Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-51C-75-2021.pdf
PDF · 175.8 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-51C/75/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Šťastná škôlka/HAPPY-TIME, so sídlom Levárska 11, Bratislava, IČO: 42 362 661, zast.: RS legal s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 864 358, proti žalovanej: R.. D. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX/B, XXX XX P., zast.: Šmátrala & Partners, s. r. o., so sídlom Martinčekova 17, Bratislava, IČO: 51 816 300, o zaplatenie 860 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 860 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 420 Eur od 11.03.2021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 420 Eur od 11.04.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.10.2021, postúpenou tunajšiemu súdu (ktorým bol do 31.05.2023 Okresný súd Bratislava II) dňa 22.12.2021, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 860 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom súkromnej materskej škôlky na adrese Š. Č.. XX v P. - m.č. I.. Na základe Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 22.07.2019 (ďalej len „Zmluva“) poskytoval žalobca žalovanej počnúc od 19.08.2019 do 31.05.2021 služby celodennej starostlivosti o maloletú dcéru žalovanej, O. T. Z., za podmienok dohodnutých v Zmluve, za čo sa žalovaná zaviazala uhrádzať žalobcovi dohodnutý poplatok za starostlivosť o dieťa vo výške 420 Eur mesačne a poplatok za stravu vo výške 90 Eur mesačne. Dňa 26.02.2021 bol žalobcovi doručený list žalovanej označený ako „Žiadosť o ukončenie dochádzky do súkromných jasieľ“ zo dňa 26.02.2021, ktorú žalobca posúdil ako výpoveď žalovanej zo Zmluvy. Podľa Článku V. bod 2. Zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, zmluvné strany sú oprávnené vypovedať Zmluvu písomne bez udania dôvodu. Výpovedná doba je tri (3) mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. To znamená, že v prípade výpovede žalovanej zo dňa 26.02.2021 začala trojmesačná výpovedná doba plynúť dňa 01.03.2021 a uplynula dňa 31.05.2021. V čase podania výpovede bol zo strany žalovanej zaplatený poplatok za starostlivosť za mesiac marec 2021. V rámci plynutia výpovednej doby však žalovaná už žalobcovi neuhradila poplatok za starostlivosť za mesiac apríl 2021 (od 01.04.2021 do 30.04.2021) splatný dňa 10.03.2021 vo výške 420 Eur a poplatok za starostlivosť za mesiac máj 2021 (od 01.05.2021 do 31.05.2021) splatný dňa 10.04.2021 vo výške 420 Eur. Žalobca opakovanými upomienkami žiadal žalovanú o zaplatenie poplatku za starostlivosť za mesiac apríl a máj 2021. Právny zástupca žalobcu po prevzatí veci a pred podaním tejto žaloby rovnako zaslal žalovanej výzvu na zaplatenie (doporučene poštou aj e-mailom), žalovaná však na uvedené výzvy nereagovala. Z tohto dôvodu si žalobca v súlade s ustanovením Článku IV. bod 8. Zmluvy uplatňuje nárok na zaplatenie administratívneho poplatku za
dve upomienky vo výške 10 Eur, a to za upomienku zo dňa 22.03.2021 (výzva na úhradu poplatku za starostlivosť za mesiac apríl 2021) a upomienku zo dňa 18.05.2021 (výzva na úhradu poplatku za starostlivosť za mesiac apríl a máj 2021), t.j. celkovo sumu 20 Eur. Celkovo tak pohľadávka žalobcu voči žalovanej predstavuje sumu 860 Eur. Podľa Článku IV. bod 1. Zmluvy, zákonný zástupca je povinný uhradiť poskytovateľovi poplatok za poskytovanie služieb súvisiacich s celodennou alebo poldennou starostlivosťou o zverené dieťa (ďalej aj ako „poplatok za starostlivosť“), poplatok za celodennú alebo poldennú stravu, a ostatné poplatky podľa aktuálneho Cenníka poskytovateľa na webovej stránke www.happy-time.sk/cennik a v súlade s podmienkami Platobného poriadku. Podľa Článku IV. bod 2. Zmluvy, poplatok za starostlivosť je zákonný zástupca povinný platiť vždy jeden mesiac vopred, a to vždy do 10. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa poskytujú služby starostlivosti o dieťa. Podľa Článku IV. bod 4. Zmluvy, poplatok za starostlivosť je zákonný zástupca povinný platiť podľa Splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy ako jej príloha. Zákonný zástupca berie na vedomie a súhlasí s tým, že mesačné faktúry sa nebudú vystavovať a podkladom pre platenie poplatkov je táto zmluva, aktuálny Cenník na webovej stránke www.happy-time.sk/ cennik a Splátkový kalendár. Podľa Článku IV. bod 7. Zmluvy, jednotlivé platby na základe tejto zmluvy je zákonný zástupca povinný uhradiť bankovým prevodom na účet poskytovateľa vedený v T., IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX alebo v hotovosti do rúk poskytovateľa. Podľa Článku IV. bod 8. Zmluvy, v prípade neuhradenia platieb za starostlivosť (poplatok za starostlivosť) a/alebo stravu dieťaťa (poplatok za stravu) v stanovenej lehote podľa bodu 2. a/alebo 3. a/alebo 4. a/alebo 5. tohto článku, bude zákonnému zástupcovi zaslaná písomná upomienka s uvedením výšky dlhu a lehoty splatnosti dlžnej sumy. Za každú upomienku bude uplatnený administratívny poplatok vo výške 10 Eur, ktorý je splatný doručením písomnej upomienky zákonnému zástupcovi. Pri omeškaní s platením školného má poskytovateľ nárok na úroky z omeškania v zákonom určenej výške. Nakoľko žalovaná neuhradila žalobcovi poplatok za starostlivosť za obdobie od 01.04.2021 do 31.05.2021 riadne a včas, žalobcovi vznikol popri nároku na zaplatenie dlhovanej sumy aj nárok na zákonný úrok z omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 29.10.2021 platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1633/2021, proti ktorému žalovaná podala dňa 25.11.2021 odpor uvádzajúc, že žalobca sa domáha zaplatenia neexitujúcej pohľadávky, na základe nepravdivých skutkových tvrdení, mylne vyvodených zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa prieči dobrým mravom. Takéto konanie žalobcu považuje žalovaná za nedobromyseľné a teda nepožívajúce právnu ochranu. Žalovaná uviedla, že je pravdou, ako uvádza žalobca, že žalovaná zaplatila poplatok za starostlivosť za mesiac marec 2021. Zároveň však žalovaná tvrdila, že opakovane odhlásila dcéru zo škôlky v mesiacoch december 2020, január 2021, február 2021 ako aj v mesiacoch marec až jún 2020. Podľa článku IV ods. 9 druhá veta Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa: „V prípade absencie dieťaťa nad polovicu mesiaca (nad dva týždne nepretržite v jeden kalendárny mesiac) zo zdravotného dôvodu riadne potvrdeného ošetrujúcim pediatrom sa vráti poplatok individuálnym prepočtom za každý chýbajúci deň nad dobu dva týždne.“ V uvedených mesiacoch na základe jednak zdravotného dôvodu a jednak z pôsobenia vyššej moci - uzatváraniu školských zariadení z dôvodu pandémie koronavírusu, dcéra žalovanej škôlku nenavštevovala a teda došlo ku kráteniu už zaplateného školného. Opakovane ústne ale aj telefonicky žalovaná žiadala riaditeľku škôlky o vyúčtovanie poplatku, ktorý ku dnešnému dňu nebolo žalovanej doručené. Pri riadne vyúčtovanom školnom by tak došlo k preplatku na strane žalovanej. Tento preplatok na strane žalovanej by viedol k započítaniu podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Keďže ani napriek opakovaným výzvam žalobca vyúčtovanie uvedených preplatkov neposkytol, nie je zrejmá ani výška pohľadávky žalobcu. Žalobca vlastným omylom prišiel k záveru, že Zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa bola vypovedaná podľa Článku V bod. 2. Žalovaná však vypovedala túto zmluvu podľa článku V bod 3, podľa ktorého: „V prípade ak dieťa za závažných zdravotných dôvodov doložených odôvodnenou lekárskou správou od príslušného lekára nemôže navštevovať zariadenie poskytovateľa, zákonný zástupca je oprávnený vypovedať táto zmluvu písomne s výpovednou zmluvou jeden mesiac, ktorá začína plynúť prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená poskytovateľovi.“ Podľa opisu skutočnosti žalobcom bola táto výpoveď doručená
