Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-185-2011.pdf
PDF · 102.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/185/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i samosudkyňou Mgr. Zlaticou Vysockou v právnej veci navrhovateľa S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., S.. V.. Š. XXXX, zast. Mgr. Celestínom Stehurom, advokátom AK Čadca, Fraňa Kráľa 2080, proti odporcovi N. V., L.. S. I. N., K. X, G., o náhradu škody s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 684,42 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.08.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podaní došlom súdu 03.10.2011 uviedol, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Čadca, číslo ČVS: Q.-XX/OVK-U.-XXXX zo dňa 03.03.2008, bolo mu vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1/, ods. 2/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Navrhovateľ mal dňa 11.08.2005 vo večerných hodinách násilím nútiť v uznesení uvedené osoby podpísať príjmový doklad a obmedzovať ich osobnú slobodu. Navrhovateľ toto rozhodnutie považoval za nezákonné a v zákonnej lehote podal proti uzneseniu o začatí trestného stíhania sťažnosť. Okresná prokuratúra v Čadci pod číslom Pv 1442/07 zo dňa 28.04.2008 sťažnosť zamietla ako nie dôvodnú. Upovedomením vyšetrovateľa OR PZ Čadca, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ zo 06.05.2008 bol navrhovateľ oboznámený o tom, že v ďalšom konaní bude skutok posudzovaný ako trestný čin vydierania v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1/, § 235 ods. 1/, 2/ písm. d) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1/, 2/ Tr. zák., účinného do 31.12.2005. Navrhovateľ uviedol, že trestne stíhaný bol prvýkrát vo svojom živote a celé konanie zle znášal. Prekvapila ho arogancia vyšetrovateľa a z jeho neprofesionálneho postupu bol sklamaný. Ten nechcel pochopiť, že trestné oznámenie bolo zo strany poškodeného podané ako odplata. Svedčí o tom skutočnosť, že vyšetrovateľ začal trestné stíhanie až takmer tri roky od údajného spáchania skutku a bez akýchkoľvek dôkazov, ktoré by vzbudili dôvodné podozrenie, že sa skutok stal, čo považuje navrhovateľ za amatérske. Celé prípravné konanie považoval navrhovateľ ako šikanu vyšetrovateľa voči jeho osobe. Toto pretrvávalo do doby, kým začali vec prejednávať súdy. Navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. 3t 140/2008 z 02.06.2009 spod obžaloby oslobodený, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Uznesením Krajského súdu v Žiline 1To 118/2009 z 27.10.2009 bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté, pretože nebolo dôvodné. Navrhovateľovi bolo doručené 25.08.2010. Navrhovateľ si žiadosťou z 08.02.2011 uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody spočívajúci v náhrade trov trestného konania v sume 1.368,85 Eur, ale odporca
škodu uhradiť odmieta. Žiadal, aby odporca podľa § 18 ods. 1/ Zákona č. 514/2003 Z.z. bol zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody v podobe trov trestného konania 1.368,85 Eur, úroky z omeškania a trovy konania. V priebehu konania úrok z omeškania upravil navrhovateľ z 09.02.2011 na 12.02.2011.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade jediným orgánom príslušným rozhodnúť o tom, či uzneseniu vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné, je prokurátor a civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup a rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné. Nie je daná ani právomoc civilného súdu určovať, či rozhodnutie, ktoré nebolo príslušným orgánom zrušené pre nezákonnosť, je alebo nie je zákonné a už vôbec nie v prípadoch rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktorých postup upravujú na to príslušné právne normy. Vyšetrovateľ PZ ako orgán činný v trestnom konaní podlieha pri svojej činnosti a pri vykonávaní úkonov trestného konania dozoru prokurátora, ktorý v rámci dohľadu rozhoduje aj o zákonnosti a správnosti úkonov a postupu policajta. Pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania vyšetrovateľ PZ vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t. j. ešte pred vykonávaním úkonov v trestnom konaní. Až v priebehu trestného konania po vykonaní vyšetrovacích úkonov je možné dospieť k záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je potrebné tento skutok kvalifikovať. O dôvodnosti záveru vyšetrovateľa je oprávnený rozhodnúť na základe podanej