Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-470-2008.pdf
PDF · 103.81 KB
Case nature
Area
Subarea
12Er/470/2008
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného : Profidebt Slovakia, s.r.o.,
IČO : 35925922, Bratislava, ul. Mliekarenská 10 proti povinnému : L. M., S..: XXXXXX/XXXX, M. C. M. XX o vymoženie sumy 1 353,69 Eur s príslušenstvom o podnete súdneho exekútor takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade Košice u súdneho JUDr. Jána Sokola pod č. EX 1295/2008 súd zastavuje.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného sa začalo dňa 21.4.2008 Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola exekučné konanie v ktorom sa oprávnený domáha na povinnom vymoženia sumy 1 353,69 Eur s prísl. a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Michala Krnáča zo dňa 12.12.2007 sp. zn.: UD-291/07
- MK.
Okresný súd Trebišov poverením zo dňa 30.4.2008 č. 5811 038831* poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach.
Podaním doručeným súdu dňa 18.6.2010 podal súdny exekútor súdu podnet na preskúmanie exekučného titulu v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku z dôvodu že v priebehu exekúcie nadobudol súdny exekútor pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky v rozsahu, ako je uvedené v poverení súdu na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Podľa ust. § 45 ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa ust. § 45 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd preskúmal predloženú žiadosť spolu s prílohami a zistil nasledovné :
Exekučným titulom v tomto konaní je Rozhodcovský rozhodcu JUDr. Michala Krnáča zo dňa 12.12.2007 sp. zn.: UD-291/07 - MK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2008 a vykonateľnosť dňa 6.1.2008. Týmto bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 40 781,25 Sk / 1 353,69 EUR spolu so 6% ročným úrokom od 1.10.2007 až do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 136,-Sk/4,51 Eur a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 33,19 Eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. , IČO : 35763469 a spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO : 35925922, Bratislava, ul. Mliekarenská 10, nadobudla spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO : 35925922, Bratislava, ul. Mliekarenská 10 od spoločnosti Slovak Telecom, a.s. splatnú pohľadávku proti povinnému vo výške 18 722,50 Sk/ 621,47 Eur s príslušenstvom a to zo Zmluvy o pripojení č. TP 990025160 zo dňa 7.10.2004. Dňa 31.5.2007 bola medzi spoločnosťou Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO : 35925922, Bratislava, ul. Mliekarenská 10 a povinným uzavretá Dohoda o uznaní dlhu č. 3173416065 na základe ktorej uznal povinný čo do výšky a dôvodu dlh voči spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o. zodpovedajúci výške postúpenej pohľadávky a tento dlh sa povinný zaviazal zaplatiť do 10 pracovných dní odo dňa podpisu dohody. Keďže povinný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z predmetnej dohody o uznaní dlhu a bol v omeškaní so splácaním úveru, vznikol oprávnenému v zmysle dohody nárok na zmluvnú pokutu a na úroky z omeškania.
Z predmetného rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že ku dňu podania žaloby na rozhodcovský súd nesplatená časť istiny predstavuje sumu 27 298,30 Sk/ 906,13 Eur ktorá pozostáva zo sumy splatnej pohľadávky vo výške 21 838,64 Sk/ 724,9 Eur - ( tu ide o sumu pohľadávky vo výške 18 722,50 Sk spolu s úrokmi ku dňu podpísania dohody o uznaní dlhu ) a zo zmluvnej pokuty vo výške 5 459,66 Sk/ 181,23 Eur.
Súd posúdil predmetnú zmluvu z ktorej vznikla pôvodnému oprávnenému pohľadávka, ktorú postúpil na spoločnosť Profidebt Slovakia, a.s. v súlade s platnými právnymi predpismi a zistil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník v platnom znení
( ďalej len OZ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba , ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..
Pôvodný oprávnený - spoločnosť Slovak Telecom, a.s. pri uzatváraní zmluvy o pripojení vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ, čo vyplýva zo samotného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddiel : Sa, Vložka č. : 2081/B, kde v časti predmetu činnosti obchodnej spoločnosti .Slovak Telecom, a.s. je uvedené poskytovanie telekomunikačných služieb za odplatu. Povinný je fyzickou osobou, pričom z predmetnej Zmluvy o pripojení č. TP 990025126 nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.. Uvedená zmluva preto vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bezpochyby má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. .§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. Preto súd predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným podrobil platným normám spotrebiteľského práva. Súd ďalej
poukazuje na to, že na tento právny vzťah je nutné okrem ustanovení Všeobecných úverových podmienok , ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré majú kogentnú povahu a súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Podľa ust. § 54 ods.1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v platnom znení Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní / s účinnosťou od 1.1.2008 /.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje úpravu preventívnej kontroly zákonnosti vykonávanej súdom v rámci exekučného konania. Podstatou takejto kontroly je preskúmanie, či žiadosť, návrh alebo exekučný titul sú v súlade so zákonom. Pri zistení
nesúladu so zákonom, udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné. Len súlad všetkých troch listín so zákonom umožňuje udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kým naopak nesúlad jednej z nich udelenie poverenia vylučuje. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda zakotvuje
nielen možnosť ale aj povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom je pritom potrebné rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je možné na jeho základe vykonať exekúciu, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré bránia vykonaniu exekúcie na základe takéhoto exekučného titulu. Takým ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje skúmať exekučnému súdu materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je teda pri postupe podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP a môže ho preskúmavať z hľadísk uvedených v ust, § 45 zákona o rozhodcovskom konaní čo do jeho materiálnej správnosti. Súd tu teda skúma nielen to, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v ust. § 40 ods. písm. a ) a b) zákona o rozhodcovskom konaní ( formálne náležitosti exekučného titulu ) ale aj to, či takýto exekučný titul zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a ak áno, súd následne zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku.
