Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-161-2023.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/161/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.07.2023, č. k. PN-24Nt/15/2022-34, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava napadnutým uznesením zo dňa 19.07.2023, č. k. PN-24Nt/15/2022-34, rozhodol tak, že podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., Srbská republika, na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 8T/94/2021, odsúdeného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd konštatoval, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného poriadku, nakoľko nebolo preukázané, že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení uznesenia, sťažnosť odsúdený (č. l. 32 spisu), ktorú následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu osobitným písomným podaním (č. l. 41 spisu) ako i vlastnoručným písomným podaním (č. l. 44 spisu). V odôvodnení podanej sťažnosti odsúdený prostredníctvom obhajcu uviedol (skrátene), že trvá na tom, že sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. V pôvodnom konaní nebolo riadne vykonané dokazovanie, predovšetkým nebol vypočutý svedok D. E., ktorý v rozhodnom období takmer pol roka býval v spoločnej domácnosti s odsúdeným a poškodenými. Na druhej strane súd kládol nepatričnú váhu výpovedi dcéry A., ktorá je vo vzťahu k odsúdenému zjavne negatívne naladená. Konajúce súdy doteraz nevenovali adekvátnu pozornosť tvrdeniam a predkladaným dôkazom odsúdeného. Motívom na obvinenie odsúdeného bola podľa neho snaha dostať ho z bytu a získanie jeho izby. Aj tvrdenie poškodených, že sa museli pred odsúdeným zamykať je účelové, pretože podľa názoru odsúdeného sa zamykali preto, že skrývali peniaze. Odsúdený uvádza, že žiadny trestný čin nespáchal a chce to v konaní dokázať. Podľa názoru odsúdeného sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania. Na základe uvádzaných skutočností odsúdený žiadal sťažnostný súd, aby zmenil zamietavé rozhodnutie prvostupňového súdu a povolil obnovu konania.
Odsúdený vo vlastnoručnom odôvodnení podanej sťažnosti uviedol (skrátene), že F. B. podvodom získala invalidný dôchodok a použila jeho meno, taktiež dala súhlas dcére A., pričom všetko našla na internete a jemu zakázali to povedať doktorke a kriminálnej polícii. Dôvodil, že jeho krivo obvinili, lebo A. nepovedala ani slovo, keď bola pozvaná do kancelárie príslušníka polície, kde ho obvinila. Ďalej uviedol, že jeho dcéra ponúkla D. E. jeho izbu, tiež že mu nahlási trvalý pobyt. Nerozumie tomu, ako ich mohol biť alebo týrať. Dopredu dala falošné papiere, kde policajt priznal, že mal na neho falošné papiere. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že vykonaným dokazovaním dospel okresný súd k správnemu právnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na to, aby bolo možné návrhu odsúdeného o povolenie obnovy konania vyhovieť. Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018) Nad rámec uvedeného okresným súdom v napadnutom uznesení sťažnostný súd konštatuje, že pre povolenie obnovy konania vo všeobecnosti musia byť kumulatívne splnené dve podmienky. Musia nastať skutočnosti súdu skôr neznáme a zároveň musia byť spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre páchateľa v tomto prípade vo výroku o vine a treste. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v konkrétnej trestnej veci dôkazom, a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz, síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. V konaní o povolení obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové a skôr neboli známe. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku nemožno považovať tie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisového materiálu, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov prípadne ich nesprávne vyhodnotil. