Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-29-2012.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/29/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci maloletého V. Y., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom N. J. Č.. X, H., dieťaťa rodičov: matky M. Y., J.. XX.X.XXXX, bytom L. XX, H., otca D. Y., J.. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, H., na návrh matky, v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému takto
rozhodol:
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:
Maloletého V. J.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.2.2012 domáhala, aby jej súd zveril maloletého V. Y., J.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať maloletému na výživu sumou primeraným veku dieťaťa a majetkovým pomerom otca, vopred k rukám matky. Styk maloletého s otcom, matka nežiadala upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom dieťaťa právne aj naďalej trvá, avšak už od augusta 2011 nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko otec sa odsťahoval k svojim rodičom. Matka ďalej uviedla, že v predmetnom byte ostala bývať spolu s mal.. V. a plnoletou dcérou H., pričom nemá v súčasnosti žiaden zdroj príjmu, sama zabezpečuje starostlivosť o obe deti. Poukázala na to, že v minulosti pracovala na L. W. N., avšak zo zdravotných dôvodov o prácu prišla. Keďže s otcom maloletého nie sú rozvedení, nemá nárok na žiadnu štátnu sociálnu dávku. Ako svoje výdavky uviedla platby súvisiace s nájmom v sume 260 eur mesačne, splátky za chladničku v sume 14 eur mesačne, ako aj iné výdavky súvisiace s chodom domácnosti a starostlivosťou o deti.
Otec sa k návrhu na úpravu práv a povinností písomne vyjadril, v tom zmysle, si je plne vedomí svojej vyživovacej povinnosti voči mal. V., ktorú si aj keď nežije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého aj naďalej riadne plní a to vo výške 100 eur mesačne. Otec uviedol, že je ochotný aj naďalej prispievať na výživu maloletého touto sumou a to až do ukončenia jeho štúdia.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 25.5.2012, na ktorý sa neustanovil kolízny opatrovník, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a ktorý svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, preto súd postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Matka na pojednávaní dňa 25.5.2012 uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu, a v jeho zmysle navrhuje, aby bol mal. zverený do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca bola určená povinnosť prispievať maloletému na výživu sumou 100 eur mesačne, tak ako to navrhol otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Zotrvala na svojich pôvodných vyjadreniach, pričom uviedla, že mal. je študentom 2. ročníka na strednej škole, je zdravý , nie sú s ním spojené zvýšené výdaje, ktoré by neboli primeraná jeho veku, avšak maloletému mesačne uhrádza cestovné v sume 9,10 eur a stravné v sume 25 eur. V spoločnej domácnosti s matkou a maloletým žije aj dospelá dcéra H., ktorá je v súčasnosti nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko ma prerušené štúdium avšak aj naďalej má záujem v štúdiu pokračovať.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom matky súhlasí v celom rozsahu, a navrhuje schválenie rodičovskej dohody. Otec vo vzťahu k svojim výdavkom uviedol, v súčasnosti býva u svojich rodičov, ktorým prispieva čiastkou od 100 do 150 eur mesačne, avšak má u nich zabezpečené bývanie, stravu a taktiež prispieva na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Okrem mal. nemá iné vyživovacie povinnosti. Otec uviedol, že je zamestnaný v Š. P. H., s čistým priemerným mesačným príjmom v sume 620 eur.
Z odpisu mzdových listín otca vyplýva, že tento je zamestnaný v Š. P. H., s čistým priemerným mesačným príjmom za obdobie od 2/2011-1/2012 cca 627,98 eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 20.2.2012 vyplýva, že matka nepoberá dávky v nezamestnanosti. Z potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny zo dňa 20.2.2012 súd zistil, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.7.2007.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 14.3.2012 vyplýva, že matka žije spolu s mal. V. a dospelou H. Y., J.. X.X.XXXX pochádzajúcou z matkinho predchádzajúceho vzťahu v 3 - izbovom byte, je trvalo bez pracovného pomeru, bez príjmu.
Mal. V. e študentom 2. ročníka, je zdravý, náklady na jeho výchovu a výživu sú bežné a primerané jeho veku. S oboma rodičmi má maloletý vytvorený dobrý citový vzťah. Kolízny opatrovník s poukazom na to, že otec s návrhom matky súhlasí, navrhol, aby súd návrhu matky v celom rozsahu vyhovel, nakoľko tento je v záujme maloletého.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 77 ods. 1 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vzhľadom na zhodný prejav vôle účastníkov, súd schválil dohodu rodičov o zverení mal. V. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa v súčasnej dobe osobne o mal. stará a nie je dôvod na pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o dieťa náležite postará a zabezpečí mal. zdravý vývoj.
Súd pri schvaľovaní dohody vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil predovšetkým primerané potreby mal., ktorá v súčasnosti navštevuje strednú školu, ako aj zo zárobkových možností otca, ktorý je zamestnaný, t.j. má pravidelný príjem, nemá inú vyživovaciu povinnosť okrem mal. V., a ktorému mal. nebol zverený do osobnej starostlivosti. S poukazom na uvedené súd schválil dohodu o výške vyživovacej povinnosti otca k mal. v súlade s ust. § 62 ods. 3 cit. zákona, nakoľko mal za to, že takto určená výška výživného je v súlade s ust. § 62 ods. 2 cit. zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie matka ani otec, nakoľko títo sa tohto práva účinne vzdali.
Odvolanie môže podať kolízny opatrovní a to na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).