Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18Cb-22-2009.pdf
PDF · 105.45 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/22/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: N. C. A., A..P..U.., A. A. Ú. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, J.. E. C., A..P..U.., advokátska kancelária, so sídlom Ú. X, 851 01 Bratislava, T.: XX XXX XXX, proti žalovanému: P. K., G.. XX.X.XXXX, K. XXX XX P. G. Z. XXX, v konaní o zaplatenie 1.021,35 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 846,23 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 663,36 € od 13.7.2007 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 30 Eur splatných vždy do 20-tého dňa toho - ktorého mesiaca, pod následkami straty výhody splátok začínajúc právoplatnosťou rozsudku.
Z a m i e t a nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 663,36 € od 13.7.2007 do zaplatenia.
O trovách konania b u d e rozhodnuté v novom konaní o vylúčených nárokoch žalobcu rozsudkom Okresného súdu č.k. 18 Cb 22/2009-45 zo dňa 16.11.2010.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Dňa 29.12.2008 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba zo dňa 28.11.2008, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 26 772,40 Sk (888,68 Eura) spolu s 0,1% úrokom z omeškania denne zo sumy 19 984,40 Sk (663,36 €) od 13.07.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 3 996,88 Sk (132,67 Eura) a nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol uplatňované majetkové právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.4.2006 na základe Zmluvy o predaji podniku, uzatvorenej medzi predávajúcim W. M. M., C..A.., K. X, XXX XX K., T.: XX XXX XXX a žalobcom ako kupujúcim. Dňa 17.6.2005 uzatvoril žalobca v zastúpení obchodného zástupcu (splnomocneného obchodníka na základe Zmluvy o spolupráci) so žalovaným na predtlačenom formulári Zmluvu o revolvingovom Ú. Č.. XXXXXXXXXX. Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Súhlas s obsahom Zmluvy, s Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov vyjadril žalovaný svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 663,88 Eur ( 20.000 Sk), z ktorého žalovaný čerpal sumy podľa priloženej platobnej histórie a to formou nákupov tovaru, alebo výberov v hotovosti. Účastníci sa dohodli, že žalovaný bude poskytnutý úver splácať s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 33,19 Eur, vždy k 26. dňu v mesiaci vopred,
pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť do 26.8.2005. V zmysle Sadzobníka poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť Obchodných podmienok, v súlade s ustanovením § 369 ods.1 Obchodného zákonníka si zmluvné strany dohodli mesačný zmluvný úrok za čerpanie úveru a pre prípad omeškania s plnením záväzku úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, v zmysle ustanovenia § 300 a nasledujúcich Obchodného zákonníka si dojednali zmluvnú pokutu vo výške 20 % z dlžnej sumy, ktorá do dňa ukončenia zmluvy predstavuje jednotlivé dlžné splátky v omeškaní a po ukončení zmluvy predstavuje dlžnú čiastku nesplatenú istinu ako aj zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súhrnej výške úrokov, ktoré by bol žalovaný povinný platiť od momentu uplatnenia práva žalobcu na predčasné splatenie do konca riadnej doby z platenia poskytnutých peňažných prostriedkov z úverového rámca. Žalovaný z ceny úveru do dnešného dňa uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v platobnej histórii pod položkou s názvom: „ Započítanie Vašej platby“. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v zmysle Obchodných podmienok v omeškaní viac ako troch splátok došlo k zosplatneniu úveru, a to ku dňu keď položka v platobnej histórii s názvom dohodnutá mesačná splátka bola vyššia ako zmluvne dohodnutá mesačná splátka. Žalovaná suma vo výške 888,68 Eura pozostáva z istiny 663,36 Eura, z úroku 182,87 Eura, z úroku z omeškania vo výške 5,97 Eura (to je sankčné úroky spolu), z poplatkov 9,92 Eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 26,56 Eura.
Tunajší súd rozsudkom č.k. 18Cb 22/2009-45 z 16.11.2010 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu sumu 846,23 Eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 663,36 Eura od 13.7.2007 do zaplatenia a s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 182,87 Eura od 13.7.2007 do zaplatenia. Zamietol nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 663,36 Eura od 13.7.2007 do zaplatenia a zo sumy 182,87 Eura od 13.7.2007 do zaplatenia. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,97 Eura, zmluvnej pokuty vo výške 26,56 Eura, poplatkov vo výške 9,92 Eura, úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 42,45 Eura od 13.7.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 132,67 Eura ako aj rozhodnutie o trovách konania vylúčil na samostatné konanie.