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého zmyslom je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach alebo vo výroku o treste, ku ktorým došlo preto, lebo v pôvodnom konaní neboli známe všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, nakoľko tieto vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Uvedeným mimoriadnym opravným prostriedkom je možné zrušiť právoplatné rozhodnutie vo veci, ale len vtedy, pokiaľ sú na to splnené podmienky, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia. Predpokladom obnovy konania je existencia skutočností a dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia a tieto sú tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. V konaní o povolení obnovy konania neplatí revízny princíp. V praxi to znamená, že na základe ustanovenia § 394 Trestného poriadku nie je v konaní o povolenie obnovy konania daná možnosť preskúmavať procesný postup súdu v pôvodnom konaní ani vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené aj krajský súd dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku v predmetnej trestnej veci neboli splnené. Potom je v prvom rade potrebné pripomenúť odsúdenému, že sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že konanie o návrhu na povolenie obnovy konania je ďalším opravným štádiom trestného konania, v rámci ktorého by súdy boli oprávnené preskúmavať správnosť a zákonnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní, ako aj správnosť a zákonnosť pôvodného konania. Právoplatné rozhodnutie je totiž v zásade nezmeniteľné, keďže nastoľuje stav právnej istoty, a to nie len vo vzťahu k odsúdenému. Preto ako to už bolo vyššie uvedené, v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania súd len skúma, či vyšli najavo
nové skutočnosti, alebo dôkazy skôr neznáme, ktoré by samé o sebe, alebo v spojení s už zistenými skutočnosťami, či vykonanými dôkazmi odôvodnili iné rozhodnutie o vine, alebo treste. Odsúdený si musí uvedomiť, že súdy v jeho veci už právoplatne rozhodli, jeho vina už bola právoplatne konštatovaná a taktiež mu bol právoplatným rozhodnutím súdu uložený trest. Nebolo preto možné prisvedčiť námietkam odsúdeného, že v pôvodnom konaní nebolo riadne vykonané dokazovanie, predovšetkým nebol vypočutý svedok D. E., ktorý by podľa názoru odsúdeného mohol dosvedčiť, že skutkové zistenie na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa je nesprávne. Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 04.04.2022 prečítal podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku výpoveď svedka D. E. z prípravného konania z 23.08.2021, na ktorú aj prihliadol a vyhodnotil ju. V osobe svedka D. E. nejde teda o nového svedka, ktorý by bol súdu neznámy. Pred súdom ďalej vypovedali ďalší svedkovia ako aj poškodení, pričom boli prečítané znalecké posudky, ako aj ďalšie odborné vyjadrenia a záznamy, pričom súd na základe takto vykonaného dokazovania ustálil vinu odsúdeného. Odsúdený už v pôvodnom konaní uvádzal, že obvinenie je podľa neho vymyslené, a zo strany poškodených je motivované snahou dostať ho z bytu a získania jeho izby. Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazu, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. To, že odsúdený trvá na tom, že ním navrhované dôkazy sú nové, resp. vyjadrenie ním navrhovaných výpovedí svedkov je dôkazom súdu skôr neznámym, nie je rozhodné a postačujúce pre splnenie podmienok na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku. S poukazom na vyššie uvedené krajský súd vyhodnotil ostatné sťažnostné námietky odsúdeného ako nedôvodné. So skutkovými a právnymi námietkami odsúdeného sa totiž súd prvého stupňa v napadnutom uznesení riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa. Z obsahu argumentov odsúdeného uplatnených v návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj v sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu, je zrejmé, že sa s argumentáciou prvostupňového súdu nevedie alebo nechce stotožniť a opakovane presadzuje vlastný náhľad na rozhodovanie súdov, na čo má síce právo, no súčasne treba uviesť, že právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným. Pretože právna a ostatná argumentácia v odôvodnení sťažnosti odsúdeného je rovnaká, ako použil vo svojom návrhu na povolenie obnovy, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. V intenciách už uvedeného krajský súd uzatvára že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania sťažnostného súdu, ale ani súdu prvého stupňa neprislúcha opätovne posudzovať náležité zistenie skutkového stavu veci, ani spôsob, akým boli hodnotené dôkazy, ktoré už v pôvodnom konaní boli známe, preto sa sťažnostný súd obmedzil len na dôkazy, ktoré by bolo možné považovať za nové, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Napadnuté uznesenie okresného súdu je vecne správne a v súlade so zákonom odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a neakceptoval ju. Pretože krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.