sťažnosti alebo po doručení uznesenia o začatí trestného stíhania prokurátor. Prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť a aj správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Trestný poriadok dáva prokurátorovi viaceré oprávnenia, na základe ktorých môže zasahovať do postupu vyšetrovateľa a okrem iného je oprávnený i zrušiť ktorékoľvek nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie a opatrenie vyšetrovateľa a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením. Predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť, v danom prípade ale neexistuje nezákonné rozhodnutie a príčinná súvislosť. Podľa odporcu zo strany povereného príslušníka policajného zboru nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Oprávnenosť trestného stíhania obvineného nemožno dávať do pomeru s konečným výsledkom trestného konania, ale len s podmienkami pre trestné stíhanie stanovenými zákonmi. Prokurátor dozoroval trestné konanie a na základe výsledkov získaných vyšetrovateľov v prípravnom konaní podal obžalobu na súd. Ak by bol prokurátor presvedčený o nezákonnosti, mal možnosť trestné stíhanie zastaviť. Tiež okresný súd mal v rámci predbežného prejednania obžaloby aj iné možnosti ako nariadiť hlavné pojednávanie. Náhradu nákladov trestného konania navrhovateľovi by bolo možné priznať len vtedy, ak by navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s údajným nezákonným rozhodnutím vznikla aj určitá škoda. Podľa § 553 ods. 1/ Trestného poriadku ale trovy obvineného neznáša štát a neznáša ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Náklady trestného konania samy o seba nie sú škodou a vynaložené náklady, ktoré poskytol v podobe právnej služby obhajca navrhovateľovi, sú ekvivalentom poskytnutej služby. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ak by bol nárok navrhovateľa oprávnený, mohol by sa domáhať náhrady úrokov z omeškania až od uplynutia zákonnej šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., pretože až po uplynutí uvedenej lehoty by sa stal nárok navrhovateľa splatným.
Z listu odporcu, sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa, uznesenia vyšetrovateľa z 03.03.2008, upovedomenia o zmene právnej kvalifikácie, uznesenia Okresnej prokuratúry v Čadci č. Pv 1442/07, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, zápisnice z výsluchu svedkyne K. A., obžaloby, rozsudku Okresného súdu v Čadci č. 3T 40/2008, uznesenia Krajského súdu v Žiline č. 1To 118/2009, príjmového pokladničného dokladu a faktúry zistil súd nasledovný skutkový a právny stav:
Uznesením vyšetrovateľa PZ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Čadci, Úradu justičnej a kriminálnej polície Čadca z 03.03.2008 číslo ČVS: Q.-XX/OVK-U.-XXXX bolo začaté stíhanie navrhovateľa S. E. ako obvineného za trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1/, ods. 2/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1/ Tr. zák. účinného do 31.05.2005, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že navrhovateľ S. E. dňa 11.08.2005 vo večerných hodinách v časovom rozmedzí od 20:00 do 24:00 hod. v priestoroch skladu N. na Ul. M.. E. v Č. násilím nútil S. X., nar. XX.XX.XXXX, aby mu podpísal doklad o tom, že si od neho požičal finančnú hotovosť 945.000,-Sk napriek tomu, že tento si od navrhovateľa nepožičal žiadne peniaze, ani mu nič nedlhuje, pričom keď S. X. toto odmietol, navrhovateľ ho fyzicky
napadol pred uvedeným skladom tak, že ho uchytil oboma rukami za odevné zvršky v časti krku a takto ho držiac sotil o motorové vozidlo a nútil ho so slovami, že pokiaľ nepodpíše tento doklad svedčiaci o pôžičke 945.000,-Sk, zo skladu neodíjde ani K. A. a maloletá S. A., ktoré tam boli spoločne s S. X., pričom následne navrhovateľ S. X. začať proti jeho vôli tlačiť naspäť do skladu tak, že ho otvorenou dlaňou jednej ruky tlačil za odevné zvršky do chrbta, pričom ho takto dotlačil do skladu, kde ho proti jeho vôli držal až do 24:00 hodiny, kedy S. X. pod nátlakom podpísal zmluvu o zapožičaní sumy 945.000,- Sk, ako i príjmový a pokladničný doklad o zapožičaní tejto sumy, následne navrhovateľ dovolil S. X. s priateľkou K. A. zo skladu odísť s tým, že ak to niekomu povedia, tak sa im alebo im blízkym môže stať niečo zlé a navrhovateľ si na základe týchto podpísaných listinných dôkazov túto sumu nárokuje uhradiť od S. X. v občianskoprávnom konaní na Okresnom súde v Čadci vedenom pod číslom 11C 17/2007.
