Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-74-2012.pdf
PDF · 75.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/74/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX B., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod č. k. 38Er/828/2010-14 zo dňa 28. júna 2011, EX 15539/10, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu (vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 15539/10) zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), § 2, § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 25 ods.1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2009, ako aj smernicou Rady 93/13/EHS93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vecne tým, že súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poveril rozhodnutím č. 5207 088963* zo dňa 15.12.2010 vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave pod č. k. SR 17641/09 zo dňa 23.08.2010, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.565,46 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.565,46 Eur od 20.04.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.565,46 Eur od 25.08.2009 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania vo výške 328,10 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne súd preskúmal zmluvu o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi exekučného konania dňa 10.12.2008 (ako zmluva spotrebiteľská), ako aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy a zistil, že v týchto je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009, nakoľko celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je v zmysle § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2009 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť a preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je podľa názoru okresného súdu daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo bolo dôvodom na zastavenie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že uzavretá zmluva medzi ním (oprávneným) a povinným je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko bol povinnému poskytnutý úver resp. peňažné prostriedky na účely zamestnania. Pokiaľ ide o dohodnutú výšku úrokov, táto nie je podľa názoru odvolateľa neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenia pri poskytovaní úveru, berie na svoju zodpovednosť i ďalšie obchodné riziká, pričom ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutia tunajších i zahraničných súdov. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka v úverovej zmuve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Taktiež z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že tzv. alternatívne doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle príslušnej smernice ( č.93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne prepisy, ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade podľa názoru odvolateľa rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade so zákonom a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe týchto a ostatných podrobných dôvodov odvolania oprávnený žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.
Ďalej je treba uviesť, že súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský, nakoľko oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzatvoril zmluvu s povinným ako nepodnikateľom. Súd prvého stupňa mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a všetky zmluvné podmienky posúdené súdom prvého stupňa ako neprijateľné považuje aj odvolací súd za neprijateľné, pretože tieto zmluvné dojednania neboli individuálne dojednané, nakoľko sú súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, povinný ich mohol len ako celok prijať alebo odmietnuť a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zastavení exekúcie. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že neprijateľnou podmienkou je jednoznačne rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekučné konanie zastavil a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.