Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_5T-20-2012.pdf
PDF · 92.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/20/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich Kataríny Krákorníkovej a Heleny Schnirerovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. mája 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaná:
C. B., nar. XX.XX.XXXX v L., U., trvale bytom trvale bytom T. č. XXX, prechodne bytom U., G. č. X,
j e v i n n á, ž e
v doposiaľ presne nezistenom čase od 10.00 hod. do 10.45 hod. dňa XX.X.XXXX v spálni rodinného domu, nachádzajúcom sa v obci T. s popisným číslom XXX, okres K., v stave zmiešanej úzkostne - depresívnej poruchy a s cieľom ukončiť ďalšie zotrvávanie v permanentne pretrvávajúcej frustrujúcej situácii, vyznačujúcej sa jej psychickým a fyzickým utrpením, ktoré jej spôsoboval takmer už od uzatvorenia manželstva v roku 1977 neustálym stupňovaním verbálnych a fyzických útokov jej manžel N. B., tohto v úmysle usmrtiť, zobrala z medziposchodia svojho rodinného domu tam sa nachádzajúcu vôdzku na psa o dĺžke 1230 mm a priemere 8 mm, s ktorou podišla zozadu smerom od hlavy k svojmu manželovi, ktorý v tom čase ležal v polohe ležmo chrbtom na zemi a tuto vôdzku, potom čo ju obtočila okolo jeho krku a prekrížila v oblasti štítnej chrupavky, pevne zatiahla po obvode krku a takto ju smerom od seba rukami oboch rúk silno ťahala až do okamihu, kým a nepresvedčila, že manžel nedýcha, čím takto došlo k zamedzeniu prívodu kyslíka do pľúc, ako aj do celého organizmu, čo viedlo k uduseniu a tým aj bezprostredne k smrti N. B.,
t e d a
iného úmyselne usmrtila a tohto činu sa dopustila
- závažnejším spôsobom konania - využitím odkázanosti
- na chránenej osobe - blízkej osobe, odkázanej osobe a chorej osoby,
č í m s p á c h a l a
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona), písm. c/ Trestného zákona (s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, d/ f/ Trestného zákona).
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, h/, j/, l/, m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia veci vodítka na psa o dĺžke 120 cm a hrúbke 0,8 cm , zakončeného kovovou karabínou.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, v spojení § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu vo výške 30,01 eur poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Bratislava, Mamateyová č. 17, IČO XXXXXXXX, zastúpenému splnomocnencom poškodeného Mgr. Tomášom Olexom, nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom S..
odôvodnenie:
Dňa 10.2.2012 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na obvinenú C. B. pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona), písm. c/ Trestného zákona (s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, d/ f/ Trestného zákona), na tom skutkovom základe, že v doposiaľ presne nezistenom čase od 10.00 hod. do 10.45 hod. dňa XX.X.XXXX v spálni rodinného domu, nachádzajúcom sa v obci T. s popisným číslom XXX, okres K., v stave zmiešanej úzkostne - depresívnej poruchy a s cieľom ukončiť ďalšie zotrvávanie v permanentne pretrvávajúcej frustrujúcej situácii, vyznačujúcej sa jej psychickým a fyzickým utrpením, ktoré jej spôsoboval takmer už od uzatvorenia manželstva v roku 1977 neustálym stupňovaním verbálnych a fyzických útokov jej manžel N. B., tohto v úmysle usmrtiť, zobrala z medziposchodia svojho rodinného domu tam sa nachádzajúcu vôdzku na psa o dĺžke 1230 mm a priemere 8 mm, s ktorou podišla zozadu smerom od hlavy k svojmu manželovi, ktorý v tom čase ležal v polohe ležmo chrbtom na zemi a tuto vôdzku, potom čo ju obtočila okolo jeho krku a prekrížila v oblasti štítnej chrupavky, pevne zatiahla po obvode krku a takto ju smerom od seba rukami oboch rúk silno ťahala až do okamihu, kým a nepresvedčila, že manžel nedýcha, čím takto došlo k zamedzeniu prívodu kyslíka do pľúc, ako aj do celého organizmu, čo viedlo k uduseniu a tým aj bezprostredne k smrti N. B..
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej C. B., výsluchom znalkyne Z.. P. Z. E., čítaním zápisníc o výpovedi svedkov a to P.. B. K., S. R., K. R., B. B., R. X., Z. D., Z. X., Z. Q., Z. D. a B. S., čítaním znaleckých posudkov znalcov S.. A. E. a Z.. C. C. a čítaním listinných dôkazov a to prepisu zvukového záznamu z tiesňového volania linky č. 158, odpisu z registra trestov obžalovanej, správ a charakteristík obžalovanej, spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T 242/99, vyčíslenia škody a správy Z.. D. a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchala ho obžalovaná C. B..