žalobcovi dňa 26.02.2021. Jednomesačná výpovedná lehota teda začala plynúť dňom 01.03.2021 a uplynula dňa 31.03.2021. Žalobca uvádza, že: „V čase podania výpovede bol zo strany žalovanej zaplatený poplatok za starostlivosť za mesiac marec 2021“. Pohľadávka vo výške 840 Eur za mesiace apríl a máj 2021 teda aj z tohto dôvodu neexistuje. Zároveň žalovaná uviedla, že článok IV bod 8 Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa stanovuje povinnosť poskytovateľovi: „bude zákonnému zástupcovi zaslaná písomná upomienka s uvedením výšky dlhu a lehoty splatnosti dlžnej sumy“. Žalobca si nesplnil túto zmluvnú povinnosť ako tvrdí. Žiadna upomienka od žalobcu nebola žalovanej nikdy doručená. Žalovaná teda nemohla vedieť o dlhu voči žalobcovi a teda nemohla sa dožadovať zániku záväzku započítaním pohľadávok. Tvrdenia žalobcu o doručených upomienkach a iných písomnostiach žalovaná vníma ako nepravdivé a účelové. Zároveň žalovaná poukázala na neprijateľné podmienky v zmluve. Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Na Zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa sa vzťahujú ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná ako spotrebiteľ dostala službu - celodennú starostlivosť o dieťa od dodávateľa - právnickej osoby zastúpenej žalobcom. Ako slabšia strana žalovaná nemala možnosť zmluvné podmienky meniť, nemala možnosť ich prísnosť zmierniť vo svoj prospech. Žalovaná musela konať podľa zásady „take it or leave it“. Zmluva bola žalovanej predložená ako celok, ktorý je treba podpísať pred nástupom dieťaťa do škôlky. Nešlo o návrh zmluvy, ktorý by sa dal pripomienkovať, negociovať. Išlo teda o situáciu, ktorú identifikuje § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná je presvedčená, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Podmienka trojmesačnej výpovednej doby obsiahnutá v čl. V bod 2 Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa je teda neprijateľná, keďže zdanlivo umožňuje dodávateľovi ako silnejšiemu subjektu požadovať od spotrebiteľa, slabšieho subjektu, plnenie za neexitujúcu službu po dobu troch mesiacov od vypovedania zmluvy. Jednoducho povedané, žalobca chce od žalovanej peniaze za službu, ktorú neposkytla, iba na základe výpovednej doby, ktorú žalovanej svojou zmluvou nanútila. Takto nastavené zmluvné podmienky považuje žalovaná v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka za neprijateľné. Žalovaná sa teda dovoláva neplatnosti tých častí zmluvy, ktoré hovoria o výpovednej dobe a povinnosti platenia poplatku za poskytnutie starostlivosti o dieťa, za dobu, kedy dieťa vo výpovednej dobe už zariadenie nenavštevovalo ako neprijateľných zmluvných podmienok. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca vo svojej argumentácií požaduje úhradu poplatku za poskytnutie starostlivosti o dieťa za mesiace apríl a máj 2021, teda za mesiace, keď už služba reálne nebola poskytnutá. Tento svoj nárok, odvodzuje žalobca od trojmesačnej výpovednej doby uvedenej v Článku 5 ods. 2. Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa. Zmluva však nikde neuvádza, že počas výpovednej lehoty existuje povinnosť navštevovať zariadenie alebo platiť poplatok za starostlivosť aj za podmienok, kedy služba nebola poskytnutá. V Čl. V. bod 5 Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa je uvedené, že: „Predmetom tejto zmluvy je odplatné celodenné poskytovanie starostlivosti o dieťa zverené poskytovateľovi
v rozsahu a podmienok uvedených v článku II tejto zmluvy.“ Predmetom zmluvy je odplata za vykonanú službu. A contrario ak v mesiacoch apríl a máj 2021 nebola služba poskytnutá, tak nepatrí za tieto mesiace poskytovateľovi náhrada. Keďže žalovaná odporuje nárok žalobcu na plnenie zo zmluvy za dobu, počas ktorej nebola poskytnutá služba a túto situáciu zmluva explicitne neuvádza, použijúc všeobecné výkladové pravidlo uvedené v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, „v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“, je žalovaná toho názoru, že povinnosť platiť poplatok za mesiace apríl a máj 2021 nemá. Ide teda zo strany žalobcu o domnelý nárok zo zmluvy za neexistujúce plnenie. Zároveň žalovaná poukázala na to, že zmluva odporuje dobrým mravom a na nedobromyseľnosť žalobcu. Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa Čl. I explicitne uvádza, že odplata patrí poskytovateľovi za službu, ktorú poskytol a nie za uzatvorenú účinnú zmluvu. Požadovať plnenie v prípade neposkytnutia služby by bolo nielenže v rozpore s touto zmluvou, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rovnako ako platnosť právneho úkonu žalovaná namietala aj samotné konanie žalobcu pri uplatňovaní pohľadávky za nevykonanú službu podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia
§ 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Žalovaná je preto presvedčená, že touto žalobou žalobca nekoná v dobrom úmysle, rovnako žalovaná tvrdí, že ustanovenie o trojmesačnej výpovednej dobe v spotrebiteľskej Zmluve o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa, ktorej je účastníkom, nie je dobromyseľné a slúži žalobcovi na obohacovanie sa na úkor nespokojných spotrebiteľov, ktorý sú ešte tri mesiace po tom, ako sa rozhodli služby žalobcu neprijímať, sú povinní za tieto služby platiť aj napriek tomu, že žalobcovi počas tejto doby nevznikajú žiadne náklady. Ďalej žalovaná uviedla, že ako matka lekárka v čase pandémie a v núdzovom stave hľadala spôsob, ako zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa, aby sa mohla starať o chorých. Jej dobrý úmysel, kde dennodenne dochádzalo k rozporu matky s túžbou starať sa o svoje dieťa a lekárky s pocitom zodpovednosti ku chorým, sa žalovaná snažila riešiť kompromisne a našla si poskytovateľa, ktorý za nemalé peniaze mal zabezpečiť starostlivosť o malé dieťa. Bohužiaľ, žalovaná dospela k takejto negatívnej skúsenosti so žalobcom. So službami žalovaná nebola spokojná. Jej dieťa bývalo veľmi často choré, čo bolo aj príčinou neprospievania dieťaťa a tak bola žalovaná nútená opakovane hľadať iné riešenia. Tu sa však žalovaná ocitla v pasci neprijateľných podmienok zmluvy a absurdných nárokov žalobcu. Toto konanie žalovanú poburuje a preto sa rozhodla brániť.
