Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24P/233/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. G., J.. X.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky X. N., J.. X.X.XXXX, G. H. N. Y. XXXXX/X, K., M. L. Q. V. G., J.. XX.X.XXXX, J. G. Y. Š. XX, K., Y..Č.. XX S. M., E. - S., Y. XAY, X., v konaní o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov, takto

rozhodol:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu Roberta Berka, nar. 3.12.2007 sumou 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.5.2012, opakovane do budúcna.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 6.8.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému V. G., J.. X.XX.XXXX. Matka žiadala zveriť maloletého V. do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu dieťaťa sumou 300 Eur mesačne k jej rukám vždy k 15.-temu dňu v mesiaci vopred počnúc dňom 3.12.2007. Návrh odôvodnila tým, že starostlivosť o dieťa zabezpečuje sama, otec dieťaťa žije vo I. G., kde na spoločného syna poberá rodinné prídavky a k jej rukám zasiela len časť vyplácanej dávky vo výške 300 libier.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Dňa 28.9.2009 bola tunajšiemu súdu doručená správa kolízneho opatrovníka o pomeroch maloletého V., z ktorej vyplýva odporúčanie návrhu matky vyhovieť, maloleté dieťa zveriť do starostlivosti matky a otca zaviazať výživným podľa jeho možností a schopností.

Tunajší súd rozsudkom č.k. -35 zo dňa 21.6.2010 zveril mal. V. O.o osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom 1.10.2008 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2008 do 30.6.2010 vo výške 525,30 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že maloletému V. od marca 2008 zabezpečuje starostlivosť len matka, pričom otec okrem finančného

prispievania na výživu syna neprejavoval záujem podieľať sa na jeho výchove. Súd preto návrhu matky v časti o zverení maloletého dieťaťa vyhovel a jeho zverením do osobnej starostlivosti matky potvrdil faktický stav. Výživné zo strany otca na maloleté dieťa súd určil v minimálnej zákonnej výške, nakoľko v predmetnom konaní sa nepodarilo dostatočne ozrejmiť súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného otca dieťaťa. Bežné výživné na maloleté dieťa súd priznal spätne k 1.10.2008, t,j, odvtedy, čo otec na maloletého syna prestal poukazovať finančné prostriedky k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2008 do 30.6.2010 vo výške 525,30 Eur súd povolil otcovi maloletého splácať sumou 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu. Súd návrh matky zo dňa 5.8.2009, doručený súdu dňa 6.8.2009, v prevyšujúcej časti zamietol, nakoľko žiadala určiť výživné pre maloletého syna zo strany otca vo výške 300 Eur mesačne spätne ku dňu narodenia maloletého dieťaťa, t.j. počnúc dňom 3.12.2007. Rozsudok nadobudol právoplatnosť vo výroku o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky dňa 20.7.2010.

V zákonnej lehote podala proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide o výrok o výživnom odvolanie matka. Uviedla, že otec žije a pracuje vo I. G., poberá na dieťa aj rodinné prídavky a jeho príjem je omnoho vyšší než je životné minimum stanovené na Slovensku. Namietala, že súd nedostatočne preskúmal životnú úroveň a finančné príjmy otca dieťaťa, čím určil nesprávnu výšku výživného.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -63 zo dňa 8.9.2010 zrušil rozsudok vo výroku o výživnom, o dlžnom výživnom, v zamietavom výroku a o výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil, súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd uviedol, že stanovenie výživného súdom prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia nemá opodstatnenie za situácie, že výživné bolo preukázateľne posielané vo vyššej sume, aj keď nepravidelne, teda naraz a viac mesiacov.

Súd po oboznámení sa s obsahom spisu , uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -63 zo dňa 8.9.2010, predloženými listinnými dôkazmi a po oboznámení sa s výpoveďou účastníkov a doplnení výsluchu matky a otca dožiadaným súdom zistil tento skutkový stav :

Maloletý V. G., J. O. X.XX.XXXX I. X. vo I. G., je dieťaťom rodičov X. N.F., J.. X.X.XXXX, a V. G., J.. XX.X.XXXX. Rodičia maloletého spolu žili vo I. G. Q. V. XXXX. Matka s dieťaťom pre vzájomné nezhody s otcom opustila spoločnú domácnosť a dňa 25.3.2008 sa obaja vrátili na Slovensko. Matka s maloletým synom toho času býva v 2-izbovom nájomnom byte svojej matky O. N.Č. I. K.. Stará matka je vdova a býva v tomto byte spolu so svojím druhom Z. S. a ich maloletou dcérou D.. Svojej matke na chod spoločnej domácnosti prispieva nepravidelne podľa svojich finančných možností, nájomné za užívanie bytu platí matka 150 Eur mesačne. Matka v súčasnosti má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. K., J.. XX.X.XXXX, pričom poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve maloleté deti. Je na rodičovskej dovolenke. Otec K. prispieva na jeho výživu sumou 60 Eur mesačne. Maloletý V. má v súčasnosti 4 roky, jeho zdravotný stav je dobrý, trpí len bežnými ochoreniami. V čase keď je chorý má matka zvýšené výdavky v súvislosti s nákupom potrebných liekov, vitamínov. Matka mu zabezpečuje celodennú starostlivosť, dieťa nenavštevuje predškolské zariadenie. Jeho mesačné výdavky sú spojené s nákupom ošatenia, obuvi, stravy.