Obžalovaná C. B. po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku kladenému jej za vinu, preto súd nevykonával dokazovanie k vine obžalovanej, ale iba k výroku o treste a náhrade škody.
Znalkyňa Z.. P. Z. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že znalecký posudok vypracovala spolu s Z.. E. U., kde na záveroch znaleckého posudku v plnom rozsahu trvajú. U obžalovanej v čase spáchania trestného činu išlo o zmiešanú úzkostne depresívnu poruchu, pričom ide o afektívnu poruchu, ktorá sa prejavuje jednak príznakmi depresie, ako aj príznakmi úzkostnej poruchy. Známky psychózy u
obžalovanej v čase skutku zistené neboli. Čo sa týka zistenej zmiešanej depresívnej poruchy, ide o poruchu prechodnú, ktorú je možné farmakologicky, psychoterapeuticky liečiť, dokonca môže aj sama odoznieť v prípade, ak pominú vonkajšie faktory, ktoré ju spustili, teda ktoré viedli k jej vzniku. U obžalovanej v čase skutku nezistili žiadnu, ani krátkodobú duševnú poruchu, alebo chorobu, ktorá by vznikla ako následok užívania nejakých psychofarmák, resp. kombináciou alebo vynechaním ich užitia. Taktiež u obžalovanej v čase skutku nezistili žiadnu krátkodobú psychotickú poruchu v zmysle patického afektu. Vzhľadom na to môžu konštatovať, že obžalovaná v čase skutku bola schopná rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bola schopná svoje konanie ovládať. Keďže u obžalovanej nebola zistená duševná porucha v zmysle psychózy, ani žiadna závislosť, ochranné psychiatrické, ani protialkoholické, či protitoxikomanické liečenie nie je potrebné, jej pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického pre spoločnosť nie je nebezpečný.
Zo zápisnice o výsluchu svedka poškodeného P.. B. K. - brata poškodeného nebohého B., zo zápisníc o výsluchu svedkov B. B., K. R. - dcér obžalovanej, S. R. - zaťa obžalovanej, Z. D., Z. D. - sestier obžalovanej a Z. X., Z. Q. - susied obžalovanej vyplýva, že títo svedkovia sa zhodne vyjadrovali k spolužitiu obžalovanej C. B. a poškodeného nebohého B., pričom títo svedkovia zhodne uviedli, resp. z obsahu ich výpovedí vyplýva, že poškodený nebohý B. od počiatku manželstva požíval alkoholické nápoje, pod ktorých vplyvom bol agresívny, správal sa hrubo, obžalovanej vulgárne nadával, ako aj ju fyzicky napádal, ako aj ich deti, vyháňal ju z domu a v dôsledku tohto jeho konania na obžalovanej často videli modriny, pričom z uvedených dôvodov opakovane do ich domu bola privolaná hliadka polície. Uvedení svedkovia zároveň uviedli, že obžalovaná sama pochádzala z manželstva, v ktorom jej otec pod vplyvom alkoholických nápojov napádal jej matku. Uvedení svedkovia zároveň potvrdili aj skutočnosť, že poškodený nebohý B. sa takto správal k obžalovanej aj po tom, čo utrpel mozgovú príhodu, v dôsledku čoho mu ochrnula polovica tela a ostal pripútaný na invalidný vozík a aj napriek tomu, že obžalovaná mu zabezpečovala takmer kompletnú starostlivosť o jeho osobu, pričom pri jej poskytovaní jej túto starostlivosť sťažoval tým, že bol nielen pasívny a nespolupracoval, ale obžalovanú napádal druhou rukou, hádzal po nej predmety, ťahal ju za vlasy a pod. Uvedení svedkovia potvrdili aj skutočnosť, že opakovane počuli poškodeného nebohého B. ako vyzýval obžalovanú, aby ho zabila, rovnako ako aj skutočnosť, že obžalovaná sa im priznala, že poškodený nebohý B. ju mal znásilniť.
Zo zápisníc o výsluchu svedkýň R. X. - zdravotnej sestry agentúry B., ktorá vykonávala opatrovateľskú službu poškodeného nebohého B. a B. S. prevádzkovateľky agentúry B., ktorá vykonávala opatrovateľskú službu poškodeného nebohého B. vyplýva, že po tom, čo poškodený nebohý B. utrpel mozgovú príhodu v dôsledku, ktorej ochrnul na polovicu tela, mu bola agentúrou B. poskytovaná opatrovateľská služba, pričom tieto svedkyne uviedli, že majú vedomosť o tom, že poškodený nebohý B. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol málo aktívny, odmietal spolupracovať, bol nedisciplinovaný a náladový, pričom svoju manželku - obžalovanú pritom, keď mu chcela pomôcť fyzicky napádal, zaháňal sa po nej zdravou rukou, príp. ju chcel kopnúť.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie S.. A. E. vyplýva, že u obžalovanej zistil úzkostno- depresívnu poruchu, avšak táto je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, nezistil u nej snahu javiť sa v lepšom svetle, pričom obžalovaná skutok spáchala v dôsledku disharmonického, de facto militantného a dysfunkčného vzťahu (manželstva) s poškodeným nebohým B., v dôsledku jeho sociálne deviantného, hrubého, vulgárneho a agresívneho správania sa a konania nebohého, jeho psychického i fyzického týrania manželky, ktorá svoje bremeno o.i. i z náboženských dôvodov bola ochotná znášať, pričom u obžalovanej znalec konštatoval syndróm týranej ženy.
Zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie Z.. C. C. vyplýva, že tento konštatoval u obžalovanej rovnaké skutočnosti ako znalec S.. E., avšak navyše zistil u obžalovanej aj prítomnosť symptomatiky posttraumatickej stresovej poruchy.
Z prepisu zvukového záznamu z tiesňového volania linky č. 158 vyplýva, že obžalovaná sama oznámila spáchanie skutku na linke č. 158.
Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná.
Zo správ a charakteristík obžalovanej vyplýva, že obžalovaná žije v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi usporiadaným rodinným životom, jej správanie na verejnosti je vzorné a nebola riešená komisiou
verejného poriadku v obci, zapája sa do verejno-prospešných prác a je aktívna. Je veselej, kamarátskej povahy a v kolektíve je veľmi obľúbená. Alkoholické nápoje a iné návykové látky nepožíva vôbec. Je starobnou dôchodkyňou.
Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn.: 2T/242/99 vyplýva, že poškodený nebohý N. B. bol rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 3T/242/99 zo dňa 18.1.2000 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2To/42/00 zo dňa 23.3.2000 uznaný vinným z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní sedem mesiacov, tento mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov a bolo mu uložené protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Z vyčíslenia škody vyplýva, že Všeobecná zdravotná poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody za ujmu na zdraví poistenca N. B. vo výške 30,01 Eur.
Zo správy psychiatričky Z.. O. D. vyplýva, že obžalovaná je v psychiatrickej evidencii od XX.X.XXXX, kedy jej bola diagnostikovaná Anxiózne depresívna porucha, hraničná potencovaná exogénne a somaticky F.41.2 - F 31.1.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností, jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Po právnej stránke bol skutok uvedený v rozsudku, ktorého sa obžalovaná C. B. dopustila kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona), písm. c/ Trestného zákona (s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/, d/ f/ Trestného zákona).
Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovanej C. B. a to tým, že iného úmyselne usmrtila a tohto činu sa dopustila závažnejším spôsobom konania - využitím odkázanosti a na chránenej osobe - blízkej osobe, odkázanej osobe a chorej osobe.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu vraždy, obžalovaná C. B. konala o forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane života.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd uloží trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu.
Za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie.
Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovanej C. B., súd aplikoval ustanovenia § 36 písm. d/, h/, j/, l/, m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, nakoľko mal v prípade obžalovanej za preukázaných päť poľahčujúcich okolnosti.
Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou dvadsať až dvadsaťpäť rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej a prevahu poľahčujúcich okolností, a preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona na dvadsať rokov až dvadsaťtri rokov a 4 mesiace, pričom súd vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľky, najmä na skutočnosť, že poškodený nebohý B. sa k obžalovanej správal hrubo, vulgárne jej nadával, opakovane ju fyzicky napádal, vyháňal ju z domu, čím jej spôsoboval fyzické aj psychické utrpenie, v dôsledku čoho sa u nej vyvinul syndróm týranej osoby, tak ako ho konštatovali znalci z odboru psychológie v nimi podaných znaleckých posudkoch, pričom takéhoto konania sa voči nej dopúšťal aj potom, ako mu po mozgovej príhode ochrnula polovica tela a aj napriek tomu, že práve obžalovaná mu zabezpečovala takmer úplnú starostlivosť, mal za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľku neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 39 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, nakoľko mal za to, že takýto trest obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a tento trest na zabezpečenie ochrany spoločnosti považoval za postačujúci. Keďže obžalovaná C. B. bola odsúdená za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd jej zároveň obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.
Napriek tomu, že obžalovaná C. B. síce spáchala obzvlášť závažný zločin, za ktorý bola uznaná vinnou, súd mal za to, že so zreteľom na mieru jej narušenia bude jej náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, preto ju v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd uložil obžalovanej C. B. trest prepadnutia veci vodítka na psa o dĺžke 120 cm a hrúbke 0,8 cm, zakončeného kovovou karabínou, nakoľko obžalovaná túto vec použila na spáchanie trestného činu.
Vzhľadom na to, že poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO: 35937874, zastúpená splnomocnencom poškodeného Mgr. Tomášom Olexom si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanej C. uložil povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 30,01 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.