3. Žalobca sa k podanému odporu žalovanej vyjadril spolu s návrhom na pokračovanie v konaní uvádzajúc, že ako vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, žalovaná uzatvorila so žalobcom Zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa dňa 22.07.2019. Na základe tejto zmluvy zabezpečoval žalobca celodennú starostlivosť o maloleté
dieťa žalovanej v súkromnej materskej škôlke na adrese Š. Č.. XX L. P., a to od nástupu dieťaťa do škôlky dňa 19.08.2019 až do ukončenia zmluvy výpoveďou žalovanej dňa 31.05.2021. Ku dňu podania výpovede navštevovalo dieťa žalovanej súkromnú materskú škôlku prevádzkovanú žalobcom viac ako 16 mesiacov. Do toho času žalobca neobdržal zo strany žalovanej žiadne sťažnosti ohľadne nespokojnosti s poskytovanými službami. Čo sa týka výšky poplatku, žalovaná sa zmluvou zaviazala uhrádzať žalobcovi dohodnutý poplatok za starostlivosť o dieťa vo výške 420 Eur mesačne a poplatok za stravu vo výške 90 Eur mesačne. Podmienky pre vrátenie (alikvótnej časti) poplatku za starostlivosť o dieťa a za stravu sú upravené v zmluve, v Prevádzkovom poriadku a v Platobnom poriadku. Nakoľko žalovaná nesplnila podmienky pre vrátenie poplatku za starostlivosť o dieťa, nedošlo na strane žalovanej k preplatku. Žalovaná síce v odpore tvrdí, že jej vznikol nárok na preplatok, neuvádza však za aké obdobie jej mal preplatok vzniknúť, v akej výške - žalovaná preplatok nevyčíslila a vznik nároku na preplatok nijakým spôsobom nepreukázala. Čo sa týka povinného uzavretia materskej škôlky z dôvodu pandémie COVID-19, počas obdobia uzavretia škôlky neboli zákonní zástupcovia detí oslobodení od platenia poplatku za starostlivosť, uvedené vyplýva aj z Platobného poriadku a Prevádzkového poriadku materskej škôlky. Nárok prevádzkovateľa škôlky na poplatok aj v období povinného uzavretia škôlky z dôvodu pandémie COVID-19 má svoje opodstatnenie, nakoľko zabezpečuje finančné prežitie škôlky. Napriek tomu, že materská škôlka bola nútene uzavretá, žalobca ako prevádzkovateľ mal naďalej fixné náklady - žalobca zamestnáva niekoľko zamestnancov v trvalom pracovnom pomere (pedagógovia) a okrem výdavkov na mzdy a odvody má pravidelné fixné mesačné náklady vyplývajúce z uzatvorených zmlúv na chod prevádzky, ktoré musí zaplatiť bezpodmienečne, ako je nájomné za užívanie budovy škôlky, poplatky dodávateľom stravy, energie, vedenie účtovníctva, a pod. Z tohto dôvodu musí mať žalobca zabezpečený stabilný príjem, v opačnom prípade by žalobca nemohol ďalej škôlku prevádzkovať. V tých mesiacoch, kedy bola škôlka nútene zatvorená, však žalobca pristúpil k výraznému zníženiu poplatku za starostlivosť tak, aby pokryl fixné náklady. Počas tohto obdobia platila žalovaná, tak ako ostatní zákonní zástupcovia, znížený poplatok, a teda, z dôvodu povinného uzavretia škôlky žalovanej nevznikol žiaden nárok na preplatok. Rovnako, zo strany žalovanej neboli splnené podmienky pre vrátenie alikvótnej časti poplatku v zmysle Článku IV. bod 9. Zmluvy, nakoľko tento nárok vzniká len v prípade absencie dieťaťa nad polovicu mesiaca (nad dva týždne v jeden kalendárny mesiac) zo zdravotného dôvodu riadne potvrdeného ošetrujúcim pediatrom, kedy sa vráti poplatok individuálnym prepočtom za každý chýbajúci deň nad dobu dva týždne. Opäť, žalovaná spomína vznik nároku na preplatok z uvedeného dôvodu, splnenie podmienky na vznik nároku na vrátenie poplatku však nijakým spôsobom nepreukázala. Čo sa týka ukončenia zmluvy výpoveďou
žalovanej, žalobca obdržal od žalovanej písomnú žiadosť zo dňa 26.02.2021, v ktorej žalovaná žiada ukončenie zmluvy z dôvodu nespokojnosti s poskytovanou službou a opakovaným nedodržaním zmluvných podmienok zo strany žalobcu ako prevádzkovateľa materskej škôlky. Žalovaná dôvody svojej nespokojnosti bližšie nešpecifikovala a rovnako neuviedla v čom spočívalo údajné opakované porušenie zmluvných podmienok zo strany žalobcu. Žalobca posúdil písomnú žiadosť žalovanej ako výpoveď podľa Článku V. bod 2. Zmluvy, a ako sme už uviedli v žalobe, výpovedná doba je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď
doručená druhej zmluvnej strane. To znamená, že v prípade výpovede žalovanej zo dňa 26.02.2021 začala trojmesačná výpovedná doba plynúť dňa 01.03.2021 a uplynula dňa 31.05.2021. Žalovaná v podanom odpore tvrdí, že podala výpoveď v zmysle Článku V. bod 3. Zmluvy, kedy platí jednomesačná výpovedná doba. Opäť, žalovaná svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, t.j. nepreukázala, že by žalobcovi doručila výpoveď podľa Článku V. bod 3. Zmluvy a rovnako nepreukázala, že by boli splnené podmienky pre podanie výpovede v zmysle uvedeného ustanovenia zmluvy. Totiž, dotknutý Článok V. bod. 3 Zmluvy umožňuje ukončenie Zmluvy výpoveďou s kratšou, jednomesačnou výpovednou dobou len v prípade, ak dieťa zo závažných zdravotných dôvodov doložených odôvodnenou lekárskou správou od príslušného lekára, nemôže navštevovať zariadenie poskytovateľa. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca považoval tvrdenia žalovanej za účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu poplatku za starostlivosť za mesiace apríl a máj 2021, ktoré si žalobca uplatnil žalobou. Žalovaná tvrdí, že jej upomienka žalobcu nikdy nebola doručená. Uvedené tvrdenie je klamstvo, nakoľko žalovanej boli zaslané celkovo 4 upomienky, tieto upomienky žalobcu boli žalovanej zasielané elektronickou poštou (e-mailom) na e-mailovú adresu žalovanej, ktorú žalovaná sama uviedla pri podaní prihlášky do škôlky a aj pri podpise zmluvy (v Osobnom dotazníku dieťaťa), pričom z tejto mailovej adresy žalovaná zasielala všetku komunikáciu adresovanú žalobcovi. Okrem upomienok bola žalovanej zaslaná aj predžalobná výzva, ktorú už posielal právny zástupca žalobcu, a to elektronickou poštou (e-mailom) ako aj poštou. Žalovaná tvrdí, že zmluvu podpisovala ako spotrebiteľ - slabšia strana, že nemala možnosť zmluvné podmienky meniť alebo o nich negociovať, a musela konať v zmysle zásady „take it or leave it“. Žalovaná ďalej tvrdí, že zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorou je trojmesačná výpovedná doba, počas ktorej žalobca požaduje plnenie za neexistujúcu službu. Uvedené tvrdenia žalovanej sú absurdné a podľa názoru žalobcu aj nehodné postavenia žalovanej, nakoľko žalovaná je lekárka, a teda je osobou s vysokoškolským vzdelaním. Je úplne zrejmé, že v Bratislave má žalovaná na výber nespočetné množstvo materských škôlok, a to tak štátnych, ako aj súkromných. Ak žalovanej nevyhovovali zmluvné podmienky, za ktorých žalobca poskytuje starostlivosť o deti vo svojom zariadení, nikto predsa žalovanú nenútil zmluvu uzatvoriť. Žalovaná uzatvorila zmluvu slobodne, nikto ju k tomu nenútil. Naopak, ak sa v danom čase rozhodla pre zariadenie žalobcu s danými zmluvnými podmienkami, je absurdné, ak dnes žalovaná tvrdí, že nemala na výber a že zmluvné podmienky sú neprijateľné v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Rovnako je scestné tvrdenie žalovanej, že žalobca požaduje poplatok za starostlivosť aj počas výpovednej doby, hoc počas výpovednej doby neposkytoval služby starostlivosti o dieťa. To, že sa žalovaná dobrovoľne rozhodla ukončiť dochádzku dieťaťa do zariadenia žalobcu a nevyužila služby starostlivosti o dieťa počas výpovednej doby, je jej slobodné rozhodnutie. Žalovanej nikto nebránil, aby využívala služby žalobcu počas výpovednej doby, t.j. žalobca nikdy neodmietol poskytovanie služieb počas výpovednej doby. Ak sa však žalovaná slobodne rozhodla služby žalobcu počas výpovednej doby nevyužívať, to neznamená, že žalobca týmto stráca nárok na zaplatenie poplatku za starostlivosť. Podstata výpovednej doby spočíva a v tom, že obe zmluvné strany majú počas výpovednej doby čas a priestor zabezpečiť si náhradu a súčasne majú istotu príjmu/poskytovanej služby, t.j. žalovaná mala počas výpovednej doby čas nájsť si inú vhodnú škôlku a žalobca počas plynutia výpovednej doby mal možnosť zabezpečiť na uvoľnené miesto iného záujemcu o jeho služby. Je zrejmé, že ak by sa každý zákonný
zástupca zo dňa na deň rozhodol, že už dieťa do materskej škôlky neprinesie a ani nezaplatí k čomu sa zmluvne zaviazal, tak žalobca môže škôlku zatvoriť a „vyhlásiť bankrot“. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobe žalobcu vyhovel.