Proti zamietavej časti rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal o jej zmenu tak, aby mu bol priznaný uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z vyššie uvedených súm. Zastáva názor, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, pričom takýto záväzkový vzťah sa bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy vždy bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom. Z uvedeného vyplýva, že úroky z omeškania sa tiež budú posudzovať podľa § 369 Obchodného zákonníka. Preto úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne nie sú podľa judikatúry súdov SR považované za úroky dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi. Jeho tvrdenie podporuje aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.8.2010 pod sp. zn. 43Cob/231/2010. Zároveň si uplatnil trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3Cob/25/2011-57 zo dňa 16.6.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplýva, že v konkrétnom prípade vada prvostupňového konania spočíva v tom, že vydal rozsudok pre zmeškanie, hoci ustanovenie § 153b ods. 5 písm. d/ O.s.p. v sporoch, v ktorých sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, nepripúšťa rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. v bodoch I, II výroku rozsudku.
Na podporu žalovaného vstúpilo do konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 10.11.2011.
Vedľajší účastník sa k žalobe písomne nevyjadril.
Písomným podaním doručeným súdu 28.5.2012 vedľajší účastník oznámil, že z konania do ktorého vstúpil písomným podaním zo dňa 10.11.2011 vystupuje.
Tunajší súd výzvou zo dňa 2.5.2012 spolu s predvolaním na pojednávanie vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 5 dní od doručenia výzvy špecifikoval žalovanú sumu.
Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu 28.5.2012, teda po vyhlásení rozsudku, špecifikoval istinu, úrok, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a poplatky.
Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.5.2012 prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a požiadal súd, aby s prihliadnutím na skutkový a právny stav veci v záujme hospodárnosti konania rozhodol o návrhu na základe predložených dôkazov bez osobnej účasti sporných strán.
Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa riadne a včas predvolaní žalobca, vedľajší účastník nedostavili, v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v ich neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy v roku 2005 so spoločnosťou GE Money, na základe ktorej bola mu poskytnutá karta s úverovým rámcom 20.000 Sk s tým, že mal platiť mesačne na základe tejto zmluvy 1.000 Sk. Pri uzatvorení zmluvy bol žalovaný zamestnaný,
v roku 2005 prišiel o zamestnanie, z toho dôvodu prestal pravidelne uhrádzať splátky vo vyše 1.000 Sk. Žalovaný žiadal o možnosť splatenia dlžnej sumy v splátkach vo výške 30 Eur, nakoľko príjmom celej jeho rodiny je len dávka v hmotnej núdzi vo výške 230 Eur. Uviedol, že jeho manželka takisto nepracuje.
Na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 1313871679 zo dňa 17.6.2005 uzatvorenej na predtlačenom formulári medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu, spoločnosťou W. M. M., C..A.., T.: XXXXXXXX, ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, bola žalovanému poskytnutá úverová karta umožňujúca čerpať úverový rámec 20 000,00 Sk (663,88 Eura) na nákup tovarov a služieb. RPMN bola dojednaná vo výške 15,89 %, úroková sadzba bola určená na 1,89% mesačne, výška mesačnej splátky bola dojednaná vo výške 1.000,00 Sk (33,19 €) so splatnosťou vždy k 26.-temu dňu v mesiaci, dátum prvej splátky bol určený do dňa 26.7.2005. Z predloženej platobnej histórie vyplýva, že žalovaný čerpal úverový rámec v plnej výške 28.549,40 Sk (947,67 €) a veriteľovi splátkami uhradil sumu 18 461,00 Sk (612,79 €). Z celkovo uhradenej sumy sa na istinu vo výške 28.549,40 Sk (947,67 €) započítala suma 8 565,00 Sk (284,31 €), na úroky vyčíslené vo výške 12 442,00 Sk (413,00 €) sa započítala suma 6 933,00 Sk (230,13 €), na poplatky (poplatok za službu, poplatok za hotovostnú transakciu) vyčíslené vo výške 2 801,00 Sk (92,98 €) sa započítala suma 2 502,00 Sk (83,05 €) a na tzv. sankčné úroky a sankčné poplatky vyčíslené v sume 1 441,00 Sk (47,83 €) bola započítaná suma 461,00 Sk (15,30 €). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný žalobcovi dlhuje na istine sumu 663,36 €, na úroku sumu 182,87 €, na tzv. sankčných úrokoch, sankčných poplatkoch a poplatkoch je podľa žalobcu dlh žalovaného spolu vo výške 42,45 €. Nezaplatením viac ako troch splátok došlo k zosplatneniu celého úveru ku dňu 13.7.2007.