Súd posudzoval predmetný vzťah podľa vnútroštátnych právnych noriem ako aj noriem európskeho práva a ako už bolo vyššie uvedené, vzťah ktorý vznikol z predmetnej Zmluvy o pripojení č. TP 9900251260 považuje za vzťah spotrebiteľský. Následne preto súd posudzoval v zmysle ust. § 44 ods. Exekučného poriadku, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je v súlade so zákonom, konkrétne s ust. § 45 zákonom o rozhodcovskom konaní,.
Terajší oprávnený - spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnila na rozhodcovskom súde, preto súd posudzoval rozhodcovskú doložku upravenú v Zmluvných ustanoveniach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť dohody o uznaní dlhu č. 3173416065 ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 31.5.2007. Dohodou o uznaní dlhu je prijateľnou podmienkou alebo nie.
V čl. 9. Bod 9.1 týchto zmluvných dojednaní - Riešenie sporov rozhodcovská
je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s touto Dohodou budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere spočíva na žalobcovi.
čl. 9.2. týchto zmluvných dojednaní je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s touto Dohodou budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred jedným z nasledujúcich rozhodcov, pričom sú menom, priezviskom a sídlom uvedení štyria rozhodcovia.
Táto rozhodcovská doložka je súčasťou formuláru, na ktorom je spracovaná dohoda o uznaní dlhu, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd o uznaní dlhu rovnakého druhu a neurčitého počtu, čo je súdu známe z praxe a má to za preukázané z iných exekučných vecí, v ktorých ako oprávnený vystupovala spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. a jednalo sa o prípady postúpených pohľadávok od spoločnosti Slovak Telecom ,a.s. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka
neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože táto doložka nebola osobitne individuálne vyjednaná a je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľ sa pri uzatváraní tejto formulárovej zmluvy nachádzal v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, nakoľko súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky písané malým písmom. Obsah zmluvy bol tu dopredu daný a spotrebiteľ buď mohol takúto zmluvu prijať alebo odmietnuť ako celok. Takisto aj táto rozhodcovská doložka bola dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľovi neostávalo nič iné,
iba ju ako súčasť Všeobecných zmluvných podmienok prijať alebo ako už bolo vyššie uvedené zmluvu ako celok odmietnuť.
Zmluvná podmienka na štandardnom formulári pre Dohodu o uznaní dlhu alebo v zmluvných podmienkach inkorporovaných do takejto dohody, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory so spotrebiteľskej zmluvy s osobou na ktorú bola postúpená pohľadávka z takejto spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní - ust. § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ust. § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh oprávneného, na ktorého bola postúpená pohľadávka z takejto spotrebiteľskej zmluvy mohla byť exekučným titulom, na základe ktorého by potom bolo vydané poverenie pre súdneho exekútora. O takúto podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským alebo štátnym súdom, ale ak podľa tejto doložky konanie začalo na návrh oprávneného, na ktorého bola postúpená pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože tým, že právo voľby je na oprávnenom, sa odníma spotrebiteľovi právo na prejednanie veci pred všeobecným súdom a spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, prípadne podať návrh na všeobecnom súde, aby tým odvrátil dôsledky rozhodcovského konania.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil, že rozhodcovská doložka upravená v predmetnej dohode o uznaní dlhu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože ho núti porobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti ktoré predpisy OSP neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi je týmto spôsobom odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia Smernice 93/13/ EHS. Aj keď ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka upravuje, že za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, toto ustanovenie nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť sa arbitráži. Keďže oprávnený, na ktorého bola postúpená pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy na rozhodcovskom súde nie na všeobecnom súde, zo spotrebiteľa sa stal žalovaný, ktorý si už nemôže zvoliť všeobecný súd a teda táto doložka ho núti podrobiť sa arbitráži, teda vyžaduje sa od spotrebiteľa, aby riešil v takomto prípade spor na rozhodcovskom súde, čo je vlastne naplnenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska , či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný poriadok nevylučuje aby súd najprv vydal poverenie na vykonanie exekúcie a neskôr ju zastavil, ak zistí, že sú splnené podmienky pre úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie, lebo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre neskoršie úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Na túto skutočnosť poukázal aj Ústavný súd vo svojom rozhodnutí uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011, č. k. I. ÚS 456-/2011-19, kde konštatoval, že Okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Oprávnenie okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu
A zároveň súd je povinný v zmysle ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku skúmať kedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Ustanovenie § 45 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní upravujú oprávnenie súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby materiálne právoplatný
nebol. Materiálnou právoplatnosťou sa pritom rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci
/ prekážka veci právoplatne rozhodnutej / . Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia teda spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia pre určitý okruh subjektov / účastníkov konania a všetky orgány /. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností a rozsah a obsah plnenia . Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť vykonávania exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu konania. Tým teda, že vyššie uvedené ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní dávajú súdu možnosť preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby materiálne vykonateľný nebol, súd týmto rozhodcovským rozsudkom nie je teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní aj čo
do jeho vecnej správnosti. Môže teda skúmať , či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie alebo aj na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v ustanovení § 40 písm. a/, b/ , c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, s ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní a s dobrými mravmi pretože dojednanie rozhodcovskej doložky v štandardnej formulárovej zmluve a následné rozhodcovské konanie na základe takejto rozhodcovskej doložky viedlo vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a plnenie, ktoré bolo priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky je plnením ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Súd preto považoval za potrebné aplikovať ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní a o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.