4. Podaním doručeným súdu 03.02.2022 sa žalovaná vyjadrila k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu uvádzajúc, že práva a povinnosti, zmluvných strán upravuje výhradne Zmluva. Prevádzkový poriadok a Platobný poriadok sú dokumenty, ktoré žalovaná nikdy nepodpísala, žiadnym spôsobom
žalovanú nezaväzujú. Tieto dokumenty sú jednostranne vyhlásené pravidlá a nikdy neboli so žalovanou konzultované a žalovanou odsúhlasené a akceptované. Naviac je potrebne zdôrazniť, že boli mnohokrát zo strany žalobcu jednostranne menené tak, ako jej to vyhovovalo. Občianskoprávne vzťahy sú postavené na zásade právnej rovnosti osôb. Jednostranným vydávaním záväzných pravidiel dochádza k porušeniu tejto zásady rovnako ako aj ustanovení § 2 ods. 1 a § 34 Občianskeho zákonníka. Žalovaná zdôraznila ešte raz, že nikdy žiadny dokument s názvom „Prevádzkový poriadok“ alebo „Platobný poriadok“ nepodpísala. Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou upravuje výhradne Zmluva. Akékoľvek tvrdenia žalobcu odkazujúce na iné dokumenty ako Zmluva alebo zákon sú len účelové, bez opory v práve a právnych predpisoch SR a teda im nemôže byť poskytnutá akákoľvek právna a súdna ochrana. Nehovoriac o tom, že Prevádzkový poriadok a Platobný poriadok neboli zverejnené, neboli dostupné žalovanej a boli, ako vyplýva z emailovej komunikácie, ktorú žalovaná priložila ako dôkaz, podľa potreby žalobcu svojvoľne a jednostranne podľa potreby menené a upravované. Tvrdenia žalobcu ohľadom obdobia uzatvorenia škôlky z dôvodu pandémie COVID-19 a nároku na platbu poplatku sú absurdné. Záver žalobcu, že z dôvodu povinného uzatvorenia škôlky žalovanej nevznikol žiaden nárok na preplatok je založený na absurdných a ničím nepodložených fabuláciách o ekonomickej situácii žalobcu. Uzatvorenie škôlky bolo nariadene štátom. Štát má teda zodpovedať za škodu spôsobenú subjektom pri výkone svojej moci. Žalovaná trvala na tom, že v mesiacoch apríl a máj riadne platila školné a jej dcéra škôlku nenavštevovala. Služba, za ktorú žalovaná platila, teda nebola žiadnym spôsobom poskytnutá a patrí jej teda v zmysle čl. 2 bod 9 zmluvy vrátenie poplatku za starostlivosť za mesiace apríl a máj 2020. K vyjadreniu žalobcu ohľadom zlej ekonomickej situácie počas pandemických mesiacov je potrebné poukázať na skutočnosť, že počas obdobia pandémie COVID 19, poberala na svojich zamestnancov mesačný príspevok 80 % priemerného zárobku zamestnanca. Taktiež škôlka bola zaradená do siete škôlok ministerstva školstva a dostala od Mesta Bratislava iba v roku 2020 dotáciu vo výške 86.542 Eur, ktoré mali byť údajne využité na rozvoj škôlky, ku ktorému do dnešného dna neprišlo. Žalobca tvrdí, že k ukončeniu výpoveďou nedošlo podľa čl. V ods. 3 s jednomesačnou výpovednou dobou, ale podľa čl. V ods. 2 s trojmesačnou výpovednou dobou. Žalovaná jednoznačne trvala na jednomesačnej výpovednej dobe z nasledujúcich dôvodov. Hlavným dôvodom výpovede zo zdravotných dôvodov podľa čl. V ods. 3 bola vysoká chorobnosť, následne zistený imunodeficitný syndróm s Dg. D18.9, neprospievanie dcéry a postupné sa zhoršujúci hygienický štandard škôlky. Tieto okolnosti ohrozovali zdravie dieťaťa. Túto výpoveď žalovaná doručila učiteľke dňa 25.02.2021 a mail pani riaditeľke toho istého dňa. Lekársku správu žalovaná predložila neskôr, rovnako ako aj upresnenie dôvodov výpovede. Zdravie sa v dnešnej dobe chápe nielen ako biologický stav
jednotlivca, ale aj ako celkový stav a pocit zdravia v kontexte bio, psycho, eko, sociálneho modelu existencie zdravého jednotlivca. Dieťa predškolského veku je obzvlášť citlivé na vonkajšie vplyvy prostredia a tieto sa často prejavujú fyzickými zdravotnými príznakmi. Tak to bolo aj u dcéry žalovanej, čo je nakoniec vidno aj na počte vymeškaných dní v roku 2020. po doručení výpovede žalovaná predložila žalobcovi lekársku správu vydanú ošetrujúcim pediatrom zo dňa 26.03.2020, v ktorej je jasne uvedené že: „prosím o odloženie nástupu dieťaťa do detského kolektívu“. Následne požadovať lekársku správu ako podmienku na uznanie absencie z dochádzky do škôlky je neprijateľná zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže jednostranne a bez možnosti negociácie zo strany spotrebiteľa zužuje rozsah práv, resp. rozširuje rozsah povinností nad rámec zákona. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu a žiadam súd, aby bola vyhlásená za neprijateľnú. Zároveň žalovaná zdôraznila, že ani riaditeľka škôlky a ani žiadny zamestnanec škôlky nemá právo nahliadať alebo vyžadovať lekársku správu kohokoľvek, teda ani dcéry žalovanej. Zákon č. 570/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti taxatívne vymedzuje, kto má právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie osoby. Žalovaná tiež uviedla, že zo strany žalobcu ide o nepochopenie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka je obsiahnutá zásada ochrany slabšieho subjektu, teda spotrebiteľa. Je prekvapivé až doslova úsmevné, že právny zástupca žalobcu aj napriek tomu, že vo svojom vyjadrení jasne definuje podstatu situácie, v ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy s neprijateľnými podmienkami a hlavne napriek svojmu vzdelaniu a skúsenostiam nechápe význam ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Z vyjadrenia právneho zástupcu protistrany žalovaná môže vyvodiť záver, že ust. § 52-54 Občianskeho zákonníka by najradšej z nášho právneho poriadku odstránila, pretože jej tam nevyhovujú. Práve na ochranu občanov, ktorí vstupujú do občianskoprávnych vzťahov s takýmito subjektami, tieto ustanovenia vznikli. V tejto
súvislosti žalovaná uviedla, že neprijateľná zmluvná podmienka je inštitútom európskeho práva a do nášho právneho poriadku sa dostala implementáciou smernice Rady 93/13 EHS. K celkovým finančným nárokom protistrany žalovaná uviedla, že žalobca chybne uvádza dobu, počas ktorej navštevovala dcéra žalovanej škôlku. Nastúpila 02.09.2019 a ukončila dochádzku 28.02.2021, čo predstavuje 18 mesiacov, a nie 16 ako uvádza žalobca. Mesačná platba zo začiatku bola 465 Eur, ktorá bola od mesiaca február 2020 navýšená na sumu 510 Eur. Táto je zložená zo sumy 420 Eur, čo je poplatok za starostlivosť a 90 Eur poplatok za stravu. Jeden deň stravy vychádza 90/22 teda približne 4 Eur na deň. Mesačné platby sa platili podľa čl. 4 ods. 5 Zmluvy mesiac dopredu vždy do 10. dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa poskytujú služby starostlivosti o dieťa. Svoje záväzky si žalovaná voči škôlke platila riadne a včas, pričom žalovaná priložila ako dôkaz výpisy z účtov o odchádzajúcich platbách. V roku 2020 dcéra žalovanej škôlku navštevovala nasledovne: január 2020 - škôlka otvorená od 07.01.2020 - 8 absencií, február 8 absencií v období od 01.02.2020 do 25.02.2020, od 26.02.2020 do 01.06.2020 dieťa škôlku nenavštevovalo vôbec (kiahne + covid), júl a august 2020 - 2 týždne absencia z dôvodu dovolenky a dva týždne škôlka zatvorená, október 2020 absencia pre ochorenie nad 2 týždne potvrdené lekárom aj sociálnou poisťovňou, od 09.12.2020 do konca roka 2020 bolo dieťa v domácej karanténe z dôvodu pozitívneho
