Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-74-2024.pdf
PDF · 69.87 KB
Case nature
Subarea
3Cob/74/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: K - ENERGY, s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 44543140, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47251336, o zaplatenie 15.000.000 eur s príslušenstvom, o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 87Cb/28/2023-27 zo dňa 25. marca 2024, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
odôvodnenie:
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie uznesením č. k. 87Cb/28/2023-27 zo dňa 25. marca 2024 (ďalej aj uznesenie) rozhodol tak, že žalobcovi nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov.
2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že by jeho majetkové pomery odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Uviedol, že je na strane, ktorá oslobodenie od platenia súdnych poplatkov žiada, aby preukázala a predložila všetky doklady, dôležité pre takéto rozhodnutie. Dôkazné bremeno nesie strana, ktorá žiada o oslobodenie a je preto povinná preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodovanie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Je preto potrebné v záujme žiadateľa, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery preukázal. Poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 179/2010 zo dňa 8. apríla 2010 a sp. zn. 8Sžf/60/2013 zo dňa 20. augusta 2014. Žalobcom vyplnené tlačivo vyhodnotil ako nedostatočné a vyplnené účelovo, pričom tvrdené skutočnosti neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Žalobca uviedol, že nemá zriadený účet v banke, čo je vzhľadom k jeho statusu právnickej osoby vykonávajúcej svoju činnosť v oblasti obchodu nepravdepodobné, najmä s odkazom na zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti. Súd ďalej zohľadnil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania, tzn. že vykonáva činnosť na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. K podnikateľskej činnosti nepochybne patrí aj znášanie podnikateľského rizika spočívajúce v neúspechu v podnikaní, prenesené do platobnej neschopnosti. Spoločnosť musí s týmito rizikami počítať a mala by si vytvárať finančné zdroje potrebné na preklenutie negatívnych dôsledkov vyplývajúcich z podnikateľského rizika. Pokiaľ by nepriaznivá hospodárska situácia bez ďalšieho bola predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov, znamenalo by to prenášanie časti rizika spojeného s podnikaním na štát, čo nie je prípustné (s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaniach sp.zn. 6 Sžf 23/2011 a sp.zn. 8 Sžf 48/2011). Žalobca ako obchodná spoločnosť v súvislosti s podnikaním musí rátať nielen s úspechom a ziskom, ale aj s možnosťou strát, pričom samotná okolnosť, že podnikateľ nie je úspešný pri svojej podnikateľskej činnosti, nie je dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Uplatňovanie pohľadávok podnikateľa, pokiaľ súvisia s jeho podnikaním, je súčasťou podnikateľskej
činnosti a podnikateľ si prostriedky potrebné na krytie výdavkov, ktoré s tým vzniknú, musí vytvoriť alebo zadovážiť. Žalobca pri primeranej obozretnosti pri podnikaní mal možnosť zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov aj na splnenie si svojich procesných povinností v prípadných súdnych sporoch. Žalobcu nemožno podrobiť rovnakému merítku ako sociálne slabú fyzickú osobu. Pomery žalobcu by odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdneho poplatku iba vtedy, ak by sa dostal do ťaživej finančnej situácie v dôsledku vyššej moci vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v jeho podnikaní, čo však žalobca nepreukázal. Súd v rámci poučenia uviedol, že proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice (§ 357 písm. b) CSP).
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie, ktoré považuje za nesprávne a nezákonné, zrušil, resp. zmenil tak, že mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
4. Skôr ako odvolací súd pristúpi k meritórnemu posudzovaniu jeho dôvodnosti, je povinný preskúmať, či podané odvolanie spĺňa všetky procesné podmienky jeho prípustnosti, pričom jednou z nich je prípustný predmet odvolania.
5. Odvolanie proti uzneseniu sa pripúšťa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne uvedené v § 357 CSP. Ak o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku rozhodne sudca, proti takému rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
6. V uvedenom kontexte je tak nesprávne poučenie súdu prvej inštancie v predmetnom uznesení, keď strany sporu mylne poučil o tom, že je prípustný opravný prostriedok. Skutočnosť nesprávneho poučenia strán sporu o prípustnosti opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu však nezakladá ich procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení citoval v poučení o odvolaní ustanovenie § 357 písm. b) CSP. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na uznesenie, ktorým bolo podanie vo veci samej odmietnuté. V prejednávanej veci však súd návrh žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov neodmietol (postupom podľa § 129 ods. 3 CSP), ale riadne o ňom rozhodol a to zamietnutím návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku.
7. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd ho nemohol meritórne prejednať a v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietol.
8. V rámci ďalšieho konania a rozhodnutia, rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania.
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).