Predmetom konania sú nároky žalobcu, ktoré je potrebné posudzovať podľa ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Obchodného zákonníka pojednávajúcich o právach a povinnostiach účastníkov úverových zmlúv, ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka pojednávajúcich o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a doplňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1.4.2004, bola do nášho civilného poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Základná právna úprava zmluvy o poskytovaní úveru sa riadi ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v súlade s ustanovením § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, kde zmluvné strany sa bez ohľadu na povahu účastníkov riadia Obchodným zákonníkom. K právnej úprave zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku pôsobí ale ako lex specialis úprava tzv. spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v ktorom sú ustanovené podmienky poskytovania úverov medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, účinný odo dňa 1.4.2004, bola do slovenského právneho poriadku implementovaná úprava spotrebiteľských zmlúv, konkrétne ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla všeobecný právny rámec úpravy spotrebiteľských zmlúv vrátane inštitútu tzv. neprijateľných podmienok. Podľa § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 Občianskeho zákonníka do 3 mesiacov odo dňa účinnosti zákona (prechodné ustanovenie účinné od 1.4.2004). Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovením § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa ods. 3 sú neplatné po uplynutí 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zákon tak uložil všetkým poskytovateľom úverov, kde na druhej strane ako dlžník vystupuje spotrebiteľ, upraviť podmienky poskytovania úveru, resp. uzatvárať úvery so spotrebiteľom ako dlžníkom tak, aby boli v súlade s § 53 a 54 Občianskeho zákonníka.
Keďže nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru 19 984,40 Sk (663,36 €) a kapitalizovaného úroku 5 509,00 Sk (182,87 €) je nesporný, súd žalobe v tejto časti vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa aj v bode I. výroku pôvodného rozsudku
prvostupňového súdu. Vzhľadom na výšku dlžnej sumy, súd povolil dlžníkovi splácať dlh v mesačných splátkach po 30 Eur pod následkom straty výhody splátok podľa § 160 O.s.p.
Ustanovenie § 160 ods.1 O.s.p. upravuje všeobecnú lehotu na plnenie ( 3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
Z uvedeného je dôvodné prijať záver, že uložiť žalovanému povinnosť jednorazovo zaplatiť (nie v splátkach) dlžnú istinu s príslušenstvom, by znamenalo vážne ohroziť jeho finančnú existenciu. Plnenie v mesačných splátkach po 30 Eur zodpovedá nielen výške dlhu, ale aj osobným a majetkovým pomerom žalovaného.
Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že žalovaný je v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako fyzická osoba nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň je nesporné, že žalovaný ako dlžník nemohol ovplyvniť podmienky pri poskytovaní úveru. Obchodné podmienky boli všeobecne dané, preto žalovaný mohol len určiť výšku, v akej chce úver a počet splátok. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, nesmie ten v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať tzv. neprijateľnú podmienku, čiže ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Čo sa týka uplatneného nároku na úroky z omeškania, súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná voľnosť strán pri spotrebiteľských úveroch je obmedzená tak, že sa nemôže aplikovať v neprospech spotrebiteľa ani v tej časti, ktorá sa týka úrokov z omeškania a nemôže preto dohodnutý úrok z omeškania presahovať sumu, ktorá zodpovedá ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Preto pokiaľ sa žalobca okrem iného domáha aj zaplatenia 0,1 % úrokov z omeškania denne, tento nárok je v rozpore s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S prihliadnutím na vyššie uvedené právne ustanovenia, oprávnený a zákonný je nárok žalobcu na úroky z omeškania len vo výške 8,5 % ročne. Súd teda zamietol nárok žalobcu na
zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 663,36 € od 13.7.2007 do zaplatenia ako nedôvodný.
V novom samostatnom konaní bude rozhodnuté aj o náhrade trov tohto konania.
Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Tomuto v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z týchto dôvodov odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.