testovania osoby žijúcej v spoločnej domácnosti. Podľa nariadení žalovaná telefonicky oboznámila riaditeľke zariadenia. Do škôlky dcéra nastúpila až 07.01.2021. V roku 2020 teda navštevovala škôlku celkovo menej ako 4 mesiace. Platby za škôlku v roku 2020 celkovo boli 5.700 Eur. Za tento rok 2020 žalovanej vrátili 475 Eur. Menej ako štvormesačná návšteva zariadenia stála žalovanú teda 5.225 Eur, pričom mesačné náklady činia 510 Eur. V mesiaci marec 2020 mala dcéra detské kiahne ktoré dostala v škôlke riadne potvrdené od pediatra. Takýto prípad žalobca uznal, keďže dopredu na výskyt kiahní v kolektíve upozorňoval už mailom dňa 15.01.2020. Za tento mesiac marec 2020 škôlka vrátila žalovanej 300 Eur. Prečo práve 300 Eur a z akého prepočtu nie žalovanej známe. Mesiace apríl a máj 2020 dcéra žalovanej škôlku nenavštevovala z dôvodu pandémie COVID-19. Za tieto mesiace žalovaná mesačnú platbu zaplatila vo výške 510 a 300 Eur, teda celkovo 810 Eur preplatok. Tento preplatok žalovanej nikdy nebol vyúčtovaní ani vrátený. Január 2021 dcéra žalovanej do škôlky nastúpila 07.01.2021 od 15.01. do 22.01. bola škôlka zavretá pre pozitívneho zamestnanca. V januári navštívila škôlku celkovo 11 krát. Vo februári 2021 dcéra žalovanej do škôlky chodila so 4 ospravedlnenými absenciami. V marci 2021 už zariadenie nenavštívila, avšak platba za tento mesiac bola zaplatená do 18.02.2021 vo výške 500 Eur. Do dnešného dňa nebolo riadne vyúčtované obdobie od decembra 2020 do februára 2021. Druhý štvrťrok školského roka 2000/2021. Aj preto bola žalovaná z daného zariadenia nútená odísť. K vyúčtovaniu žalovaná uviedla, že prvé vyúčtovanie za mesiace september až november 2019 začalo prebiehal až v januári 2020 po emailovej urgencii žalovanej (mail zo dňa 09.01.2020). Mailom z dňa 29.01.2020 sa žalovaná dožadovala opravy vyúčtovania a nahliadnutia do knihy absencií. Preplatok vo výške 85 Eur bol žalovanej poukázaný na účet dňa 31.03.2020. Za mesiace marec 2020 až jún 2020, kedy dcéra žalovanej škôlku nenavštevovala, vznikol preplatok 1.320 Eur zložený z jednotlivých platieb 510 Eur za marec 2020, platba 510 Eur za apríl 2020 a platba 300 Eur za máj 2020. Vrátený preplatok bol 300 Eur. Dlžná suma žalobcu je teda 1.020 Eur. Dňa 21.12.2020 bola po mojej mailovej urgencii zo dňa 13.12.2020 žalovanej pripísaná na účet platba vo výške 40,50 Eur za obdobie jún až august 2020. Pri absencií 20 dní. Preplatok vznikol 80 Eur. Teda dlžná suma žalobcu je 39,50 Eur. Za mesiac október 2020 bol žalovanej vrátený preplatok 40,50 Eur aj napriek potvrdenej absencii lekárom nad dva týždne a celkovej absencii 11 dní. V mesiaci decembri 2020 pri absencii 16 dní žalovanej nevrátili nič a do dnešného dňa vyúčtovanie neprebehlo. V mesiaci január 2021, 7 absencií nebolo vyúčtovanie. V mesiaci február 2021, 4 absencie nebolo vyúčtované. Mesiace december 2020 až február 2021 žalovaná konečné vyúčtovanie a preplatok nikdy nedostala. K požadovanej výške istiny žalobcu žalovaná uviedla, že ak berieme do úvahy výpovednú lehotu 3 mesiace, za každý mesiac si počíta poplatok 420 Eur čo spolu činí 1.260 Eur. Za mesiac marec žalovaná zaplatila 500 Eur, čo po odpočítaní činí výslednú sumu 760 Eur. Ak od dlžnej sumy odpočítame platby za 2 mesiace počas COVID pandémie 300 Eur plus 510 Eur, stále vzniká preplatok na strane žalovanej vo výške 50 Eur. Stále neboli vyúčtované a vyplatené preplatky za mesiace december 2020 až februára 2021. Z uvedeného vyplýva, že žalobca voči žalovanej nemá žiadny finančný nárok, zároveň opakovane a nesprávne zúčtováva preplatky. K finančnému vyúčtovaniu je potrebné opakovane vyzývať. Žalovaná konanie žalobcu považuje nielen za neseriózne, ale aj hanebné, keď nebol schopný alebo ochotný spraviť riadne vyúčtovanie. Vzhľadom na uvedené žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa zo dňa 22.07.2019, splátkový kalendár na rok 2020/2021, žiadosť žalovanej o ukončenie dochádzky do súkromných jasieľ zo dňa 26.02.2021, upomienka k neuhradenému poplatku za starostlivosť za mesiac apríl 2021 zo dňa 22.03.2021, upomienka k neuhradenému poplatku za starostlivosť za mesiac apríl 2021 zo dňa 31.03.2021, upomienka k neuhradenému poplatku za starostlivosť za mesiac apríl a máj 2021 zo dňa 18.05.2021, upomienka k neuhradenému poplatku za starostlivosť za mesiac apríl a máj 2021 zo dňa 14.06.2021, predžalobná výzva zo dňa 09.08.2021, výpis z účtu žalobcu - prehľad úhrad žalovanej, prihláška do súkromnej materskej škôlky, osobný dotazník dieťaťa, e-mail žalovanej zo dňa 25.02.2021, e-maily žalobcu zo dňa 19.03.2021, 27.05.2021 a 31.03.2021, potvrdenie o doručení e-mailu žalovanej, elektronická komunikácia žalovanej zo dňa 22.10.2019, 09.01.2020, 15.01.2020, 29.01.2020, 22.03.2020, 25.03.2020, 26.03.2020, 30.03.2020, 26.04.2020, 27.04.2020, 13.12.2020, 22.01.2021, 30.11.2020, 09.12.2020, 07.02.2021, 18.12.2020, 18.02.2021, 27.01.2021, 27.03.2021, 05.05.2021, 30.01.2022, výpis z účtu zo dňa 09.09.2019, prehľad platieb za obdobie október 2019 až február 2021, výpis z účtu zo dňa 22.02.2021, 31.03.2020, 27.04.2020, 28.05.2020, 21.12.2020, dohoda č. 20/01/54E/2958 o poskytnutí finančného príspevku, zoznam súkromných škôl/školských zariadení a cirkevných škôl/školských zariadení, ktorým hlavné mesto SR Bratislavy v kalendárnom roku 2020 poskytlo dotácie na mzdy a prevádzku, vyúčtovanie za školský rok 2019/2020 a 2020/2021, e-mail žalobcu zo dňa 05.05.2021, prevádzkový poriadok zo dňa 03.11.2020, platobný poriadok zo dňa 01.12.2018, platobný poriadok zo dňa 03.11.2020, zápisnica z hygienickej kontroly dňa 14.06.2021.