Otec maloletého žije na území I. G.. I. G. si otec na maloletého V. uplatnil nárok na prídavok na dieťa, ktorý mu bol vyplácaný. Podľa tvrdení matky na pojednávaní dňa 21.6.2010, otec jej na maloletého syna prispieval do septembra 2008, pričom malo ísť o sumu 300 libier, ktorú jej ale neposielal pravidelne každý mesiac. Na pojednávaní dňa 28.5.2012 matka uviedla, že od podania návrhu prispieva otec na výživu dieťaťa pravidelne, mesačne sumou 100 libier. V máji tohto roku poslal 50 libier na výživu maloletého.

Z výpovede otca maloletého dožiadaným súdom vo I. G. dňa 16.9.2011 súd zistil, že pracuje ako samostatne zárobkovo činný N. - N. S. M. S. H.. Jeho mesačná mzda je závislá od toho ako dlho pracuje, v priemere je to okolo 2.800 až 3.000 libier, ak robí nadčasy. V roku 2008 pracoval ako H. W. N., L. Q.

XXX - XXX X. S.. Otec uviedol, že posledný rok a pol zarábal XXX X. na deň v čistom po zdanení. Po rozchode s matkou dieťaťa poslal matke XXX X. - XXX X.. Okrem toho poberá prídavky na dieťa okolo 80 libier mesačne. Uviedol, že tieto peniaze posielal dieťaťu na N. spolu s ďalšími peniazmi navyše. Peniaze dával svojej mame, ktorá ich posielala matke dieťaťa. Posielal jej rôzne sumy XXX, XXX, M. XXX X., koľko si mohol dovoliť. Uviedol, že vlastní osobné motorové vozidlo, pričom peniaze na kúpu vozidla si požičal od svojho švagra.

Otec dieťaťa v podaní zo dňa 15.5.2012 na č.l. 326 uviedol, že jeho matka pravidelne zasiela výživné matke dieťaťa. V auguste 2011 uzavrel manželstvo s O. A., J.. XX.X.XXXX, K. O. X.X.XXXX N. F. J. S.. V. O. G.. Pribudla mu teda vyživovacia povinnosť. Zároveň uviedol, že od 30.4.2012 je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, finančne je na tom veľmi zle. Z uvedeného dôvodu za mesiac máj 2012 zaslal výživné vo výške 50 libier. Nevedel uviesť, kedy si nájde prácu a tak je výživné ochotný posielať len v rámci jeho finančných možností. Uviedol, že v jeho momentálnej situácii je 50 libier preňho naozaj vysoká položka. Uviedol, že ak sa jeho finančná situácia zlepší, je samozrejmé, že bude synovi zasielať viac.

Na pojednávaní dňa 28.5.2012 matka po oboznámení sa s výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu vo I. G. navrhla určiť výživné z jeho strany vo výške 150 Eur mesačne, počnúc dňom 1.5.2012 do budúcna.

Kolízna opatrovníčka navrhla určiť výživné zo strany otca v súlade s návrhom matky, aj vzhľadom na skutočnosť, že otec doposiaľ prispieval s výnimkou mesiaca máj na výživu maloletého sumou 100 libier mesačne.

Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane.

Podľa a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa a , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri určení výživného prihliadol súd na jednej strane na potreby maloletého dieťaťa, na druhej strane na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že otec mal. dieťaťa žije a pracuje vo I. G. a možno teda predpokladať, že súdom určená výška výživného je v jeho možnostiach a schopnostiach. Je možné, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je oveľa vyšší než uviedol, nakoľko je všeobecne známe, že za prácou do zahraničia sa odchádza z dôvodu lepšieho zárobku, pričom otec túto skutočnosť potvrdil aj vo výpovedi pred dožiadaným súdom vo I. G.. Otec namietal, že je momentálne nezamestnaný, avšak výška štátnych dávok vo I. G. je oveľa vyššia ako na N., Q. napriek tomu, že mal deklarovať príjmy, neuviedol v akej výške ich poberá. Otec nepreukázal žiadne závažné dôvody pre ktoré by nemohol pracovať. Je v jeho možnostiach nájsť si pre neho vhodnú prácu a môže dosiahnuť tak príjem, z ktorého dokáže zabezpečiť potreby svojej mal. V.. Súd prihliadol k skutočnosti, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. V. O. G., je však jeho povinnosťou vyvíjať zvýšené úsilie smerujúce k tomu, aby dosahoval príjem, z ktorého dokáže zabezpečiť vyživovaciu povinnosť svojim deťom v potrebnom rozsahu. Súd obranu otca považoval za účelovú, z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu matky určiť výživné vo výške 150 Eur mesačne, počnúc dňom 1.5.2012 do budúcna.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.