Dňa 12.03.2008 podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, advokáta JUDr. Celestína Stehuru, proti uzneseniu sťažnosť tvrdiac, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa nestal.
Uznesením Okresnej prokuratúry v Čadci č. Pv 1442/07 z 28.04.2008 bola sťažnosť navrhovateľa podaná prostredníctvom obhajcu JUDr. Celestína Stehuru zamietnutá ako nedôvodná a rozhodnutie vyšetrovateľa považoval prokurátor za zákonné a dôvodné.
Dňa 06.05.2008 vyšetrovateľ OR PZ Čadca Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, odboru justičnej polície Čadca, upovedomil navrhovateľa o zmene právnej kvalifikácie, že skutok, ktorého sa navrhovateľ dopustil, bude posudzovaný ako trestný čin vydierania v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1/ k § 235 ods. 1/, ods. 2/ písm. d) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1/, 2/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005.
Dňa 16.12.2008 bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Čadci pod číslom Pv 1442/07 podaná na navrhovateľa obžaloba na základe už hore uvedeného skutku, keďže výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali postavenie obvineného pred súd.
Rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. 3T 140/2008 zo dňa 02.06.2009 bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca, spis. značka Pv 1442/07-26 zo dňa 15.12.2008 z dôvodu, že nebolo dokázané, že stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Čadci bolo uznesením Krajského súdu v Žiline č. 1To 118/2009 zo dňa 27.10.2009 zamietnuté ako nedôvodné a rozsudok o oslobodení navrhovateľa spod obžaloby nadobudol právoplatnosť 27.10.2009.
Od počiatku trestného stíhania navrhovateľa využíval tento právne služby JUDr. Celestína Stehuru, advokáta AK Čadca, Ul. Fraňa Kráľa 2080, ktorý 11.03.2008 pripravil a prevzal obhajobu, 12.03.2008 spísal sťažnosť, 21.05.2008 sa zúčastnil výsluchu svedka, 01.07.2008 výsluchu obvineného a výsluchu svedkov, 13.08.2008 výsluchu poškodeného, 14.08.2008 bol prítomný pri konfrontácii, v dňoch 24.09., 26.09., 21.11. a 24.11.2008 sa zúčastnil výsluchu svedka a 09.10. a 28.11.2008 preštudovania spisu. Dňa 02.06.2009 navrhovateľa obhajoval na pojednávaní na Okresnom súde v Čadci, 14.09.2009 sa vyjadril k odvolaniu prokurátora a dňa 27.10.2009 sa zúčastnil pojednávania na Krajskom súde v Žiline. Advokát vystavil dňa 02.02.2011 navrhovateľovi faktúru na celkovú úhradu odmeny a výdavkov za obhajobu 1.368,85 Eur s dátumom splatnosti 17.02.2011 a podľa príjmového pokladničného dokladu z 15.02.2011 navrhovateľ právnemu zástupcovi uhradil sumu 1.368,85 Eur za poskytnuté právne služby.
Navrhovateľ listom z 08.02.2011 požiadal S. I. N. G. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a požiadal o zaplatenie sumy 1.368,85 Eur ako náhrady trov konania v trestnom konaní a zároveň aj náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o predbežné prerokovanie nároku. Odporca ale škodu odmietol uhradiť, preto sa navrhovateľ 03.10.2011 obrátil návrhom na súd.
Podľa § 3 ods. 1/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2/ cit. zákona, zodpovednosti podľa ods. 1/ sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1/ cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1/, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru, f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (§ 38 Zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo správnom konaní.