6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: žalobca ako poskytovateľ a žalovaná ako zákonný zástupca maloletej O. T. Z. uzatvorili dňa 22.07.2019 zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanej služby celodennej starostlivosti o maloletú dcéru žalovanej, za podmienok dohodnutých v zmluve, za čo sa žalovaná zaviazala uhrádzať žalobcovi dohodnutý poplatok za starostlivosť o dieťa vo výške 420 Eur mesačne a poplatok za stravu vo výške 90 Eur mesačne. Dňa 26.02.2021 bol žalobcovi doručený list žalovanej označený ako „Žiadosť o ukončenie dochádzky do súkromných jasieľ“, v ktorom žalovaná uviedla, že žiada o ukončenie dochádzky s okamžitou platnosťou, pričom dôvodom je nespokojnosť s poskytovanou službou, opakovaným nedodržaním zmluvných podmienok zo strany zriaďovateľa a mnoho iných. Žalobca upomienkou zo dňa 22.03.2021 a druhou upomienkou zo dňa 31.03.2021 žiadal žalovanú o zaplatenie poplatku za starostlivosť za mesiac apríl 2021 vo výške 420 Eur. Žalobca upomienkou zo dňa 18.05.2021 a upomienkou - posledný pokus o zmier zo dňa 14.06.2021 žiadal žalovanú o zaplatenie poplatku za starostlivosť za mesiac apríl a máj 2021 spolu vo výške 840 Eur. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej predžalobnú výzvu na zaplatenie (doporučene poštou aj e-mailom), žalovaná však na uvedené výzvy nereagovala.
7. Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovanou ako zákonným zástupcom maloletej bola dňa 22.07.2019 podľa § 51 Občianskeho zákonníka uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa, na základe ktorej poskytoval žalobca žalovanej služby celodennej starostlivosti o maloletú dcéru žalovanej, za podmienok dohodnutých v zmluve, za čo sa žalovaná zaviazala uhrádzať žalobcovi dohodnutý poplatok za starostlivosť o dieťa vo výške 420 Eur mesačne a poplatok za stravu vo výške 90 Eur mesačne. Súd posúdil vyššie uvedený právny vzťah založený stranami ako spotrebiteľský a zmluvu o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V uvedenom prípade žalobca vystupoval v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná vystupovala v pozícii spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. V predmetnom prípade bolo sporné, či žalobcovi ako poskytovateľovi vznikol nárok na zaplatenie poplatku za starostlivosť o dieťa vo výške 420 Eur mesačne za mesiace apríl a máj 2021 (spolu vo výške 840 Eur) a na zaplatenie administratívneho poplatku za dve upomienky vo výške 10 Eur, a to za upomienku zo dňa 22.03.2021 (výzva na úhradu poplatku za starostlivosť za mesiac apríl 2021) a upomienku zo dňa 18.05.2021 (výzva na úhradu poplatku za starostlivosť za mesiac apríl a máj 2021), spolu vo výške 20 Eur. Žalovaná namietala predovšetkým to, že žalobcu listom zo dňa 26.02.2021 žiadala o okamžité ukončenie dochádzky, pričom jej dcéra ukončila dochádzku dňa 28.02.2021. Keďže jej dcéra už v mesiacoch apríl a máj 2021 škôlku nenavštevovala, žalobcovi nárok na zaplatenie za mesiace apríl a máj 2021 nevznikol, nakoľko žalobca nemôže požadovať zaplatenie poplatku za starostlivosť v prípade, ak služba nebola reálne poskytnutá. Žalovaná preto časti zmluvy týkajúce sa výpovednej doby a povinnosti platenia poplatku za poskytnutie starostlivosti o dieťa, za dobu, kedy dieťa vo výpovednej dobe už zariadenie nenavštevovalo, považovala za neprijateľné zmluvné podmienky.
18. S vyššie uvedenou argumentáciou žalovanej sa súd nestotožnil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná dňa 26.02.2021 doručila žalobcovi list označený ako „Žiadosť o ukončenie dochádzky do súkromných jasieľ“, v ktorom žiadala o ukončenie dochádzky s okamžitou platnosťou, pričom dôvodom je nespokojnosť s poskytovanou službou, opakovaným nedodržaním zmluvných podmienok zo strany zriaďovateľa a mnoho iných. Žalovaná teda pôvodne žiadala o ukončenie
dochádzky s okamžitou platnosťou, neskôr vo svojich vyjadreniach tvrdila, že výpovedná doba mala byť jeden mesiac, nakoľko túto zmluvu vypovedala podľa článku V bod 3 zmluvy, podľa ktorého: „V prípade ak dieťa za závažných zdravotných dôvodov doložených odôvodnenou lekárskou správou od príslušného lekára nemôže navštevovať zariadenie poskytovateľa, zákonný zástupca je oprávnený vypovedať táto zmluvu písomne s výpovednou dobou (1) jeden mesiac, ktorá začína plynúť
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená poskytovateľovi.“
19. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú (čl. V ods. 1 zmluvy). Podľa článku V. bod 2. zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, zmluvné strany sú oprávnené vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu. Výpovedná doba je tri (3) mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola písomná výpoveď doručená druhej zmluvnej strane. Z uvedeného vyplýva, že ak nie je dohodnuté inak (napr. nesúhlas zákonného zástupcu so zmenou cenníka/Platobného poriadku podľa čl. IV bod 10 zmluvy alebo závažné zdravotné dôvody na strane dieťaťa podľa čl. V bod 3 zmluvy, kedy je výpovedná doba jeden mesiac), vo všeobecnosti bolo možné zmluvu vypovedať bez udania dôvodu s výpovednou dobou tri mesiace. Žalobca uvedený list žalovanej zo dňa 26.02.2021 posúdil ako výpoveď žalovanej zo zmluvy podľa čl. V. bod 2 zmluvy s výpovednou dobou tri mesiace. K rovnakému záveru dospel aj súd, nakoľko žalovaná v uvedenom liste vyjadrila svoju vôľu ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom, pričom však neboli splnené podmienky na aplikáciu kratšej výpovednej doby jeden mesiac. Žalovaná síce tvrdila, že zmluvu vypovedala zo zdravotných dôvodov dcéry podľa článku V bod 3 zmluvy, avšak v uvedenom liste ako dôvod požadovaného ukončenia zmluvy zdravotné dôvody neuvádza. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaná ako dôvod uviedla nespokojnosť s poskytovanou službou, opakovaným nedodržaním zmluvných podmienok zo strany zriaďovateľa a mnoho iných. Žalovaná tak nepodala výpoveď z dôvodu podľa článku V bod 3. zmluvy, t.j. z dôvodu, že dieťa zo závažných zdravotných dôvodov nemôže navštevovať zariadenie poskytovateľa, a k výpovedi nedoložila odôvodnenú lekársku správu, ktorou by preukázala, že dieťa má vážne zdravotné problémy. Keďže žalovaná nijakým spôsobom nešpecifikovala príčiny svojej nespokojnosti a rovnako neuviedla, v čom vidí údajné pochybenia žalobcu, uvedenú žiadosť žalovanej nemožno ani teoreticky kvalifikovať ako odstúpenie od zmluvy (z dôvodu porušenia zmluvy zo strany zriaďovateľa podstatným spôsobom), a je možné ju posúdiť len ako výpoveď podľa ust. článku V bod 2. zmluvy, kedy výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená žalobcovi. V čase doručenia listu žalobcovi tak samotná žalovaná žiadne zdravotné dôvody neuviedla a ani ich žiadnym spôsobom nepreukázala. Až následne, po tom, čo žalobca reagoval na list žalovanej a informoval ju, že list zo dňa 26.02.2021 akceptuje ako výpoveď s trojmesačnou výpovednou dobou, žalovaná dňa 27.03.2021 doručila potvrdenie MUDr. Mojžiša, v ktorom lekár z dôvodu oslabenej imunity dieťaťa doporučuje odloženie nástupu dieťaťa do detského kolektívu. Uvedené potvrdenie tak bolo predložené až následne, pričom nešlo o lekársku správu a predovšetkým, nepotvrdzovalo závažné zdravotné problémy dieťaťa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaná na pojednávaní dňa 15.02.2023 uviedla tri rôzne dôvody pre ukončenie zmluvy výpoveďou, a to 1) ukončenie pre nespokojnosť so službami žalobcu, 2) pre zdravotné problémy dieťaťa a 3) pre závažné zdravotné komplikácie dieťaťa spôsobené zlými hygienickými podmienkami v škôlke. Žalovaná tak ani v priebehu súdneho konania neustálila, z akého výpovedného dôvodu ukončila zmluvu. Z tohto dôvodu žalobca podľa názoru súdu postupoval správne, ak vyhodnotil list žalovanej zo dňa 26.02.2021 ako výpoveď podľa ust. článku V bod 2. zmluvy, kedy výpovedná doba je 3 mesiace a začína
plynúť prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená žalobcovi, t.j. výpoveď začala plynúť dňa 01.03.2021 a skončila dňa 31.05.2021. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala dôvodnosť výpovede podľa článku V bod 3. zmluvy, nakoľko nepredložila odôvodnenú lekársku správu preukazujúcu, že dieťa malo v čase výpovede vážne zdravotné problémy, pre ktoré nemohlo ďalej navštevovať zariadenie poskytovateľa.
