahla hrubú mzdu 1.143,76 eur /332,72 +
375,52 + 435,52/ pri odpracovaní 457,5 hodín /142,50 + 142,50 + 172,50/, čo je v priemere 2,50 eur na hodinu, čo pri priemernom počte pracovných hodín 174 v mesiaci predstavuje priemernú mesačnú mzdu 435 eur. Náhrada mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov je tak 870 eur /2 x 435/ a túto náhradu odporca navrhovateľka preukázane pri skončení jej pracovného pomeru nevyplatil, hoci táto bola v zmysle § 132 v spojení s 129 Zákonníka práce splatná do 31.7.2011. Navrhovateľka sa teda dôvodne domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy 870 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 1.8.2011 do zaplatenia, ktorý úrok z omeškania patrí navrhovateľka v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o posledný uplatnený nárok navrhovateľky na zaplatenie príspevku na stravovanie, bolo výpoveďou navrhovateľky preukázané, že tento príspevok jej odporca za mesiace apríl, máj a jún 2011 nezaplatil. V zmysle citovaných ustanovení § 152 Zákonníka práce mal odporca za povinnosť finančne prispievať na stravovanie navrhovateľky, svojej zamestnankyne a to až do výšky 55 % zo sumy stravného, ktorá suma bola opatrením MPSVaR č. 533/2010 Z.z. stanovená na 3,80 eura. Výpoveďou navrhovateľky bolo preukázané, že u odporcu sa finančný príspevok na stravovanie poskytoval vo výške 55 % zo sumy 3 eur, čo spadá do uvedeného zákonného limitu. Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľka u odporcu v mesiacoch apríl, máj a jún 2011 odpracovala spolu 36 dní, čo pri príspevku na stravovanie 1,65 eur na deň predstavuje 59,40 eur. Navrhovateľka si preto dôvodne za uvedené odpracované dni uplatnila finančný príspevok na stravovanie v sume 55,80 eur /súd je viazaný návrhom navrhovateľky a podľa § 153 ods. 2 O.s.p. ho nemohol prekročiť/.
Na základe týchto záverov súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke mzdu za mesiace apríl, máj a jún 2011 v celkovej sume 740,14 eur a náhradu mzdy v sume 870 eur, spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 326,95 eur od 16.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 315,65 eur od 01.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 97,54 eur od 01.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 870 eur od 01.08.2011 do zaplatenia a finančný príspevok na stravovanie za mesiace apríl, máj, jún 2011 v celkovej sume 55,80 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti, kedy sa navrhovateľka domáhala 9 % úroku z omeškania zo súm 315,65 eur, 97,54 eur a 870 eur už od 16.6.2011 návrh navrhovateľky zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní neúspešná len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania a preto by jej podľa § 142 ods. 3 O.s.p. patrila plná náhrada trov konania. keďže však súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje o náhrade trov konania na návrh a navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila, rozhodol súd tak, že navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.