Podľa § 5 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1/ cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2/ cit. zákona, právo podľa ods. 1/ možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vyšetrovateľ PZ Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície Čadca, vydal rozhodnutie, ktorým vzniesol obvinenie a začal stíhanie voči navrhovateľovi, podal voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok
- sťažnosť, ktorá bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Čadci ako nedôvodná zamietnutá. Až následne po podaní obžaloby Okresnou prokuratúrou v Čadci, Okresným súdom v Čadci a Krajským súdom v Žiline, bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený. Navrhovateľa v priebehu trestného konania obhajoval advokát, ktorému za obhajobu zaplatil.
Z takto vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že nezákonným rozhodnutím tak vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície v Čadci, ale i rozhodnutím Okresnej prokuratúry v Čadci bola navrhovateľovi spôsobená škoda vo výške vyplatených trov obhajoby. Za daného stavu teda má v zmysle § 4 ods. 1/ písm. b) a f) Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedať za náhradu škody N. V., zastúpená S. I. a N. V., zastúpená A. K. N.. Navrhovateľ sa domáhal ale náhrady len voči N. zastúpenej S. I., preto súd priznal navrhovateľovi náhradu len v polovici, keďže za časť škody mala by zodpovedať i A.X. K. a v polovici návrh zamietol.
Pri rozhodovaní vychádzal súd z ustálenej súdnej praxe (rozhodnutie 57/2010), podľa ktorej pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Na roveň zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania je postavené i rozhodnutie súdu, ktorým je obžalovaný oslobodený spod obžaloby a v danej veci navrhovateľ bol súdom spod obžaloby oslobodený.
Súd nemohol skúmať, akou mierou odporca a generálna prokuratúra pričinila sa na tom, že došlo k nesprávnym rozhodnutiam a zodpovednosť ustálil u každého podielom jednej polovice.
Navrhovateľ dodržal ustanovenie Zákona č. 514/2003 Z.z. o tom, že sa pokúsil dohodnúť sa mimosúdne, podal návrh na predbežné prerokovanie nároku, ale odporca mu náhradu odmietol vyplatiť.
Podľa § 17 ods. 1/ Zákona č. 514/2003 Z.z, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Z faktúry a príjmového pokladničného dokladu, ako i nahliadnutím do spisu 3T 140/08 Okresného súdu v Čadci súd zistil, že obhajca navrhovateľa vykonal úkony tak, ako sú uvedené vo faktúre z 02.02.2011 v sume 1.368,85 Eur a túto sumu i dňa 15.02.2011 navrhovateľ právnemu zástupcovi JUDr. Celestínovi Stehurovi zaplatil. Ide teda v danom prípade o skutočnú škodu, ktorá v súvislosti s rozhodnutím odporcu a rozhodnutím prokuratúry navrhovateľovi vznikla a keďže súd ustálil podiel zodpovednosti odporcu jedno polovicou, navrhovateľovi priznal sumu 684,42 Eur a vo zvyšku návrh zamietol.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa § 553 ods. 1/ Trestného poriadku neznáša štát vlastné trovy obvineného, ale v danom prípade súd nárok navrhovateľa neposudzuje podľa ustanovení trestného poriadku, ale podľa špeciálneho zákona č. 514/2003 Z.z. Na náhradu trov právneho zastúpenia ako náhrady škody má navrhovateľ podľa špeciálneho zákona nárok.
Navrhovateľ sa domáhal uhradenia úrokov z omeškania 9 % ročne od 12.02.2011, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žiadosti o prerokovanie nároku.
Podľa § 16 ods. 1/ Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neupokojenej časti na súde.
Súd lehotu šiestich mesiacov považoval za lehotu, v ktorej je možné nárok navrhovateľa uspokojiť a až po uplynutí tejto lehoty mal možnosť domáhať sa náhrady nároku na súde, teda až šesť mesiacov po doručení žiadosti mal možnosť svoj nárok navrhovateľ uplatniť a šesť mesiacov po doručení žiadosti dostal sa odporca do omeškania. Preto úrok z omeškania bol priznaný až od 12.08.2011 a vo zvyšku úrokov z omeškania bol návrh zamietnutý.
Podľa § 142 ods. 2/ O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z dôvodu priznania nároku navrhovateľovi v jednej polovici trovy konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.