20. Súd sa rovnako tak nestotožnil s námietkou žalovanej, že Prevádzkový poriadok a Platobný poriadok sú dokumenty, ktoré ju nezaväzujú, ktoré nepodpísala a neodsúhlasila, že tieto jej neboli dostupné ani neboli zverejnené, a tiež, že žalobca tieto dokumenty mnohokrát svojvoľne jednostranne zmenil, a že právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanou sa spravujú výlučne zmluvou. V o vzťahu k tejto
námietke súd uvádza, že zmluva na viacerých miestach odkazuje na Prevádzkový poriadok a na Platobný poriadok, pričom ako vyplýva z článku VI bod 7. zmluvy, žalovaná podpisom zmluvy výslovne potvrdila, že sa oboznámila s podmienkami Prevádzkového poriadku a Platobného poriadku a že ich bez výhrad akceptuje. Z uvedeného ustanovenia zmluvy rovnako vyplýva, že žalovaná bola pred podpisom zmluvy informovaná, že aktuálne verzie Prevádzkového poriadku a Platobného poriadku sú nepretržite vyvesené a zverejnené vo vstupnej chodbe materskej škôlky, čo žalovaná podpisom zmluvy potvrdila. Platobný poriadok je rovnako zverejnený aj na webstránke materskej škôlky www.happy-time.sk. Ako vyplýva z článku IV bod 10. zmluvy: poplatky za služby (plnenia), ktoré žalobca ponúka, sú uvedené v aktuálnom Cenníku zverejnenom na webovej stránke www.happy-time.sk/cennik. Platobné podmienky sú uvedené v Platobnom poriadku. Zákonný zástupca vyhlasuje, že sa s Cenníkom poskytovateľa a s Platobným poriadkom oboznámil. Poskytovateľ je oprávnený Cenník/Platobný poriadok meniť jednostranne s tým, že o tejto skutočnosti je povinný informovať zákonného zástupcu spolu s uvedením dátumu účinnosti nového Cenníka/Platobného poriadku, a to dva mesiace pred nadobudnutím účinnosti nového Cenníka/Platobného poriadku. V prípade, ak zákonný zástupca so zmenou Cenníka/Platobného poriadku nesúhlasí, je oprávnený vypovedať túto zmluvu podľa Článku V bod 3. tejto zmluvy. Ako vyplýva z uvedeného, žalobca je oprávnený jednostranne meniť podmienky Platobného poriadku, pričom zmeny je povinný oznámiť zákonným zástupcom najmenej 2 mesiace vopred, aby mali zákonní zástupcovia čas na rozmyslenie a ak by so zmenami nesúhlasili, majú právo zmluvu z tohto dôvodu vypovedať so skrátenou jednomesačnou výpovednou lehotou. Za čas trvania zmluvy so žalovanou došlo k zmene oboch poriadkov len raz, a to oznámením o zmene oboch poriadkov e-mailom zriaďovateľa zo dňa 08.12.2020, ktorého prílohou bolo aj nové znenie týchto poriadkov. Podľa tvrdenia žalobcu (ktoré žalovaná nerozporovala) žalovaná podmienky oboch poriadkov nikdy nenamietala, rovnako tak nenamietala zmenu poriadkov a nikdy nevyjadrila svoj nesúhlas s novými podmienkami, ktorý by zakladal výpovedný dôvod so zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že oba poriadky sú pre žalovanú záväzné.
21. Za nedôvodnú súd považoval aj obranu žalovanej, že žalobca si má uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej povinným uzatvorením škôlky počas pandémie COVID-19 voči štátu, ako aj vyjadrenie o čerpaní dotácií na škôlku, nakoľko podľa názoru súdu s prejednávanou vecou nesúvisia. Žalovaná tvrdila, že v prípade dočasného uzatvorenia
zariadenia sa poplatky za starostlivosť o dieťa vracajú. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v článku II bod 9 zmluvy je uvedené, že: Poskytovateľ je oprávnený dočasne uzatvoriť zariadenie a dočasne neposkytovať starostlivosť o zverené dieťa v prípadoch uvedených v Prevádzkovom poriadku v bode III. odsek Organizácia pri poklese počtu detí. V prípade dočasného uzatvorenia zariadenia z vyššie uvedených dôvodov sa poplatky za starostlivosť o dieťa vracajú v súlade s podmienkami uvedenými v Platobnom poriadku. Platobný poriadok (platný v čase uzavretia zmluvy so žalovanou) v článku 4. uvádza, že: Nárok na vrátenie poplatku školného nevzniká pokiaľ nastanú situácie uvedené v Prevádzkovom poriadku bodu III. odsek “Organizácia pri poklese počtu detí“, a Prevádzkový poriadok (platný v čase uzavretia zmluvy so žalovanou) v časti Organizácia pri poklese detí určuje ako situáciu, kedy sa prevádzka materskej škôlky prerušuje alebo obmedzuje, aj prípad pandémie chrípky alebo inej infekčnej choroby, z čoho je zrejmé, že uvedené sa vzťahuje aj na pandémiu COVID-19. Je teda zrejmé, že zákonní zástupcovia nemajú nárok na vrátenie poplatku za starostlivosť za obdobie, v ktorom došlo k nútenému uzavretiu materskej škôlky z dôvodu pandémie COVID-19. Napriek uvedenému však žalobca ako zriaďovateľ škôlky pristúpil k výraznému zníženiu poplatku za starostlivosť počas obdobia, kedy bola škôlka povinne uzavretá (v mesiacoch apríl 2020 a máj 2020 bol poplatok za celodennú starostlivosť znížený rozhodnutím zriaďovateľa na sumu 300 Eur mesačne), hoc žalobca na to nebol podľa zmluvy povinný.
22. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že poplatok za starostlivosť počas výpovednej doby nezaplatila, keďže mala voči žalobcovi preplatok, súd zdôrazňuje, že žalovaná ani v minulosti (pri zasielaní vyúčtovania) a ani v priebehu súdneho konania nešpecifikovala výšku preplatku a neuviedla, z akého titulu má preplatok, či sa preplatok týka poplatku za stravu alebo za starostlivosť o dieťa, za aké obdobie vznikol žalovanej nárok na vrátenie poplatku (za aké konkrétne dni absencie dieťaťa vznikol nárok na vrátenie peňazí za riadne odhlásenú stravu alebo neprítomnosť dieťaťa). Uvedené vyplýva aj zo samotnej e-mailovej komunikácie žalovanej so žalobcom, ktorú ako dôkaz predložila samotná
žalovaná, kedy žalovaná reagovala na zaslané vyúčtovanie žalobcu zo dňa 05.05.2021 jednou vetou s tým, že vyúčtovanie je nesprávne, bez toho aby uviedla, v čom považuje vyúčtovanie žalobcu za chybné alebo nesprávne a svoje tvrdenia nijako nepodložila dôkazmi (odhlásenie dieťaťa zo stravy, a pod.). Rovnako tak v priebehu súdneho konania žalovaná popierala nárok žalobcu a spochybňovala vyúčtovanie žalobcu, pričom však žalovaná nebola schopná, v rámci procesnej obrany špecifikovať svoj údajný preplatok. Pre úplnosť súd uvádza, že podľa článku IV. bod 9. zmluvy, sa za dobu neprítomnosti neúčtuje poplatok za stravu, a to za predpokladu, že zákonný zástupca splnil odhlasovaciu povinnosť v zmysle tejto zmluvy. V prípade absencie dieťaťa nad polovicu mesiaca (nad dva týždne) zo zdravotného dôvodu riadne potvrdeného ošetrujúcim pediatrom sa vráti poplatok individuálnym prepočtom za každý chýbajúci deň nad dobu dva týždne. To znamená, že žalovaná má nárok na vrátenie poplatku za starostlivosť za ten mesiac, v ktorom dieťa chýbalo súvisle viac ako polovicu mesiaca, a to za každý jeden deň nad polovicu mesiaca (t.j. nie za každý jeden deň absencie, ale iba za každý deň nad polovicu mesiaca/dva týždne). Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalovaná relevantným spôsobom nespochybnila žalobcom predložené vyúčtovania.
