Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-172-2011.pdf
PDF · 79.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-11C/172/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa Uni Credit Bank Slovakia a.s., IČO 00681709, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, zastúpený ALTER IURIS, s.r.o., IČO 36708771, so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, proti odporcovi Q. B., nar.XX.X.XXXX, bytom X.. S. XXX/XX, XXX XX K. Q. K. B., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou H. B., bytom X.. S. XXX/XX, XXX XX K. Q. K. B., o zaplatenie 1.640,64 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.640,64 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy za obdobie od 02.02.2011 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 98,- Eur a rukám právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia 188,44 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 8Ro/268/2011-28 z 20.09.2011 sa ruší.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia istiny a úroku z omeškania uvedených vo výroku, a to z titulu dlhu vzniknutého odporcovi zo zmluvy o úvere. Navrhovateľ uviedol, že na základe žiadosti odporcu mu poskytol možnosť prečerpania bežného účtu o 995,82 Eur s tým, že odporca mal prostriedky v dohodnutej dobe vrátiť a za takto poskytnuté prostriedky zaplatiť úrok 18,5 % ročne. Odporca prostriedky poskytnuté prečerpaním bežného účtu nevrátil a nezaplatil ani úrok za ich poskytnutie, čím mu vznikol dlh vo výške žalovanej istiny.
Pobyt odporcu sa nepodarilo zistiť, preto mu súd ustanovil pre súdne konanie opatrovníka v osobe jeho matky, ktorá s ustanovením za opatrovníčku súhlasila. Opatrovníčka uviedla, že o dlhu, ktorý je predmetom konania ona sama nemá žiadnu vedomosť, požadovaný úrok však považovala za neprimeraný.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil žiadosť o poskytnutie úveru, žiadosť o zmenu, výpis z knihy účtov UniCredit Bank, oznámenie o schválení žiadosti, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru, kópie doručeniek, výpis z OR a zistil tento skutkový stav:
Zo žiadosti o poskytnutie prečerpania bežného účtu z 26.11.2007 bolo zistené, že odporca požiadal navrhovateľa o poskytnutie úverového rámca 15.000,- Sk (497,91 Eur), o ktorý mohol do debetu prečerpať svoj bežný účet vedený u navrhovateľa. Žiadosťou o zmenu z 22.09.2008 bol úverový rámec zvýšený na 30.000,- Sk (995,82 Eur). Za uvedené poskytnutie peňažných prostriedkov formou prečerpania sa odporca zaviazal uhradiť navrhovateľovi úrok 18,5 % ročne z takto poskytnutej sumy a vrátiť tiež poskytnuté finančné prostriedky zabezpečením pravidelného mesačného vkladu na bežný účet, najneskôr však do jedného roka odo dňa podania žiadosti o ich poskytnutie.
Z výpisu z knihy účtov navrhovateľa bolo zistené, že odporca poskytnutý limit prečerpania využil v celom rozsahu, keď čerpal 995,82 Eur. Pri úroku 18,5 % ročne z poskytnutých prostriedkov a úroku z omeškania 9 % ročne bola výška dlhu k 1.2.2011 celkom 1.640,64 Eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval právny vzťah založený zmluvou o úvere, na základe ktorého poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi peňažné prostriedky formou prečerpania bežného účtu, tieto mal odporca vrátiť a za ich poskytnutie platiť dohodnuté úroky. Odporca úver čerpal, no poskytnuté prostriedky a ani úrok ako odplatu za ich poskytnutie navrhovateľovi nezaplatil. Takto odporcovi vznikol dlh voči navrhovateľovi vo výške žalovanej istiny. Keďže zaplatenie žalovaného dlhu nebolo v konaní preukázané, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a odporcu k povinnosti zaplatiť dlh zaviazal.
Popri povinnosti vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť za ich poskytnutie úrok (18,5 % ročne), vznikla odporcovi ďalšia povinnosť, a to povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, na ktorý vzniká nárok v prípade, že peňažné prostriedky a úrok nie sú vrátené (zaplatené) včas. Táto povinnosť vyplýva z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pri základnej úrokovej sadzbe ECB k 24.6.2009 vo výške 1 % predstavuje úrok z omeškania navrhovateľom požadovaných 9 %, preto súd žalobe aj v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel.
Čo sa týka námietky opatrovníčky týkajúcej sa neprimeranosti úrokov, táto nie je dôvodná. Úrok za poskytnutie finančných prostriedkov (18,5 % ročne) neprevyšoval úrokové sadzby iných bánk a úrok z omeškania bol navrhovateľom požadovaný v zákonom stanovenej výške. I keď je nárast pôvodne poskytnutej istiny v dôsledku nárokov na úrok a úrok z omeškania významný, je to dôsledok dlhodobého neplnenia si povinností vyplývajúcich odporcovi zo zmluvy a nie neprimeranosti požadovaných úrokov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého patrí úspešnému navrhovateľovi náhrada trov konania. Trovy konania navrhvoateľa predstavujú 98,- Eur súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia 188,44 Eur pozostávajúcu z:
- odmeny za 2 úkony po 85,64 Eur vrátane 20 % DPH (prevzatie zastúpenia v r. 2011, podanie návrhu v r. 2011),
- režijného paušálu 2 x 8,58 Eur vrátane 20 % DPH za 2 úkony v roku 2011,
Výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci určil súd podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. (Vyhláška) a podľa 14 ods. 1 písm. a), c). O režijnom paušále rozhodol súd podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky a o DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa navrhovateľ domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.