23. Ako už bolo uvedené vyššie, súd predmetný vzťah strán sporu posúdil ako spotrebiteľský. S ohľadom na uvedené, ako aj s poukazom na námietku žalovanej, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, súd skúmal, či žalovanou namietané zmluvné podmienky možno považovať za neprijateľné. Žalovaná za neprijateľnú považovala podmienku trojmesačnej výpovednej doby obsiahnutú v čl. V bod 2 zmluvy, keďže zdanlivo umožňuje dodávateľovi ako silnejšiemu subjektu požadovať od spotrebiteľa, slabšieho subjektu, plnenie za neexitujúcu službu po dobu troch mesiacov od vypovedania zmluvy. Žalovaná teda za neprijateľné považovala zmluvné podmienky týkajúce sa výpovednej doby a povinnosti platenia poplatku za poskytnutie starostlivosti o dieťa, za dobu, kedy dieťa vo výpovednej dobe už zariadenie nenavštevovalo. Súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú je možné ukončiť výpoveďou. Výpoveď zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom účastníka zmluvy, ktorým ukončuje záväzkový právny vzťah do budúcnosti (ex nunc). Danie výpovede je výkonom tzv. subjektívneho fakultatívneho práva (Luby, Š.: Slovenské všeobecné súkromné právo. Bratislava: Právnická jednota 1941, s. 202 a 203), ktoré prislúcha obom účastníkom dlhodobých záväzkových vzťahov. Výpovedná doba teda slúži na „ochranu“ oboch účastníkov zmluvy v tom zmysle, aby dlhodobé záväzkové vzťahy neboli ukončované okamžite, ale aby zmluvné strany mali počas výpovednej doby čas pripraviť sa na ukončenie zmluvného vzťahu zabezpečením si nového zmluvného partnera. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s názorom žalobcu, že podstata výpovednej doby spočíva v tom, že obe zmluvné strany majú počas výpovednej doby čas a priestor zabezpečiť si náhradu a súčasne majú istotu príjmu/poskytovanej služby, t.j. žalovaná mala počas výpovednej doby čas nájsť si inú vhodnú škôlku a žalobca počas plynutia výpovednej doby mal možnosť zabezpečiť na uvoľnené miesto iného záujemcu o jeho služby. Zároveň súd konštatuje, že vo všeobecnosti plynutie výpovednej doby nemá vplyv na povinnosť účastníka zmluvy uhrádzať za dohodnuté plnenie/službu odplatu, na ktoré má poskytovateľ plnenia/služby nárok až do uplynutia výpovednej doby. Skutočnosť, že sa žalovaná dobrovoľne rozhodla ukončiť dochádzku dieťaťa do zariadenia žalobcu a nevyužila služby starostlivosti o dieťa počas výpovednej doby, je jej slobodné rozhodnutie, keďže žalovanej nikto nebránil, aby využívala služby žalobcu počas výpovednej doby, t.j. žalobca nikdy neodmietol poskytovanie služieb počas výpovednej doby a bol pripravený žalovanej uvedenú službu poskytnúť. Ak sa však žalovaná slobodne rozhodla služby žalobcu počas výpovednej doby nevyužívať, to neznamená, že žalobca týmto stráca nárok na zaplatenie poplatku za starostlivosť. Obdobne napríklad v prípade nájmu, ak sa nájomca počas výpovednej doby rozhodne, že predmet nájmu nebude užívať, uvedené nemá vplyv na povinnosť nájomcu uhrádzať prenajímateľovi nájomné aj počas výpovednej doby. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval vyššie namietané zmluvné podmienky za neprijateľné, nakoľko predmetné zmluvné podmienky sa nevymykajú bežnej praxi v obdobných veciach, rovnako tak výpovedná doba (v uvedenom prípade 3 mesiace, ktorú možno považovať za obvyklú) nie je neprimerane dlhá. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že uvedené zmluvné podmienky nemožno považovať za také ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto sa v uvedenom prípade nejedná o neprijateľné zmluvné podmienky.
24. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaná považovala aj to, že žalobca môže požadovať lekársku správu ako podmienku na uznanie absencie z dochádzky do škôlky. Súd však dospel k záveru, že ani túto zmluvnú podmienku nie je možné považovať za neprijateľnú a to s poukazom na to, že predmetom zmluvy je odplatné poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa. Vzhľadom na špecifický charakter daného zmluvného vzťahu (kedy je žalobcovi ako poskytovateľovi služby zverené do celodennej starostlivosti maloleté dieťa) mal súd za to, že je v záujme nielen poskytovateľa tejto služby, ale aj zákonného zástupcu a jeho maloletého dieťaťa, aby poskytovateľ mal vedomosť o zdravotnom stave maloletého tak, aby táto starostlivosť mohla byť zo strany poskytovateľa riadne poskytnutá. Obdobne v prípade absencie dieťaťa súd nepovažuje za neprijateľné, ak poskytovateľ požaduje informáciu, či išlo o absenciu zo zdravotných dôvodov Z uvedeného dôvodu podľa názoru súdu tak nemožno uvedenú podmienku považovať za neprijateľnú, nakoľko sa nejedná o také ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaná žalobcovi neuhradila poplatok za starostlivosť za mesiac apríl 2021 (od 01.04.2021 do 30.04.2021), ktorý bol splatný dňa 10.03.2021 vo výške 420 Eur a poplatok za starostlivosť za mesiac máj 2021 (od 01.05.2021 do 31.05.2021), ktorý bol splatný dňa 10.04.2021 vo výške 420 Eur.
26. Podľa Článku IV. bod 8. Zmluvy, v prípade neuhradenia platieb za starostlivosť (poplatok za starostlivosť) a/alebo stravu dieťaťa (poplatok za stravu) v stanovenej lehote podľa bodu 2. a/alebo 3. a/ alebo 4. a/alebo 5. tohto článku, bude zákonnému zástupcovi zaslaná písomná upomienka s uvedením výšky dlhu a lehoty splatnosti dlžnej sumy. Za každú upomienku bude uplatnený administratívny poplatok vo výške 10 Eur, ktorý je splatný doručením písomnej upomienky zákonnému zástupcovi. Z tohto dôvodu si žalobca v súlade s ustanovením Článku IV. bod 8. Zmluvy uplatnil nárok na zaplatenie administratívneho poplatku za dve upomienky vo výške 10 Eur, a to za upomienku zo dňa 22.03.2021 (výzva na úhradu poplatku za starostlivosť za mesiac apríl 2021) a upomienku zo dňa 18.05.2021 (výzva na úhradu poplatku za starostlivosť za mesiac apríl a máj 2021), t.j. celkovo sumu 20 Eur. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaná uplatnený administratívny poplatok žiadnym spôsobom nerozporovala, pričom súd konštatuje, že v spotrebiteľských zmluvách v zásade nie je vylúčená možnosť dohodnúť si aj takýto poplatok, ktorý však nesmie spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. nesmie ísť o neprijateľnú podmienku. Uvedený poplatok bol medzi stranami dohodnutý písomne a v dojednaní bol jednoznačne určený spôsob určenia jeho výšky, ktorú súd považoval za primeranú. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie administratívneho poplatku za dve upomienky vo výške 10 Eur, t.j. celkovo sumu 20 Eur.
27. Pri omeškaní s platením školného má poskytovateľ nárok na úroky z omeškania v zákonom určenej výške. Nakoľko žalovaná neuhradila žalobcovi poplatok za starostlivosť za obdobie od 01.04.2021 do 31.05.2021 riadne a včas, žalobcovi vznikol popri nároku na zaplatenie dlhovanej sumy aj nárok na zákonný úrok z omeškania. O úrokoch z omeškania
teda súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Úrok z omeškania si žalobkyňa uplatnila v súlade so zákonom vo výške 5,00 % ročne, t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Omeškanie žalovanej nastalo nasledujúci deň po splatnosti poplatku za starostlivosť, t.j. v prípade poplatku za starostlivosť za apríl 2021 dňa 11.03.2021 a v prípade poplatku za starostlivosť za máj 2021 dňa 11.04.2021.
28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. B2-51C/75/2021 20
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.